78


Viera Bombouá, iÍMStrácia z /cniTu/; S. Czambei, Jaako
Goadáši/c a xiaiá pam, J969. Foto M. Vesetp

tvarným charakterom výsledkov patří medzi
progresivně a invenčné koncepcie. Zo stránky
ideového kontextu s literárnymi žánrami má
táto tendencia dva póly. Jeden, založený na
svoj rázných zdroj och národnej tradicie, ktorý
vždy znova, s novou intenzitou získává tvo-
řivý priestor vo vývine knižného umenia a ilus-
trácie. Je to zásluhou poměrně systematic-
kého výskytu vhodných literárnych předloh, ale
aj vzťahom výtvarných umelcov k týmto pra-
meňom (Alojz Klímo, Viera Kraicová). Druhý
pól tvorivo aplikuje dekoratívnu štylizáciu v šir-
ších motivických súvislostiach, v širšom zábere
literárnych žánrov, čo sa odráža aj v diferenco-
vanějších polohách prejavu (Miroslav Cipár,
Viera Gergeïovà a niektorí další z mladších
ilustrátorov). Aj keď je vztah k příbuz-
nému zameraniu literárnych předloh neza-
nedbatelnou stránkou, výtvarné postoje au-

torov jedného i druhého pólu (ako aj pred-
tým spomenutých) sú priveïmi rozdielne,
aby představovali spoločný prúd. Skór mož-
no pokládat za zjednocujúci moment sku-
točnosť, že ich tvorba je prevažne zacielená na
základný fond knih pre děti a mládež. Aj
A. Klimo (1922) prešiel vo svojej době obligát-
nou vývinovou fázou prostého, epicky založe-
ného výtvarného parafrázovania obsahu,^ avšak
už od začiatku šesťdesiatych rokov svoju tvorbu
orientoval na záměr na základe vlastných ma-
liarskych skúseností vytvořit obraz rozprávko-
vého světa v chápaní blízkom detom dnešnej
doby. Bez konvenčnej sentimentality, a predsa
bez straty poetického bohatstva 1'udovej ume-
leckej tradície.35 Po prechodnom zaujatí grafi-
kou, čo sa odrazilo súborom ilustrácií kresbové-
ho charakteru, konštruktívnych tvarový Klimo
opáť rozvij a svoj příznačný ilustračný přejav bu-
dovaný v kombinácii koláže a akvarelu.^ Úsilie
A. Klimu v oblasti výtvarnej interpretácie slo-
vesnej tradicie v polohe vyhraněného dekorativ-
ně štylizovaného výrazu vyústilo vo výtvarnom
spracovaní slovenských ludových uspávaniek.
K týmto zdrojom siahol ilustrátor, aby k jestvu-
júcim slovesným a hudobným podobám vytvořil
ich výtvarné analogie.^ Ako adekvátny výra-
zový prostriedok akceptuje koláž v kombinácii
s akvarelom aj V. Kraicová (1920), ktorej kon-
takt s národnými tradíciami sa opiera o klasické
i novšie umělecké spracovania slovenských
a českých spisovatelův.^ Kraicová výtvarné
aktualizuje autentické zdroje formou primera-
nou súčasnému adresátovi, a keďže tým je vo
váčšine knižných vydaní dětský čitatel, autorka
záměrně štylizuje svoj přejav do polohy prí-
buznej detskej výtvarnosti. V niektorých prí-
padoch tak dochádza k viacnásobnej transpozícii
póvodného literárneho podnětu.90 Ilustračnú
tvorbu M. Cipára (1935) charakterizuje určitá
hravost prejavu a výrazná originalita výtvar-
ného rukopisu. Jeho ilustrácie pozostávajú spra-
vidla z množstva obrázkov, postavičiek, objek-
tov, typických prvkov rozprávkového světa,
spolu s výrazným romantickým laděním roz-
právkových knih. Specifický autorský štýl vy-
plývá zo zvláštnej štylizácie prostých věcí a ja-
vov, zoskupených do kompozičných celkov vý-