Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 80
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0084
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
80

hl'adisk. Na tomto trende sa zúčastňuje vedla
seba tvorba širokej obce ilustrátorov a knižných
výtvarníkov. Spoločenská objednávka je bohatá
a diferenciácia prejavov vítaná. Tradičné silné
zastúpenie autorov, žánrov a poloh preukazuje
literatúra pre děti a mládež. V jej rámci je
křídlo zástancov koloristického cítenia, fareb-
ných spracovaní, čo sa v edičnej praxi ukázalo
opodstatněným, najma v tvorbě pre nižšie vě-
kové kategorie čitateTov, a druhá skupina upřed-
nostňuj úca spravidla čierno-biele, grafické alebo
kresliarske riešenie. Základné miesto v prvej
skupině patří azda najvýkonnejšiemu z ilustrá-
torov pre děti, Štefanovi Cpinovi (1919—1971).
Specializoval sa na práce určené defom pred-
školského veku a začínajúcim čitatefom,^ ale
jeho akčný rádius zasiahol aj tvorbu učebnic,
knih pre staršie děti a mládež.^ Umelec opieral
svoj ilustračný přejav o znalost psychologie die-
ťaťa, a zároveň o pohotovost výtvarný záměr
adekvátnou formou realizovat. V svojráznej
typologii uplatňuje Cpin inšpiráciu folklórom,
čo sa odrazilo v pertraktovaní postáv ludových
vidieckych typov, podaných na rozhraní deko-
ratívneho, ornamentálneho a věcného stvárne-
nia. Další z radu mimoriadne produktívnych
ilustrátorov so vzťahom k detskej literatúre,
Ladislav Nesselman (1927), rozvij a kresliarsky
přejav od prostej perokresby po maliarsky chá-
paný pastel či akvarel. V širokom rozpátí lite-
rárnych žánrov zahrňuje rožne polohy podania,
pre ktoré je charakteristické realistické cítenie,
úzký kontext s literárnou předlohou a převaha
epického přístupu. Neraz rieši celé výtvarné
spracovanie knížky komplexně, vrátane ilustrá-
cií i grafickej úpravy, čím výtvarné zásahy
v knihe získavajú jednotu výtvarného názoru.
,,Svet jeho postáv a prostredia je taký pravdě-
podobný, až robí dojem reálného, a přitom si
zachovává pečat určitej zvláštnej civilisticko-
-rozprávkovej originality."^ Autorský přínos
znamenajú jeho ilustrácie pastelom alebo akva-
relom, obmedzujúce sa na charakteristické po-
stavy, ich typológiu a adekvátny výraz. ^ Ako
Nesselmanovi, podobné aj Ferdinandovi Hložní-
kovi (1921) připadlo výtvarné riešif skór různo-
rodé a menej atraktivně práce, avšak právě to
bolí příležitosti preukázať výtvarnú invenciu.

F. Hložník inklinoval k literárnym předlohám,
ktoré sa vzťahujú na reálny svět, kde v ilus-
tráciách mohol reagovat na problémy súčasných
postáv a na minulé alebo přítomné události,
s prihliadnutím na sociálně súradnice obsahu. 493
Dostal aj příležitosti velkorysejších knižných
titulov, kde perokresbu predchádzajúcich vy-
daní nahradil akvarelovými kompozíciami ši-
rokej farebnej stupnice, ako primeraný ilustra-
tívny doprovod obrazových knih rozprávok
a pověstí. 104 Takpovediac univerzálnym ilustrá-
torům, s ešte róznorodejšou posobnosťou čo do
žánrov a prejavov ako predošlí, je Tibor Gáll
(1930), ktorého tvorba zahrňuje grafické ilustrá-
cie, perokresby i akvarely. 105 Aj ilustrátorka
Blanka Votavová (1933), kým si ustálila hla-
danie výrazu v charakteristickej polohe křeh-
kých akvarelov jemného koloritu,los přešla fázou
aplikácie klasických i kombinovaných technik. io?
Tvorba Běly Kolčákovej (1937) s výnimočnými
odbočeni ami k odlišným předlohám, směruj e
k detskej knihe, najmá rozprávkovej, ktorá po-
skytuje příležitost rozsiahlejších ilustratívnych
cyklov, spravidla v kombinácii koláže a akva-
relu.^ Ján Trojan (1935) ako ilustrátor kompo-
nuje svoje práce ako relativné autonomně vý-
tvarné ohlasy na obsah literárneho diela. Nie-
kedy je tento přístup podnietený literárnou
předlohou, 109 alebo znamená, například vo vzta-
hu k rozprávkám, posunutie ilustrácie do vyššej,
náročnejšej polohy ideového vkladu.no Vývin
od grafickej a perokresbovej ilustrácie po stup-
ňovanie intenzity koloritu vo vyhranenom, ma-
liarsky chápanom přej ave charakterizuje tvorbu
Luby Končekovej-Veselej (1942). Pre tento jej
vývin je charakteristické, že tak ako ustupovala
grafická poloha a pribúdalo farby v kresliar-
skych ilustráciách, až napokon sa farba stala
dominuj úcim výrazotvorným prvkom, tak sa
paralelné presúvalo tažisko od literárnych před-
loh mládežníckej literatúrym smerom k dielam
pre menšie deti.n^ Tu sa jej přejav stabilizoval
a prináša vyhraněné výsledky, s typickou ly-
rizujúcou poetizáciou akvarelových alebo paste-
lových kompozícií.ii3 Osobitné miesto povahou
výtvarného prejavu i založením literárnych
předloh zaujíma Ondřej Zimka (1937), ktorého
ilustrácie poukazuj ú na skúsenost z časopiseckej
loading ...