DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0086
82
Víadřm-ír Mach-aj, ^oMíispice kmhp; H. Zeřmová,
Ja/cMb/co, 197Í. Foto M. VeseZp
vydaní literatúry faktu, špeciálnych populárno-
-vedeckých knih, ale významné zasiahol aj do
formovania výtvarnej podoby dobrodružnej li-
teratúry, historických žánrov a pověstí.^ Cha-
rakteristický čierno-biely přejav uplatňuje
Naďa Rappensbergerová-Jankovičová (1936)
v ilustráciách k vydaniam póvodnej slovenskej
poezie a prózy, ako aj v systematickej spolu-
práci na vydaniach knih pre vyššie věkové sku-
piny dětí a mládeže. 124 Svoj výtvarný přejav
v knihe buduje ,,jednoduchými prostriedkami
(škrabaná litografia, kresba perom), kompozíciou
čiernej plochy pretkanej nadýchnutou sieíou
jemných linii. "125 Vytvára výrazový a motivický
kontrast v dynamicky šrafovaných ilustratív-
nych kompozíciách kombinuj úcich imaginatív-
ne portrétně náčrty s expresívnym prostředím.
Na realistickú tradíciu nad vázu je J. Cesnak
(1936) vo svojich ilustratívnych perokresbách
expresívneho přízvuku, spravidla v spojení s li-
teratúrou pre mládež.^ Aj O. Lupták (1935)
věnuj e ilustračnú tvorbu mládeži, avšak svoj
kresliarsky přejav spája so širším registrom li-
terárnych předloh, v ktorom má popředně
miesto tvorba klasikov slovenskej literatúry.127
Realistická podstata výtvarného názoru dimen-
zuje ilustračnú tvorbu J. Pavlíčkovej (1929). Je
všestranná ilustrátorka, bez užšie vymedzeného
vztahu k edičnej skupině, predsa však upřed-
nostňuje knižné tituly umožňuj úce uplatnit vý-
tvarný nápad, nekonvenčný přístup (populárno-
-vedecké práce). V štylizácii postáv, tvarov,
atribútov uplatňuje princip dekoratívnosti
a tradičnej ornamentiky, rytmické striedanie
prvkov, ornamentálně opakovanie motivu.^
V rámci ilustrátorských prejavov grafického
a perokresbového charakteru, ktoré sa sformo-
vali najma vo vztahu k literatúre pre mládež,
ďalšie výsledky zaznamenala tvorba ilustrova-
ných knih s tematikou Slovenského národného
povstania. Nie všetky potenciálně možnosti bolí
využité ilustrátorsky, edičně záměry v niekto-
rých vydaniach obmedzili výtvarnú spoluprácu
na riešenie obálky, resp. ochranného přebalu.^
Nové diela spisovatefov a výtvarníkov boli
adresované deťom a mládeži (F. Hložník, J. Ba-
láž, V. Bombová, V. Machaj, A. Brunovský).!^
Osobitnú přesvědčivost majú práce, v ktorých
výtvarník ilustruje vlastně texty, a to tým viac,
ak ide o spomienkovo-reportážne knihy auten-
tických zážitkov z priebehu SNP alebo z pro-
stredia koncentračných táborov (Štefan Bednář,
Jozef Fedora).''^ Úspěšné diela vychádzajú v ree-
díciách v novom výtvarnom spracovaní a dopí-
ňajú súčasnú póvodnú tvorbu J32 y ilustráciách
pribúda štylizácia, skratka, redukcia nepodstat-
ného, čím získavajú priestor pre umělecký
výraz zbavený žánrovosti a epickej opisnosti.
Tvorbu od sedemdesiatych rokov charakterizuje
súžitie klasických foriem s úsilím o nové polohy
výtvarnej interpretácie podstaty obsahu, čo
opat súvisí nielen s výtvarným vývinom, ale je
do istej miery podmienené výskytom náležitých
literárnych zdrojov ideovej podstaty uměleckého
výrazu. Jedným z najexponovanejších ilustrá-
torův vo vztahu k témě SNP v tomto období sa
Víadřm-ír Mach-aj, ^oMíispice kmhp; H. Zeřmová,
Ja/cMb/co, 197Í. Foto M. VeseZp
vydaní literatúry faktu, špeciálnych populárno-
-vedeckých knih, ale významné zasiahol aj do
formovania výtvarnej podoby dobrodružnej li-
teratúry, historických žánrov a pověstí.^ Cha-
rakteristický čierno-biely přejav uplatňuje
Naďa Rappensbergerová-Jankovičová (1936)
v ilustráciách k vydaniam póvodnej slovenskej
poezie a prózy, ako aj v systematickej spolu-
práci na vydaniach knih pre vyššie věkové sku-
piny dětí a mládeže. 124 Svoj výtvarný přejav
v knihe buduje ,,jednoduchými prostriedkami
(škrabaná litografia, kresba perom), kompozíciou
čiernej plochy pretkanej nadýchnutou sieíou
jemných linii. "125 Vytvára výrazový a motivický
kontrast v dynamicky šrafovaných ilustratív-
nych kompozíciách kombinuj úcich imaginatív-
ne portrétně náčrty s expresívnym prostředím.
Na realistickú tradíciu nad vázu je J. Cesnak
(1936) vo svojich ilustratívnych perokresbách
expresívneho přízvuku, spravidla v spojení s li-
teratúrou pre mládež.^ Aj O. Lupták (1935)
věnuj e ilustračnú tvorbu mládeži, avšak svoj
kresliarsky přejav spája so širším registrom li-
terárnych předloh, v ktorom má popředně
miesto tvorba klasikov slovenskej literatúry.127
Realistická podstata výtvarného názoru dimen-
zuje ilustračnú tvorbu J. Pavlíčkovej (1929). Je
všestranná ilustrátorka, bez užšie vymedzeného
vztahu k edičnej skupině, predsa však upřed-
nostňuje knižné tituly umožňuj úce uplatnit vý-
tvarný nápad, nekonvenčný přístup (populárno-
-vedecké práce). V štylizácii postáv, tvarov,
atribútov uplatňuje princip dekoratívnosti
a tradičnej ornamentiky, rytmické striedanie
prvkov, ornamentálně opakovanie motivu.^
V rámci ilustrátorských prejavov grafického
a perokresbového charakteru, ktoré sa sformo-
vali najma vo vztahu k literatúre pre mládež,
ďalšie výsledky zaznamenala tvorba ilustrova-
ných knih s tematikou Slovenského národného
povstania. Nie všetky potenciálně možnosti bolí
využité ilustrátorsky, edičně záměry v niekto-
rých vydaniach obmedzili výtvarnú spoluprácu
na riešenie obálky, resp. ochranného přebalu.^
Nové diela spisovatefov a výtvarníkov boli
adresované deťom a mládeži (F. Hložník, J. Ba-
láž, V. Bombová, V. Machaj, A. Brunovský).!^
Osobitnú přesvědčivost majú práce, v ktorých
výtvarník ilustruje vlastně texty, a to tým viac,
ak ide o spomienkovo-reportážne knihy auten-
tických zážitkov z priebehu SNP alebo z pro-
stredia koncentračných táborov (Štefan Bednář,
Jozef Fedora).''^ Úspěšné diela vychádzajú v ree-
díciách v novom výtvarnom spracovaní a dopí-
ňajú súčasnú póvodnú tvorbu J32 y ilustráciách
pribúda štylizácia, skratka, redukcia nepodstat-
ného, čím získavajú priestor pre umělecký
výraz zbavený žánrovosti a epickej opisnosti.
Tvorbu od sedemdesiatych rokov charakterizuje
súžitie klasických foriem s úsilím o nové polohy
výtvarnej interpretácie podstaty obsahu, čo
opat súvisí nielen s výtvarným vývinom, ale je
do istej miery podmienené výskytom náležitých
literárnych zdrojov ideovej podstaty uměleckého
výrazu. Jedným z najexponovanejších ilustrá-
torův vo vztahu k témě SNP v tomto období sa