DOI article:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0091
87
citlivé usporiadanie na dvoj straně je východis-
kům i konečným ciel'om úpravy. Neraz právě
v jednoduchosti grafických prostriedkov je sila
výrazu knižných stránok. V tejto edičnej sféře
má každý výtvarný zásah, resp. jeho absencia,
váčší dosah na celkový výsledok, než v inej ob-
lasti, či je to kvalita a farebná jednota papiera,
sýtosť tlačiarenskej farby, kvalita obrazových
předloh a ich reprodukcia, formát a umiestnenie
Poznámky
1 Zákonom o vydavateïskej činnosti č. 94 z roku 1949
sa zlikvidovalo súkromné vydavatelské podnikáme
a na základe vládneho uznesenia z 23. 12. 1952 sa
vytvořila sieť špecializovaných vydavatelstiev, čím
vznikla základňa pre štátnu vydavatelská politiku.
2 Zákonom SNR č. 89 z roku 1949 vzniká Vysoká škola
výtvarných umění a už roku 1954 v oddělení volnej
grafiky a ilustrácie, neskór v oddělení knižnej tvor-
by, připravuje špecialistov na ilustráciu a knižné
umenie.
2 Například niektoré edície Slovenských pohladov,
Matice slovenskej, a najmä edície Elánu.
^ Například z hladiska polohy prejavu M. Benka, K.
Ondreička, A. Kováčik, E. Makovický s J. Hálom
a J. Vodrážkom na jednej straně a E. Fulla s M.
Galandom na straně druhéj.
s Krásnou knihou rozumieme knižné dielo stmelujúce
invenčné výtvarné riešenie grafickej úpravy a ilus-
trácie, adekvátně voči obsahu, s dokonalým polygra-
fickým spracovaním. Pojem „krásna kniha" nie je
nový, nová je však šířka uplatnenia princípov krás-
nej knihy v zmenenej spoločenskej situácii, sprevá-
dzanej úsilím o demokratizáciu kultúry a umenia,
vrátane úsilia uplatňovat kritériá krásnej knihy aj
v masových nákladoch tzv. úžitkových knižných
vydaní.
"Hlavně iiustrátorské diela M. Benku: Slovenské
uspávanky, 1945; Rozprávky o Jánošíkovi, 1955;
P. O. Hviezdoslav, Hájnikova žena, 1956; P. Dobšin-
ský, Prostonárodné slovenské pověsti, 1958.
" VESELÝ, M. : Tridsaíročie slovenskej ilustračnej
tvorby. In: Tridsat rokov slovenskej socialistickej
literatúry. Zborník referátov z pracovnej konferen-
cie. Bratislava 1977, s. 118.
s Pozři napr. umiestnenie perokresby v sadzbe textu
v Dobšinského Prostonárodných Slovenských poves-
tiach, 1958, s. 135.
o ŠEFCÁKOVÁ, E. : Slovenská ilustrácia po roku 1945.
Výstavný katalog SNG. Bratislava 1973, s. 10.
i" Třeba poznamenat, že podstatná část Ondreičkovej
ilustračnej tvorby, najmä k vydaniam póvodnej
reprodukcií, ich vzfah zo stránky optického pó-
sobenia k textu, typ písma atď. V týchto edič-
ných druhoch sa viac ako inde vyžaduje indi-
viduálny přístup k riešeniu jednotlivého knižné-
ho titulu. Úspěch výsledkov posledného obdobia
spočívá právě v aplikácii osobitného grafického
a typografického názoru adekvátnym spósobom
voči tomu-ktorému dielud^
literárnej tvorby, (L. Ondrejov, J. C. Hronský, J.
Balko; J. Domasta, F. Gabaj, D. Zámostný, J. Horák,
L. Podjavorinská a i.), vztahuje sa svojím vznikom
na predchádzajúce, najmä medzivojnové obdobia,
ako aj skutočnost, že tažiskom ilustračnej tvorby
Makovického bola výtvarná spolupráca s časopismi
(najmä časopisy Matice slovenskej Slniečko, Včielka).
Hlavně ilustračně práce J. Hálu sú k literatuře pre
děti: leporelá Pěsničky, hádanky, povedačky, Maroš-
ko vo Vtáčikove, 1954; Rapotanky, 1955; Povedačky,
1969.
12 „Nie je náhodné, že naša mládež — najmä městská
— mala představu slovenského vidieka a dědiny vo
velkej miere zviazanú s Važcom; dóvod je v Hálo-
vých ilustráciách, ktoré tvořili značné percento vý-
tvarnej produkcie pre mládež." VÁROSS, M.: Slo-
venské výtvarné umenie 1918—1945. Bratislava 1960,
s. 110.
*3 „Vodrážka si bol vědomý nového prúdenia v Česko-
slovenskům knižnom umění. Vedel, že sa akcentuje
konštruktívna zložka knihy, že sa zušlachtuje a este-
tizuje práca tlačiara a remeselnost diela." ZÁVA-
DOVÁ, K.: Jaroslav Vodrážka. Martin 1984, s. 203.
^ Z ilustrácií J. Vodrážku uvádzame i staršie, ktoré sa
spravidla uplatnili po rokoch v reedíciách. J. C.
Hronský, Smělý zajko, 1930, 1967; Smělý zajko
v Aírike, 1931, 1970; Budkáčik a Dubkáčik, 1932,
1967; A. Jirásek, Staré pověsti české, 1951; S. Cha-
lupka, Turčin Poničan, 1954; V. S. Karadžič, Královic
Marko a orol, 1958; P. Dobšinský, Slncový kóň, 1959;
M. Rázusová-Martáková, Zvieratká detom, 1959; J.
Vodrážka, Piráti, 1971; Macko Mrmláč, 1971.
23 MATUŠTÍK, R.: Ludovít Fulla. Bratislava 1968, s. 143.
2" Už počas štúdia ilustroval práce zamerané v zhode
s jeho grafickou tvorbou na sociálno-kritické náměty
(J. Rob Poničan, Som, 1923, Demontáž, 1929; J. M.
Hurban, Olejkár, 1925). Od začiatku tridsiatych rokov
ilustruje publikácie pre děti (L. Podjavorinská, Ver-
šíky pre maličkých, 1930; J. Javor, O vtáčkoch le-
táčkoch, 1933; J. Balko, O umbíkoch macúrikoch,
1935), preferujúc úlohu farby v maliarsky chápanej
citlivé usporiadanie na dvoj straně je východis-
kům i konečným ciel'om úpravy. Neraz právě
v jednoduchosti grafických prostriedkov je sila
výrazu knižných stránok. V tejto edičnej sféře
má každý výtvarný zásah, resp. jeho absencia,
váčší dosah na celkový výsledok, než v inej ob-
lasti, či je to kvalita a farebná jednota papiera,
sýtosť tlačiarenskej farby, kvalita obrazových
předloh a ich reprodukcia, formát a umiestnenie
Poznámky
1 Zákonom o vydavateïskej činnosti č. 94 z roku 1949
sa zlikvidovalo súkromné vydavatelské podnikáme
a na základe vládneho uznesenia z 23. 12. 1952 sa
vytvořila sieť špecializovaných vydavatelstiev, čím
vznikla základňa pre štátnu vydavatelská politiku.
2 Zákonom SNR č. 89 z roku 1949 vzniká Vysoká škola
výtvarných umění a už roku 1954 v oddělení volnej
grafiky a ilustrácie, neskór v oddělení knižnej tvor-
by, připravuje špecialistov na ilustráciu a knižné
umenie.
2 Například niektoré edície Slovenských pohladov,
Matice slovenskej, a najmä edície Elánu.
^ Například z hladiska polohy prejavu M. Benka, K.
Ondreička, A. Kováčik, E. Makovický s J. Hálom
a J. Vodrážkom na jednej straně a E. Fulla s M.
Galandom na straně druhéj.
s Krásnou knihou rozumieme knižné dielo stmelujúce
invenčné výtvarné riešenie grafickej úpravy a ilus-
trácie, adekvátně voči obsahu, s dokonalým polygra-
fickým spracovaním. Pojem „krásna kniha" nie je
nový, nová je však šířka uplatnenia princípov krás-
nej knihy v zmenenej spoločenskej situácii, sprevá-
dzanej úsilím o demokratizáciu kultúry a umenia,
vrátane úsilia uplatňovat kritériá krásnej knihy aj
v masových nákladoch tzv. úžitkových knižných
vydaní.
"Hlavně iiustrátorské diela M. Benku: Slovenské
uspávanky, 1945; Rozprávky o Jánošíkovi, 1955;
P. O. Hviezdoslav, Hájnikova žena, 1956; P. Dobšin-
ský, Prostonárodné slovenské pověsti, 1958.
" VESELÝ, M. : Tridsaíročie slovenskej ilustračnej
tvorby. In: Tridsat rokov slovenskej socialistickej
literatúry. Zborník referátov z pracovnej konferen-
cie. Bratislava 1977, s. 118.
s Pozři napr. umiestnenie perokresby v sadzbe textu
v Dobšinského Prostonárodných Slovenských poves-
tiach, 1958, s. 135.
o ŠEFCÁKOVÁ, E. : Slovenská ilustrácia po roku 1945.
Výstavný katalog SNG. Bratislava 1973, s. 10.
i" Třeba poznamenat, že podstatná část Ondreičkovej
ilustračnej tvorby, najmä k vydaniam póvodnej
reprodukcií, ich vzfah zo stránky optického pó-
sobenia k textu, typ písma atď. V týchto edič-
ných druhoch sa viac ako inde vyžaduje indi-
viduálny přístup k riešeniu jednotlivého knižné-
ho titulu. Úspěch výsledkov posledného obdobia
spočívá právě v aplikácii osobitného grafického
a typografického názoru adekvátnym spósobom
voči tomu-ktorému dielud^
literárnej tvorby, (L. Ondrejov, J. C. Hronský, J.
Balko; J. Domasta, F. Gabaj, D. Zámostný, J. Horák,
L. Podjavorinská a i.), vztahuje sa svojím vznikom
na predchádzajúce, najmä medzivojnové obdobia,
ako aj skutočnost, že tažiskom ilustračnej tvorby
Makovického bola výtvarná spolupráca s časopismi
(najmä časopisy Matice slovenskej Slniečko, Včielka).
Hlavně ilustračně práce J. Hálu sú k literatuře pre
děti: leporelá Pěsničky, hádanky, povedačky, Maroš-
ko vo Vtáčikove, 1954; Rapotanky, 1955; Povedačky,
1969.
12 „Nie je náhodné, že naša mládež — najmä městská
— mala představu slovenského vidieka a dědiny vo
velkej miere zviazanú s Važcom; dóvod je v Hálo-
vých ilustráciách, ktoré tvořili značné percento vý-
tvarnej produkcie pre mládež." VÁROSS, M.: Slo-
venské výtvarné umenie 1918—1945. Bratislava 1960,
s. 110.
*3 „Vodrážka si bol vědomý nového prúdenia v Česko-
slovenskům knižnom umění. Vedel, že sa akcentuje
konštruktívna zložka knihy, že sa zušlachtuje a este-
tizuje práca tlačiara a remeselnost diela." ZÁVA-
DOVÁ, K.: Jaroslav Vodrážka. Martin 1984, s. 203.
^ Z ilustrácií J. Vodrážku uvádzame i staršie, ktoré sa
spravidla uplatnili po rokoch v reedíciách. J. C.
Hronský, Smělý zajko, 1930, 1967; Smělý zajko
v Aírike, 1931, 1970; Budkáčik a Dubkáčik, 1932,
1967; A. Jirásek, Staré pověsti české, 1951; S. Cha-
lupka, Turčin Poničan, 1954; V. S. Karadžič, Královic
Marko a orol, 1958; P. Dobšinský, Slncový kóň, 1959;
M. Rázusová-Martáková, Zvieratká detom, 1959; J.
Vodrážka, Piráti, 1971; Macko Mrmláč, 1971.
23 MATUŠTÍK, R.: Ludovít Fulla. Bratislava 1968, s. 143.
2" Už počas štúdia ilustroval práce zamerané v zhode
s jeho grafickou tvorbou na sociálno-kritické náměty
(J. Rob Poničan, Som, 1923, Demontáž, 1929; J. M.
Hurban, Olejkár, 1925). Od začiatku tridsiatych rokov
ilustruje publikácie pre děti (L. Podjavorinská, Ver-
šíky pre maličkých, 1930; J. Javor, O vtáčkoch le-
táčkoch, 1933; J. Balko, O umbíkoch macúrikoch,
1935), preferujúc úlohu farby v maliarsky chápanej