DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0095
91
M6i. Tokmanovová, Kde spí rybka, 1971; B. Votavová,
Na lúke a v lese, 1970; M. Toporská, Modrobiely
svět, 1974.
i°'D. Wágnerová, Pávie oko, 1966; Dcérka a mat, 1967.
*"8j. a W. Grimm, Stolček prestri sa, 1954, 1968; J.
Šrámková, Lupienok a princezná Makovienka, 1971;
M. Rázusová-Martáková, Druhý venček, 1969;
Al-Kostan, Nevesta hór, 1971.
^A. Dumas, ZaMbený Ascanio, 1971; A. Vantuch, Pří-
běh o Jane z Areu, 1982.
no Jerome Klapka Jerome, Traja v čine a pes, 1970;
L. N. Tolstoj, Lev a psík, 1971; M. Nortonová, Poži-
čajovci, 1972; J. a W. Grimm, Kocúr v čižmách, 1974.
*"Ch. Dickens, Velké nádeje, 1965; M. Kukučín, Mladé
létá, 1966.
*'-0. Preussler, Vodníčkové dobrodružstvá, 1969; E.
Cepčeková, Meduška a jej kamaráti, 1971; R. Moric,
O muške svetluške a iné rozprávky, 1972.
^Laponček Sampo, 1974; Kalevala — finský epos,
1976; A. Minichová, V našom meste bývá Gulliver,
1980; R. Bamberger, Snehulienka a iné rozprávky,
1982.
1*4 L. Feldek, Zelené jelene, 1968; Rozprávky na niti,
1970; T. Janovic, Rozprávkové varechy, 1975; Din
a Dán, 1977 ; Dřevený tato, 1979.
Koláže M. Čunderlíka k dielu Krásné volanie, 1963,
a k dielu J. Préverta Tá láska, 1964; koláže J. Či-
hánkovej v knihách D. Harwath, Každý zomiera sám,
1964; M. Majerová, Robinsonka, 1964; koláže J. Filla
k dielu L. Zúbka Moja Bratislava, 1965; kresby
a koláže V. Popoviča ku knihe I. Štrpku Tristan
tára, 1969.
H8A. Miller, Jankina přikrývka, 1967; L. Friedlová,
Kufřík, 1968; M. Ďuríčková, Sestřičky z topánika,
1969, Sedem múdrych majstrov, 1970; Bratia Grim-
movci, Snežienka, 1975.
112 J. Bodenek, Na starom grunte, 1957 (dřevoryt) ;
M. Gorkij, Matka, 1953; J. M. Hurban, Olejkár,
1957; H. Zelinová, Jakubko, 1959; P. Jilemnický,
Kronika, 1961.
us L. N. Jégé, Magister rytier Doně, 1957; L. Zúbek,
Zlato a slovo, 1962; R. Kipling, Kniha džunglí, 1965.
no J. C. Hronský, Zakopaný meč, 1970; E. Chmelová,
Král Artuš a jeho družina, 1972; Slovenské báje,
1973.
i-9 V. G. Korolenko, Slepý muzikant, 1962; J. Poničan,
Divný Janko, 1962; J. F. Cooper, Červený pirát, 1966;
O. Henry, Úkryt čierneho Billa, 1967; M. Gilard,
Slepé dievča Nicolette, 1972.
121 „Ilustrátorom pre děti Štrba nie je. Azda mu v tom
bráni jeho logicizmus, jeho hlboký ponor do fudskej
duše a medziludských vztahov, jeho mnohostranné
Madanie významov a jeho špecifická štylizácia."
F. Holešovský v katalogu výstavy G. Štrbu, Bra-
tislava 1982.
122 Škrabané kresby do čiernej plochy pre vydanie spi-
sov K. Maya, Winnetou, I.—III., 1964—1965; Poklad
na Striebornom Jazere, 1966; Posledný Mohykán,
1969 a i.
123 L. Zúbek, Ríša Svatoplukova, 1969; J. Strmeňová,
Živá voda zadarmo, 1966; zväzky edície Stopy vyda-
vatelstva Mladé létá; L. Zúbek, Jar Adely Ostro-
lúckej.
i2iC. de Ségur, Somárikove památi, 1971; Ovidius,
Umenie milovat, 1974; M. Lajčiak, Navzdory času,
1981; W. Steinberg, Dievča so somárikom, 1982.
125 yý (Yeselý, M.) : Kresby a grafika N. Rappensber-
gerovej. Výtvarný život, 1966, č. 6, s. 155.
128 R. Arthur, Alfred Hitchcock a traja pátrači, 1970;
R. B. Blaskmore, Lorna Doonová, 1971; M. F. Mar-
ryat, Stroskotanci na korálovom ostrove, 1971.
'22 j. Nižňanský, Cholera, 1964; M. Kukučín, Ryšavá
jalovica a iné rozprávky, 1979; P. O. Hviezdoslav,
Ežo Vlkolinský, 1980; Pieseň večne mladá — Výběr
zo štúrovskej poézie, 1983.
128 J. Strmeňová, Doniesol ma bocian, 1968 (grafická
úprava O. Mariássy) ; L. Kyselová, Povedala ryba —
slovenské príslovia, 1970; G. Chaucer, Canterburské
poviedky, 1969; O. Rácz, Cirkus Rezeda, 1978; Tátoš
Akbuzat — Hrdinský epos baškirského národa, 1980
(grafická úprava M. Štepková).
128 Štefan Prukner pre knihy J. Modrovich, Čistá robota,
1961; J. V. Rís, Na Prašivú sa dívám, 1965; Emil
Bačík pre knihu J. Modrovich, Tri Duby, 1959; Imro
Weiner-Král pre ďalšie vydanie tej istej knihy, 1969.
130 F. Hložník (H. Zelinová, Bosý generál, 1962), J. Ba-
láž (M. Halamová, Petrišorka, 1965), V. Bombová
(L. Granč, Potom sa zídeme, 1961), V. Machaj (H.
Zelinová, Jakubko, 1969), A. Brunovský (Z. Klátik,
Zázračná puška, 1963).
131 S. Bednář, Dvojník Šimon ide do povstania, 1964;
Daleko sú fronty, daleko je máj, 1965; J. Fedora,
Svedkovia nesmú mlčaf, 1962.
i3iŠ. Bednář, Dvojník Šimon ide do povstania, 1964;
VI. Machaj 1961); R. Jašík, Mrtvi nespievajú (nové
grafické ilustrácie O. Dubay 1964).
133 R. Moric, Sen o chlebe, 1969; B. Polevoj, Příběh
ozajstného člověka, 1971; J. Beňo, Jeden granát pre
psa, 1971; V. Mináč, Generácia, 1974.
134 J. Beňo, Škola sa začína v máji, 1974.
133 S. Žáry, Azurová anabáza, 1972.
138 A. Chudoba, ObkMčenie, 1976 (přebal a frontispice
L. Hološka); P. Kružliak, Skrvavený potok, 1972
(přebal I. Rumanský).
1321. Rumanský (Tri poviedky o SNP, 1974, To bola
vojna, 1975), J. Šturdík (Oslávme básňou, 1974),
P. Horváth (J. Beňo, Predposledný odpočinek, 1980).
138 VESELÝ, M.: Idea SNP v ilustračnej tvorbě. Vý-
tvarný život, 1984, č. 8—9.
139 Podlá niektorých autorov napr. absencia ilustrácie
v spojitosti s krásnou literatúrou sa hodnotí ako
pozitivum. „Medzi odporcov patřil N. V. Gogol,
pokial ide o obrazovú ilustráciu, bol dost zdržan-
livý i A. S. Puškin. Spory o tom, či je ilustrácia
M6i. Tokmanovová, Kde spí rybka, 1971; B. Votavová,
Na lúke a v lese, 1970; M. Toporská, Modrobiely
svět, 1974.
i°'D. Wágnerová, Pávie oko, 1966; Dcérka a mat, 1967.
*"8j. a W. Grimm, Stolček prestri sa, 1954, 1968; J.
Šrámková, Lupienok a princezná Makovienka, 1971;
M. Rázusová-Martáková, Druhý venček, 1969;
Al-Kostan, Nevesta hór, 1971.
^A. Dumas, ZaMbený Ascanio, 1971; A. Vantuch, Pří-
běh o Jane z Areu, 1982.
no Jerome Klapka Jerome, Traja v čine a pes, 1970;
L. N. Tolstoj, Lev a psík, 1971; M. Nortonová, Poži-
čajovci, 1972; J. a W. Grimm, Kocúr v čižmách, 1974.
*"Ch. Dickens, Velké nádeje, 1965; M. Kukučín, Mladé
létá, 1966.
*'-0. Preussler, Vodníčkové dobrodružstvá, 1969; E.
Cepčeková, Meduška a jej kamaráti, 1971; R. Moric,
O muške svetluške a iné rozprávky, 1972.
^Laponček Sampo, 1974; Kalevala — finský epos,
1976; A. Minichová, V našom meste bývá Gulliver,
1980; R. Bamberger, Snehulienka a iné rozprávky,
1982.
1*4 L. Feldek, Zelené jelene, 1968; Rozprávky na niti,
1970; T. Janovic, Rozprávkové varechy, 1975; Din
a Dán, 1977 ; Dřevený tato, 1979.
Koláže M. Čunderlíka k dielu Krásné volanie, 1963,
a k dielu J. Préverta Tá láska, 1964; koláže J. Či-
hánkovej v knihách D. Harwath, Každý zomiera sám,
1964; M. Majerová, Robinsonka, 1964; koláže J. Filla
k dielu L. Zúbka Moja Bratislava, 1965; kresby
a koláže V. Popoviča ku knihe I. Štrpku Tristan
tára, 1969.
H8A. Miller, Jankina přikrývka, 1967; L. Friedlová,
Kufřík, 1968; M. Ďuríčková, Sestřičky z topánika,
1969, Sedem múdrych majstrov, 1970; Bratia Grim-
movci, Snežienka, 1975.
112 J. Bodenek, Na starom grunte, 1957 (dřevoryt) ;
M. Gorkij, Matka, 1953; J. M. Hurban, Olejkár,
1957; H. Zelinová, Jakubko, 1959; P. Jilemnický,
Kronika, 1961.
us L. N. Jégé, Magister rytier Doně, 1957; L. Zúbek,
Zlato a slovo, 1962; R. Kipling, Kniha džunglí, 1965.
no J. C. Hronský, Zakopaný meč, 1970; E. Chmelová,
Král Artuš a jeho družina, 1972; Slovenské báje,
1973.
i-9 V. G. Korolenko, Slepý muzikant, 1962; J. Poničan,
Divný Janko, 1962; J. F. Cooper, Červený pirát, 1966;
O. Henry, Úkryt čierneho Billa, 1967; M. Gilard,
Slepé dievča Nicolette, 1972.
121 „Ilustrátorom pre děti Štrba nie je. Azda mu v tom
bráni jeho logicizmus, jeho hlboký ponor do fudskej
duše a medziludských vztahov, jeho mnohostranné
Madanie významov a jeho špecifická štylizácia."
F. Holešovský v katalogu výstavy G. Štrbu, Bra-
tislava 1982.
122 Škrabané kresby do čiernej plochy pre vydanie spi-
sov K. Maya, Winnetou, I.—III., 1964—1965; Poklad
na Striebornom Jazere, 1966; Posledný Mohykán,
1969 a i.
123 L. Zúbek, Ríša Svatoplukova, 1969; J. Strmeňová,
Živá voda zadarmo, 1966; zväzky edície Stopy vyda-
vatelstva Mladé létá; L. Zúbek, Jar Adely Ostro-
lúckej.
i2iC. de Ségur, Somárikove památi, 1971; Ovidius,
Umenie milovat, 1974; M. Lajčiak, Navzdory času,
1981; W. Steinberg, Dievča so somárikom, 1982.
125 yý (Yeselý, M.) : Kresby a grafika N. Rappensber-
gerovej. Výtvarný život, 1966, č. 6, s. 155.
128 R. Arthur, Alfred Hitchcock a traja pátrači, 1970;
R. B. Blaskmore, Lorna Doonová, 1971; M. F. Mar-
ryat, Stroskotanci na korálovom ostrove, 1971.
'22 j. Nižňanský, Cholera, 1964; M. Kukučín, Ryšavá
jalovica a iné rozprávky, 1979; P. O. Hviezdoslav,
Ežo Vlkolinský, 1980; Pieseň večne mladá — Výběr
zo štúrovskej poézie, 1983.
128 J. Strmeňová, Doniesol ma bocian, 1968 (grafická
úprava O. Mariássy) ; L. Kyselová, Povedala ryba —
slovenské príslovia, 1970; G. Chaucer, Canterburské
poviedky, 1969; O. Rácz, Cirkus Rezeda, 1978; Tátoš
Akbuzat — Hrdinský epos baškirského národa, 1980
(grafická úprava M. Štepková).
128 Štefan Prukner pre knihy J. Modrovich, Čistá robota,
1961; J. V. Rís, Na Prašivú sa dívám, 1965; Emil
Bačík pre knihu J. Modrovich, Tri Duby, 1959; Imro
Weiner-Král pre ďalšie vydanie tej istej knihy, 1969.
130 F. Hložník (H. Zelinová, Bosý generál, 1962), J. Ba-
láž (M. Halamová, Petrišorka, 1965), V. Bombová
(L. Granč, Potom sa zídeme, 1961), V. Machaj (H.
Zelinová, Jakubko, 1969), A. Brunovský (Z. Klátik,
Zázračná puška, 1963).
131 S. Bednář, Dvojník Šimon ide do povstania, 1964;
Daleko sú fronty, daleko je máj, 1965; J. Fedora,
Svedkovia nesmú mlčaf, 1962.
i3iŠ. Bednář, Dvojník Šimon ide do povstania, 1964;
VI. Machaj 1961); R. Jašík, Mrtvi nespievajú (nové
grafické ilustrácie O. Dubay 1964).
133 R. Moric, Sen o chlebe, 1969; B. Polevoj, Příběh
ozajstného člověka, 1971; J. Beňo, Jeden granát pre
psa, 1971; V. Mináč, Generácia, 1974.
134 J. Beňo, Škola sa začína v máji, 1974.
133 S. Žáry, Azurová anabáza, 1972.
138 A. Chudoba, ObkMčenie, 1976 (přebal a frontispice
L. Hološka); P. Kružliak, Skrvavený potok, 1972
(přebal I. Rumanský).
1321. Rumanský (Tri poviedky o SNP, 1974, To bola
vojna, 1975), J. Šturdík (Oslávme básňou, 1974),
P. Horváth (J. Beňo, Predposledný odpočinek, 1980).
138 VESELÝ, M.: Idea SNP v ilustračnej tvorbě. Vý-
tvarný život, 1984, č. 8—9.
139 Podlá niektorých autorov napr. absencia ilustrácie
v spojitosti s krásnou literatúrou sa hodnotí ako
pozitivum. „Medzi odporcov patřil N. V. Gogol,
pokial ide o obrazovú ilustráciu, bol dost zdržan-
livý i A. S. Puškin. Spory o tom, či je ilustrácia