Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 12
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0114
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
12


Ren,es(mčná rrsira obíúka počas odk^ra-
nia síredouekpcb maíieb. Foto T. Leiæwerorà

14. storočia jednoznačné prezrádza příslušnost
ku gemerskej skupině. Sú si příbuzné z námě-
tově j, ikonografickéj i štýlovej stránky. A to
nielen vo všeobecnosti, čo by sa dalo pripísať
spoločným předlohám, ale aj v detailoch. Trak-
tácia rozvilín okolo medailónov s poprsiami pro-
rokov v archivolte triumfálneho oblúka prezrá-
dza, že tu pracovala pravděpodobně tá istá diel-
ňa, ktorá o niečo skór vymalovala svátyňu rím.-
-kat. kostola v Chyžnom.
Pri realizovaní naznačeného záměru bolo ob-
zvlášť dóležité věnovat zvýšenú pozornost za-
chovaným dekoratívnym prvkom; nielen preto,
že právě z nich sa zachovalo relativné najviac,
ale najma z toho dóvodu, že u nich ide
prevažne o opakovaný ornament, umožňujúci
— bez ohrozenia autentity — dopíňanie chý-
bajúcich častí v neporovnatelné váčšej miere,
než je to přípustné pri fragmentoch figurálnych
kompozícií. Bolo zřejmé, že dekorativně zložky

výzdoby sa po reštaurovaní stanů základným
faktorom ucelenia roztrúsených zlomkov do sús-
tavy vierohodne navodzujúcej niekdajší výraz
fragmentárne zachovávaného maliarskeho prog-
ramu. Pri figurálnych fragmentoch sa v rámci
zvolenej koncepcie rátalo iba s dosiahnutím
váčšej intenzity optického pósobenia. Zviditel-
něme nástennej malby v jej póvodných súvis-
lostiach sa realizovalo: a) primeraným pritóno-
vaním rekonštruovaných prilahlých častí omiet-
ky a plomb, b) neutrálnou retušou — najma na
plochách, kde sa malba nezachovala, c) názna-
kovou retušou — najma na figurálnych frag-
mentoch, d) náznakovou retušou prechádzajú-
cou miestami do retuše nápodobivej — všade
tam, kde sa tým neohrožovala autentickosť a kde
bola metodicky přípustná maliarska rekonštruk-
cia, t. j. pri opakovanom ornamente v dekora-
tívnych partiách výzdoby.
V intenciách zvolenej koncepcie přistupoval
reštaurátor aj k tým nálezom, ktoré nepatria
do reštaurovanej vrstvy, ktoré sa však ukázali
hodné zachovania vo viditefnom stave:
a) na západnej stene svatyně sa v priebehu
odkrývania gotickej výmafby triumfálneho ob-
lúka vynořil fragment graficky koncipovanej
figúry. Tento fragment múdrej panny svojou
lineárnostou a sumárnou redukovanosťou tvaru
prezrádza příslušnost k pamiatkam přechodného
slohu. Pri plnom vědomí okolnosti, že ide o rus-
tikálnu, a teda pravděpodobně retardovánu pa-
miatku, možno tento fragment datovat do obdo-
bia okolo roku 1300. Reštaurátor s úmyslom za-
chovat celistvost gotickej kompozície s piatimi
múdrymi a piatimi pochabými pannami, rozo-
stavanými na zakrivenej ploché nad archivoltou
a so sediacou postavou Boha-Otca (či Krista?)
nad stredom archivolty, zapojil do nej nájdený
fragment volné takým spósobom, aby sa vyhol
rušivosti symetrického, nápadného výřezu. Go-
tická malba ostala takto esteticky nenarušená
a fragment neskororománskej múdrej panny
súčasne názorné dokumentuje, že staršia výzdo-
ba pod gotickou kompozíciou je s ňou námetovo
totožná.
b) Takisto bola hlavnému záměru podriadená
aj úprava zarývanej kresby, zabrazujúcej archi-
tektonický súbor stavieb s vežami. Kresba sa
loading ...