Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

16


NeprarideÍTM^ poípgón po rešíaworawí. Foto T. LeiæMerovà

mentu, celková íarebnosť, a najma rutinované
schematická lineárna traktácia ornamentiky
širokým štetcom spoločne nasvedčujú, že sa
tvorca týchto medailónov vyškolil pravděpodob-
ně v dielni, ktorá v priebehu poslednej třetiny
14. storočia vymalovala kostoly v Chyžnom,
Rákoši a v Rimavskom Brezove. V Žípe tento
maliar pracoval už ako člen ďalšieho dielenské-
ho kolektivu, zoskupeného zrejme z umelcov
vyškolených vo viacerých gemerských dielňach.
Tento závěr sa opiera o zistenie, že sa pri vý-
mal'be žípskeho kostola na konci 14. storočia
použili předlohy róznej dielenskej proveniencie.
Pri zobrazení královskej trojice patrónov Uhor-
ska volné použili rákošský typ iba v případe
postavy sv. Štefana. Sv. Ladislav a sv. Imrich

flankujúci v svatyni triumfálny oblúk — po-
dobné, ako aj sprievod múdrych a pochabých
panien, rozmiestnený vol'ne v ploché, bez vsa-
denia jednotlivých postáv do osobitných medai-
lónov — vznikli už podlá menej archaických
předloh. Obidvaja králi představujú rustikálny
variant ich zobrazenia v Kraskove. Naproti to-
mu spomínaný fragment ženskej postavy v lodi
je kópiou devv, figurujúcej v Ladislavskej le-
gende v Rimavskej Bani, od ktorej sa líši svojou
okrovou monochrómnosťou. Táto postava mohla
vzniknúf na základe spoločnej předlohy; nie je
však vylúčené, že obidve spolu súvisia aj au-
torsky. Fragmenty robustných stojacích postáv,
rozostavaných v dvojiciach po stěnách apsidy
a zahalených do dlhých plášfov možno podlá