Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 24
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0126
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
24

miatkovej starostlivosti v Ústí nad Labem —
preniest malby na mobilně panely, čo by umož-
nilo nielen ich optimálnu inštaláciu vcelku, ale
připadne aj po častiach. Len konštrukcia pane-
lov do přenosných skeletov totiž ulahčuje ich
bezpečné prenesenie, používanie a deponovanie,
čo pri staršej technike málo mobilných fažkých
transferov nebývalo lahké. Iba pri malbě Ukri-
žovanie na spodnej časti právej polovice trium-
fálneho oblúka sa zvolila metoda stacco bez po-
mocného roštu, pretože sa pod ňou objavil starší
obraz Bolestného Krista s nástrojmi mučenia,
ktorý bolo potřebné oddělit od hornej vrstvy
a samostatné preniest.
Nové, modifikované prvky, ktoré reštaurátori
vniesli do techniky kopistských transferov, vy-
chádzali zo systému pomocných latových roštov
fixovaných na stenu latami a ich prelepenia ju-
tovými pásmi. Na prelepoch vyznačili ďalšie de-
lenie s pasovacími značkami a malby rozřezali
na jednotlivé diely. Keď potom rošty vyviazali
na zaistovacie skoby, nastali najdramatickejšie
okamihy: uvolňovanie dielov poklepom, otvore-
nie záseku pri dolnom okraji plochy až po muri-
vo a postupné uvolňovanie vrstvy omietok se-
káčmi s dlhými nožmi — všetko výkony, pohy-
buj úce sa na hranici možností konštrukcie. O nič
menšie riziko celej operácie^ nepředstavovala
ani etapa znesenia oddelenej vrstvy omietok na
zem, uloženia dielov do transportných plát, pos-
tupné zbrusovanie rubovej strany až na celkom
tenkú vrstvu a jej zafixovanie. Aj tu boli pot-
řebné mimoriadne technické znalosti a konzer-
vátorské skúsenosti, najmá čo do stupňa a dru-
hu fixáže.-^
Ďalšia pracovná etapa kopistských transferov
prebiehala až po demolácii objektov a celej dě-
diny vo vyprázdnenej škole v Bedřichovom
Světci. Vychádzala zo systému osadenia tran-
sferov na rabicové pletivo vypnuté do rámov
(pozři obr. 1) ako najvhodnejšej novej podložky
sňatej malby a súčasne samonosného skeletu,
fixovaného v ploché len pri okraji, čo umožnilo
odlahčenie a 1'ahšiu manipuláciu s panelmi
transferov.
Vďaka tradicii pražskéj reštaurátorskej ško-
ly sa tu, samozřejmé, rešpektovala požiadavka
zachovat autentickosť vzhladu gotického ori-


Rab transferov, osaden^c7i, na rabtcovonr ptetive.
Foto J. Hanrpí
ginálu, nielen pokial ide o nerovnost reliéfu po-
vrchu nového, výtvarné citlivého delenia obra-
zovej plochy výnimočne velkého rozsahu a
miestami aj nepravidelného formátu, ale najmá
vzhfadom na materiálnu stránku malby, na jej
technológiu: ona totiž spočívá v aplikácii pred-
kresby na podkladový tón, v nanášaní plošné
far ebne pokládaných jednotlivých významových
celkov, v následnom připojení vrchného tónu
delikátnych lazúr a belôb a nakoniec v použití
skromné zachovanej hnedočervenej tenkej kres-
by. To sú teda čitatelné hmotné znaky vyplý-
vajúce z fyziologickej oblasti, z rukopisu, kto-
rým sa středověký umelec, takmer notoricky
anonym, nevědomky definoval a ktoré sa usiluje
citlivo zachovat aj súčasný výtvarník — reštau-
rátor.
Charakter námětu, výtvarný obsah obrazu
ako mentálna, volová a citová záležitost, urču-
júca umělcovo zaradenie, jeho předpokládané
miesto v dobovej umeleckej tvorbě, sú už hod-
noty prístupnejšie širšej veřejnosti a spravidla
rozhoduj ú popři stave zachovania diela pri zna-
leckej expertíze o nových, pósobivých spósoboch
prezentácie zachráněného diela. Po prvý raz sa
tak stalo začiatkom léta 1982, keď sa vedenie
Národnej galérie rozhodlo umiestniť transfery
z Kopist dočasné v Jiřskom kláštore na Praž-
skom hrade: zameranie jej výstavnej činnosti
na výsledky starostlivosti o kultúrne dedičstvo
v Severočeskej uholnej pánve je totiž mimo-
riadne aktuálně.
loading ...