Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

28


Olivová hora, deíaii pašiového c^Tchu Foto J. Hampi

obrazom Bolestného Krista s nástro j mi muče-
nia, situovaným v přístupnéj výške na evanje-
liovej straně triumfálneho oblúka. V tejto štúdii
sa ním už nebudeme bližšie zaoberat. Ďalšia
etapa výzdoby bola asi dost rozsiahla, ale za-
choval sa z nej len výjav Zápasu sv. Juraja
s drakom, ktorý náročné, avšak celkom netypic-
ky zaujal celú hornú plochu triumf álneho oblú-
ka. Z výzdoby presbyteria potom zostal v ostení
okna len fragment postavy sv .Václava, patrona
obzvlášť typického pre tento pohraničný región.
Historické údaje sme čerpali z archiválne bo-
hato podloženej, doteraz nepublikovanej štúdie
Petra Jančáka, vvpracovanej pre Krajské stře-
disko v Ústí nad Labem. Na ich základe sme sa
usilovali vysvětlit zdanlivo překvapujúcu úro-
veň diela situovaného v takom skromnom vi-

dieckom prostředí už v prvej bádatelskej správě
v katalogu výstavy Fresky z Kopist z roku
1982.8 Keďže stupeň vnímania uměleckého diela
vždy závisel od sociálněj štruktúry vrstvy jeho
príjemcov, třeba vychádzať z předpokladu, že
maliar, ktorý tu dostal objednávku, mohol rátat
so značným stupňom vnímavosti vidieckych
obyvatelův, predovšetkým farára, ale aj povod-
ců výzdoby, objednávatelů, ktorým mohol byť
najskór držitel' pódy a majitel' tvřdze ležiacej
oproti kostolu, zapísanej v zemských doškách.
Bol ním zeman Václav z Mrzlíc, jeden z oblů-
bencov Václava IV. Sídlil tu najtrvalejšie zo
všetkých držitelov až do svojej smrti roku 1434
a podlá niektorých indicií sa zdá, že je na mal-
bách aj zobrazený. Naproti tomu chýbajú hoc-
aké poukazy na osobu maliara.