Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

27


NaTT,eboasMpe?ue, detad pííšiouébo cp^ÍM. Fořo J. Hampí

Kopisty nepatřili medzi oblasti, kde kňazi
a veriaci zostávali pripútaní k tradičným for-
mám devócie. Mnoho tu znamenal kontakt so
susedným Mostom, ktorý mal už všetky znaky
vyvinutého feudálneho města, vrátane niekof-
kých kláštorov. Ale najvýznamnejšie pósobil
děkanský kostol, nad ktorým mal patronát praž-
ský kláštor križovníkov božieho hrobu na Zde-
raze, pri ktorom roku 1415 zriadili mosteckí
mešťania pre svoje bratstvo kaplnku Božieho
tela.9
Sociálně diferencované obyvatelstvo středo-
věkého města, akým bol Most, najprístupnejšie
kultúrnym novotám, intenzívně sa zúčastňovalo
na výměně duchovných hodnot medzi konzerva-
tivnějším vidieckym prostředím a centrami. Do
miest směrovali aj potulní hudobníci, študenti,

učitelia, kazatelia, remeselníci, obchodníci, pút-
nici, žobráci a putovní maliari, teda ,,1'udia sve-
tom idúci".^ Kopisty spájala so svetom velká
obchodná cesta z Prahy do Saska, po ktorej sice
putovali, ako na to poukázal najmä H. L. Nic-
kel,^ aj maliari z Ciech ďalej na sever, ale
v opačnom smere zatiaï nie. Takisto kontakt so
zderazským kláštorom, ako aj přítomnost brat-
stva Božieho těla, ktoré najmä v spojení s rov-
nomennou kaplnkou na Novom meste Pražskom
zohralo dóležitú úlohu v procese šírenia husit-
ského reformného hnutia v dvorskom, univer-
zitnom a meštianskom prostředí,^ poskytujú
mnoho možností, oporných bodov, ktoré pomá-
há jú vysvětlit, odkiaï asi prišiel maliar do Ko-
pist, s akými predpokladmi přistupoval k zve-
renej práci.