DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne Pavla z Levoče
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0148
46
Předena. Foío V. R^dmckí)
má susedná sv. Katarina spoločný motiv pri-
držiavania vyhrnutého rožteka plášťa rukou.
Přibližné až potial sa střetáváme na oltáři
sv. Barbory vo váčšej či menšej miere s charak-
teristickým Pavlovým spósobom modelácie a
rezbárskym rukopisom, ako ho poznáme z jeho
autentického diela, hlavného oltára vo farskom
kostole v Levoči. Ak však prihliadneme na spo-
mínanú tradíciu o Pavlovom autorstve bývalého
hlavného oltára v Banskéj Bystrici, je potřebné
za podmienky jej akceptovania mať na mysli,
že pre Pavla bol oltář sv. Barbory vedlajšou
prácou, na ktorej spolupracovali vo veïkej mie-
re aj ďalší rezbáriýi V období práce na tomto
oltáři totiž Pavol dokončil nielen hlavný bys-
trický oltář, ale odišiel potom do Levoče, kde
vyřezal sochy sv. Leonarda a Jána Almužníka
na oltáři sv. Mikuláša datovanom rokom 1507,
skupinu Narodenia a sústredil sa už plnou mie-
rou na tamojší hlavný oltář, o ktorom je prvá
správa z roku 1508. Je len pochopitelné, že
toto vypátie a sústredenie sa na úspěšné reali-
zovanie takej dóležitej objednávky, sprostred-
kovanej zrejme zasa Jánom Thurzom, ktorý sa
po roku 1500 vrátil do rodového sídla Levoče
a tam roku 1508 zomrel, odviedlo Pavla od práce
na bočnom oltáři, určenom pre súkromnú ka-
plnku.
Můžeme předpokládat, že architekturu a de-
korativně řezby oltára sv. Barbory uskutočnili
pomocníci. Pavol sám vyřezal pre tento oltář
sochu sv. Hieronyma a madonu.^ Vzhïadom
na svoju tvář sa nám Barbora javí skór ako
dielo velmi nadaného pomocníka, už spomína-
ného Majstra z Hrabušíc. Je tiež možné, že ten-
to majster pracoval aj na madone a že Pavol
jej dal len konečnú virtuóznu úpravu — jej tvář
a niektoré paralely :s hrabušickou madonou túto
myšlienku navodzujú. Na predele mal hlavný
podiel zrejme tento majster. Pavol so všetkou
pravdepodobnosťou domodeloval Krista a šty-
roch svátcov viavo, na ostatných tvárach sa
Předena. Foío V. R^dmckí)
má susedná sv. Katarina spoločný motiv pri-
držiavania vyhrnutého rožteka plášťa rukou.
Přibližné až potial sa střetáváme na oltáři
sv. Barbory vo váčšej či menšej miere s charak-
teristickým Pavlovým spósobom modelácie a
rezbárskym rukopisom, ako ho poznáme z jeho
autentického diela, hlavného oltára vo farskom
kostole v Levoči. Ak však prihliadneme na spo-
mínanú tradíciu o Pavlovom autorstve bývalého
hlavného oltára v Banskéj Bystrici, je potřebné
za podmienky jej akceptovania mať na mysli,
že pre Pavla bol oltář sv. Barbory vedlajšou
prácou, na ktorej spolupracovali vo veïkej mie-
re aj ďalší rezbáriýi V období práce na tomto
oltáři totiž Pavol dokončil nielen hlavný bys-
trický oltář, ale odišiel potom do Levoče, kde
vyřezal sochy sv. Leonarda a Jána Almužníka
na oltáři sv. Mikuláša datovanom rokom 1507,
skupinu Narodenia a sústredil sa už plnou mie-
rou na tamojší hlavný oltář, o ktorom je prvá
správa z roku 1508. Je len pochopitelné, že
toto vypátie a sústredenie sa na úspěšné reali-
zovanie takej dóležitej objednávky, sprostred-
kovanej zrejme zasa Jánom Thurzom, ktorý sa
po roku 1500 vrátil do rodového sídla Levoče
a tam roku 1508 zomrel, odviedlo Pavla od práce
na bočnom oltáři, určenom pre súkromnú ka-
plnku.
Můžeme předpokládat, že architekturu a de-
korativně řezby oltára sv. Barbory uskutočnili
pomocníci. Pavol sám vyřezal pre tento oltář
sochu sv. Hieronyma a madonu.^ Vzhïadom
na svoju tvář sa nám Barbora javí skór ako
dielo velmi nadaného pomocníka, už spomína-
ného Majstra z Hrabušíc. Je tiež možné, že ten-
to majster pracoval aj na madone a že Pavol
jej dal len konečnú virtuóznu úpravu — jej tvář
a niektoré paralely :s hrabušickou madonou túto
myšlienku navodzujú. Na predele mal hlavný
podiel zrejme tento majster. Pavol so všetkou
pravdepodobnosťou domodeloval Krista a šty-
roch svátcov viavo, na ostatných tvárach sa