DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0158
56
Ma jste?- sudtoaato??s7cej 7ege??d^.- Kiadame T?-oc7t 7crà-
7'ov, RaTcâs?/, o7io7o 1500. Foto
lít. Zaoberá sa nadpriemernou, priemernou, ale
aj podpriemernou tvorbou. Produkcia určená
pre drobné dědinské kostoly (najmä v Liptove
a v Šariši) dokládá a dokresluje charakter doby,
úroveň dotykov so vzdialenými uměleckými
prúdmi a preberanie konkrétných prvkov a
kompozičných vzorov z diel starších autorov.
Zaujímajú nás aj kompozície obmedzené len na
statické, hieratické, bezdejové radenie figur a
formy preberania deja z obfúbených grafických
předloh, najmä z H. Schäufeleina a norimber-
ského okruhu.^ Literatura část tejto tvorby kva-
litativně členila a skúmala.^ Presnejšie roztrie-
denie materiálu na dielenské okruhy sa však
nedalo uskutočnif najmä bez hlbších znalostí
iných kultúrnych kontextov. V časti literatúry
figurujú aj také dielne, připadne centrá, ktoré
na danom území nikdy neexistovali. Niektoré
diela sa zasa tradičné spájajú s inými kultúr-
nymi oblasťami; zváčša tie, ktoré sú splněnými
objednávkami z vyspělejších susedných centierd
Tabufová maïba dokládá súvislosí s ovefa roz-
siahlejšou sieťou uměleckých stredísk, ako sa
předpokládalo.
Množstvo kvalitných diel z posledněj štvr-
tiny 15. storočia a obdobia okolo roku 1500 čaká
na Spiši na novů analýzu a zhodnotenie.s Na
túto tvorbu kontinuitne nadväzuje vývoj nasle-
dujúceho obdobia.
Pre malbu začiatku 16. storočia má podstatný
význam spišskokapitulská dielňa Majstra tabúl'
oltára Korunovania P. Márie. Fundátorom
tohto rozměrného oltára bola rodina Štefana
Zápolského. Oltář vznikol krátko po dostavbě
rodinnej kaplnky v Spišskej Kapitule (1488—
1493). V. Horváth, M. Pirhalla a J. Hradszký
prečítali na rube predely i dnes viditelný dátum
1499, ktorý preberá mladšia literatúraý Jeho
nereprezentatívne umiestnenie a sposob dato-
vania len vrypom do dřeva sa neodvažujeme
pokládat za dostatočný doklad o dohotovení
oltára. Oltář podfa štýlových náležitostí možno
přijatelné datovat obdobím krátko po roku
1493. Staršou majstrovou prácou sú niektoré ta-
bule oltára Smrti P. Márie (okolo roku 1490),
značné znehodnotené prematbami v 17. a 19.
storočí, ktoré znejasňujú klasifikáciu. Fundá-
tormi tohto oltára sú pravděpodobně tiež Zá-
potskovci (?). Tomu zodpovedá najmä ikonogra-
fia tabúl. Prácou rovnakého majstra a dielne je
dnešný hlavný oltář v Sromowciach, ktorý sa
tam dostal sekundárné z Červeného Kláštora.
Výskům bude pravděpodobně musieť ešte po-
kračovat v budapeštianskych, ako aj ostřihom-
ských zbierkach, kde je možné očakávat niekol-
ko dalších malieb z okruhu tohto majstra. Na
Ma jste?- sudtoaato??s7cej 7ege??d^.- Kiadame T?-oc7t 7crà-
7'ov, RaTcâs?/, o7io7o 1500. Foto
lít. Zaoberá sa nadpriemernou, priemernou, ale
aj podpriemernou tvorbou. Produkcia určená
pre drobné dědinské kostoly (najmä v Liptove
a v Šariši) dokládá a dokresluje charakter doby,
úroveň dotykov so vzdialenými uměleckými
prúdmi a preberanie konkrétných prvkov a
kompozičných vzorov z diel starších autorov.
Zaujímajú nás aj kompozície obmedzené len na
statické, hieratické, bezdejové radenie figur a
formy preberania deja z obfúbených grafických
předloh, najmä z H. Schäufeleina a norimber-
ského okruhu.^ Literatura část tejto tvorby kva-
litativně členila a skúmala.^ Presnejšie roztrie-
denie materiálu na dielenské okruhy sa však
nedalo uskutočnif najmä bez hlbších znalostí
iných kultúrnych kontextov. V časti literatúry
figurujú aj také dielne, připadne centrá, ktoré
na danom území nikdy neexistovali. Niektoré
diela sa zasa tradičné spájajú s inými kultúr-
nymi oblasťami; zváčša tie, ktoré sú splněnými
objednávkami z vyspělejších susedných centierd
Tabufová maïba dokládá súvislosí s ovefa roz-
siahlejšou sieťou uměleckých stredísk, ako sa
předpokládalo.
Množstvo kvalitných diel z posledněj štvr-
tiny 15. storočia a obdobia okolo roku 1500 čaká
na Spiši na novů analýzu a zhodnotenie.s Na
túto tvorbu kontinuitne nadväzuje vývoj nasle-
dujúceho obdobia.
Pre malbu začiatku 16. storočia má podstatný
význam spišskokapitulská dielňa Majstra tabúl'
oltára Korunovania P. Márie. Fundátorom
tohto rozměrného oltára bola rodina Štefana
Zápolského. Oltář vznikol krátko po dostavbě
rodinnej kaplnky v Spišskej Kapitule (1488—
1493). V. Horváth, M. Pirhalla a J. Hradszký
prečítali na rube predely i dnes viditelný dátum
1499, ktorý preberá mladšia literatúraý Jeho
nereprezentatívne umiestnenie a sposob dato-
vania len vrypom do dřeva sa neodvažujeme
pokládat za dostatočný doklad o dohotovení
oltára. Oltář podfa štýlových náležitostí možno
přijatelné datovat obdobím krátko po roku
1493. Staršou majstrovou prácou sú niektoré ta-
bule oltára Smrti P. Márie (okolo roku 1490),
značné znehodnotené prematbami v 17. a 19.
storočí, ktoré znejasňujú klasifikáciu. Fundá-
tormi tohto oltára sú pravděpodobně tiež Zá-
potskovci (?). Tomu zodpovedá najmä ikonogra-
fia tabúl. Prácou rovnakého majstra a dielne je
dnešný hlavný oltář v Sromowciach, ktorý sa
tam dostal sekundárné z Červeného Kláštora.
Výskům bude pravděpodobně musieť ešte po-
kračovat v budapeštianskych, ako aj ostřihom-
ských zbierkach, kde je možné očakávat niekol-
ko dalších malieb z okruhu tohto majstra. Na