Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 57
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0159
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
57


Majster Sfáíonnton,skej Fv. Krišíof a Šebas-
íiáa, prvé desafročie J6. sioi^očia. Foto M. Horňáková
tvorbu Ma j stra tabú! oltára Korunovania ako
jeden z podnetov nadväzuje spišské tabul'ové
maliarstvo začiatku 16. storočia. V spišskokapi-
tulskej dielni sa zrejme v devätdesiatych rokoch
15. storočia vyškolilo niekolko dalších maliarov.
Část z nich pósobila azda priamo v Spišskej Ka-
pitule. Niektorí přešli do najbohatšieho spišské-
ho města Levoče a odtiaï dodávali svoje práce
do celého Spiša, susedného Šariša, Gemera, Lip-
tova. Pracovali sporadicky aj pre Košice, ktoré
potřebovali iba doplnit umělecký fond.
Majstroví svátoarhoiTskej legend?/, ovplyvne-
nému podunajským uměním najma v krajinář-
ských scenériách, ktorý spolu so svojou dielňou
pósobil v prvých dvoch desaťročiach 16. storo-
čia, sme před časom pripísali tabule marián-
ského oltára v Rakúsoch, tabule tzv. Doktorské-
ho oltára v Sabinove a obrazy (sv. Hieronyma
a Erazma — biskupa) z oltárneho křídla nezná-
me j lokality, ktoré sa nachádzajú v zbier-
kach SNM v Bratislavě.^ Vďaka novému výsku-
mu možno tvorbu tohto majstra a jeho dielne
opátovne rozšířit o ďalšie dosiaï neznáme prá-
ce. Prvou je tabula so sv. Annou Samotreťouýi
druhou je tabula so sv. Katarínou a sv. Barbo-
rou z rovnakej lokality v Gemeri a rovnakého
oltárneho celku.'2 Tieto malby boli pravděpo-
dobně povodně určené ako súčasti predely pre
oltář zatial nezisteného zasvátenia. Možno s ni-


Majsíer svdíoaHto7?s7cej íegsadti/.' Sv. Anna Famoireiia,
prvé desaťročie 16. storočia. Foto autor
mi bez rozpakov spojit ďalšiu, tretiu malbu, so
sv. Krištofom a sv. Šebastiánom — mučeníkom,
ktorú získali veřejné zbierkyd^ Na vzájomnú sú-
vislosť poukazujú predovšetkým rozměry tabúl.
Obraz so sv. Krištofom a Šebastiánom tvořil
povodně lavú část oltárnej predely. V střede
bola malba so sv. Annou, na právej straně po-
stavy dvoch svátíc. Podlá typologie a analogií
možno všetky tri torzá pripísať priamo Maj-
strovi svátoantonskej legendy. Tabule zaiste
vznikli v prvom desatročí 16. storočia.
Za hlavné majstrovo dielo sa pokládá oltář
sv. Antona Pustovníka v Spišskej Sobotě, ktorý
mu dává aj pomocné pomenovania. Oltář ob-
jednali roku 1503 a podlá provizórneho dátumu
— 1507 — na zadnej neprístupnej straně pra-
vého pevného křídla pravděpodobně v tomto
roku dokončili (?). Majstrovým najstarším zná-
mým dielom sú asi tabule mariánského oltára
v Rakúsoch (okolo roku 1500). Je autorom ma-
lieb na vonkajšej straně krídiel oltára sv. Štefa-
na (?) — krála a sv. Valentina v Sabinove s ob-
razmi Zvestovania P. Márie (okolo roku 1500).
Tieto obrazy majú nad horizontom osobitne ka-
ligraficky nanesené, akoby „íúkané" obláčiky,
ktoré sú jedným z charakteristických detailov
jeho tvorby.'^ Majstrovou prácou z obdobia oko-
lo roku 1510 je malba predely z neznámého ol-
tára s Klaňaním Troch králov v Levoči. Okolo
loading ...