DOI article:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0160
58
Majsíer sváíoa%íons?cej Anioït síreíára
diabía v podobě pofounika, Spišská ^oboia, 1503—1507
(?). Foío ŠÚP5
roku 1515 pravděpodobně dokončil nástennú
malbu na východněj a južnej stene v kaplnke
sv. Juraja v Levoči, ktorá dopíňa sochu sv.
Juraja osadenú na konzole. Doteraz poslednou
známou prácou Maj stra svätoantonskej legendy
sú viaceré tabule z hlavného oltára sv. Margi-
ty Antiochijskej v Mlynici z konca druhého
desafročia 16. storočia. V týchto malbách sú
plnšie ženské tváře a plastickejšie jednotli-
vé postavy i tvary predmetov, bližšie rene-
sančnému názoru.'-^ Na dvoch obrazoch tohto
oltára sú na oblohe nanesené charakteristické
fúkané obláčiky. Okrem samého vedúceho
majstra pracovali na tomto oltáři další ma-
liari, ktorých spomenieme v osobitných sú-
vislostiach, s jednou výnimkou: střetáváme sa
tu aj s novou samostatnou maliarskou osob-
nosíou, pravděpodobně autorom štyroch obra-
zov s postavami svátíc v hornom rade na von-
kajšej straně oltárnych krídiel. Tieto kostýmové
figúry najma členěním a zakončením drapérií
najvýraznejšie poukazujú na maliarovu podu-
najskú lekciu, a to v takej miere, s akou sme sa
doteraz nes^retli.^ Okrem vyrátaných diel Maj-
stra svätoantonskej legendy je pravděpodobný
jeho rukopis na tabuliach oltára sv. Mikuláša
z Velkého Slavkova z roku 1503V Majster sa
asi čiastočne podielal na tabuliach z bývalého
hlavného oltára so svätoantonskou legendou
v Spišské j Belej. K štyrom doteraz evidovaným
malbám zo Spišskéj Belej, uloženým dnes v
Budapešti, patří pravděpodobně i ďalšia ta-
bula, ktorú uvádza D. Radocsay pod lokalitou
Spišská Kapitula. *o V minulosti I. Genthon a D.
Csánky v súvislosti s touto malbou uvádzali —
domnievame sa, že správné — ako provenien-
ciu Spišskú Belů.20
Obraz představuje příchod svätca, s najvač-
šou pravdepodobnosťou mladého sv. Antona
Pustovníka do chrámu, aby si vypočul kázeň,
ktorá ho priviedla na myšlienku oddat sa pus-
tovníckemu životu.2* Spišskobelanské malby,
ktorých část je nezvěstná (zničená?), vznikli
pravděpodobně ešte koncom prvého desatročia
16. storočia. Typologicky sú im blízké najma
malby predely a krídiel levočského oltára da-
tovaného rokom 1507. Na tejto predele je roz-
vinutá ikonografická schéma Krista a 14. sv.
Majsíer sváíoa%íons?cej Anioït síreíára
diabía v podobě pofounika, Spišská ^oboia, 1503—1507
(?). Foío ŠÚP5
roku 1515 pravděpodobně dokončil nástennú
malbu na východněj a južnej stene v kaplnke
sv. Juraja v Levoči, ktorá dopíňa sochu sv.
Juraja osadenú na konzole. Doteraz poslednou
známou prácou Maj stra svätoantonskej legendy
sú viaceré tabule z hlavného oltára sv. Margi-
ty Antiochijskej v Mlynici z konca druhého
desafročia 16. storočia. V týchto malbách sú
plnšie ženské tváře a plastickejšie jednotli-
vé postavy i tvary predmetov, bližšie rene-
sančnému názoru.'-^ Na dvoch obrazoch tohto
oltára sú na oblohe nanesené charakteristické
fúkané obláčiky. Okrem samého vedúceho
majstra pracovali na tomto oltáři další ma-
liari, ktorých spomenieme v osobitných sú-
vislostiach, s jednou výnimkou: střetáváme sa
tu aj s novou samostatnou maliarskou osob-
nosíou, pravděpodobně autorom štyroch obra-
zov s postavami svátíc v hornom rade na von-
kajšej straně oltárnych krídiel. Tieto kostýmové
figúry najma členěním a zakončením drapérií
najvýraznejšie poukazujú na maliarovu podu-
najskú lekciu, a to v takej miere, s akou sme sa
doteraz nes^retli.^ Okrem vyrátaných diel Maj-
stra svätoantonskej legendy je pravděpodobný
jeho rukopis na tabuliach oltára sv. Mikuláša
z Velkého Slavkova z roku 1503V Majster sa
asi čiastočne podielal na tabuliach z bývalého
hlavného oltára so svätoantonskou legendou
v Spišské j Belej. K štyrom doteraz evidovaným
malbám zo Spišskéj Belej, uloženým dnes v
Budapešti, patří pravděpodobně i ďalšia ta-
bula, ktorú uvádza D. Radocsay pod lokalitou
Spišská Kapitula. *o V minulosti I. Genthon a D.
Csánky v súvislosti s touto malbou uvádzali —
domnievame sa, že správné — ako provenien-
ciu Spišskú Belů.20
Obraz představuje příchod svätca, s najvač-
šou pravdepodobnosťou mladého sv. Antona
Pustovníka do chrámu, aby si vypočul kázeň,
ktorá ho priviedla na myšlienku oddat sa pus-
tovníckemu životu.2* Spišskobelanské malby,
ktorých část je nezvěstná (zničená?), vznikli
pravděpodobně ešte koncom prvého desatročia
16. storočia. Typologicky sú im blízké najma
malby predely a krídiel levočského oltára da-
tovaného rokom 1507. Na tejto predele je roz-
vinutá ikonografická schéma Krista a 14. sv.