DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0161
59
Majster suätoa%tows7cej íege^d^; Kíawame Troch, Tcráfov, deíaií predeít/, Leroča. Foío T. Lehrnerová
pomocníkov, ktorú vytvořil sám Majster svá-
toantonskej legendy. Dva obrazy podávajú vý-
javy z legendy o sv. Jánovi Almužníkovi,^ třetí
sa vztahuje na legendu o živote sv. Leonarda
— opáta (Oslobodenie vázňov), posledný před-
stavuje výjav z legendy o sv. Leopoldovi —
markgrófovi.23 Zadně strany oltárnych krídiel
zobrazuj ú štyri pašiové výjavy, ktorých grafic-
ké vzory literatúra už uvádza.^ Na levočskom
oltáři z roku 1507 možno rozoznaf celkom bez-
pečné dva spósoby malby, niekedy sa uvádza-
jú aj tri.
Tabule tzv. Doktorského oltára v Sabinove
tiež preukazujú súvislosť s tvorbou Majstra
svátoantonskej legendy.^ Na tabuli s postavou
sv. Brikcia sa nachádzajú kaligraficky malova-
né fúkané obláčiky.-6
Do priamych súvislostí s Majstrom svátoan-
tonskej legendy a jeho najbližším okruhom
možno spojit Madonu s ružami, kedysi uloženu
v múzeu v Košiciach, ktorú roku 1919 previezli
do Budapešti.27 Část literatury, počnúc D. Csán-
kym (1937), obraz prisudzuje tzv. košickej ma-
liarskej škole a pripušta zjavný vplyv spišského
maliarstva, konkrétné Majstra svátoantonskej
legendy. Starší, I. Fenyó a I. Genthon, obraz
správné začlenili do diela Majstra svátoanton-
kej legendy s datováním do obdobia okolo roku
1520. Neskór (1932) 1. Genthon datuje obraz do
obdobia okolo roku 1500 a ako provenienciu
uvádza okolie Košic (Abovská župa). Pre istú
rozpornost názorov a vzniknuté omyly věnuje-
me tomuto obrazu viac pozornosti.
Obraz Madony s ružami sa od publikovania
D. Csánkym a v novšej literatúre D. Rado-
csayom eviduje s košickou provenienciouýH
Tento názor nie je napriek rozšířenosti podlo-
žený dokumentmi. Isté je, že před rokom 1913
dielo získalo košické múzeum. Pri prvej správě
o ňom, keď ho reprodukoval T. Gerevich, ne-
uvádza sa pôvod obrazu.^ Je známe, že košické
múzeum získávalo umělecké zbierky prakticky
Majster suätoa%tows7cej íege^d^; Kíawame Troch, Tcráfov, deíaií predeít/, Leroča. Foío T. Lehrnerová
pomocníkov, ktorú vytvořil sám Majster svá-
toantonskej legendy. Dva obrazy podávajú vý-
javy z legendy o sv. Jánovi Almužníkovi,^ třetí
sa vztahuje na legendu o živote sv. Leonarda
— opáta (Oslobodenie vázňov), posledný před-
stavuje výjav z legendy o sv. Leopoldovi —
markgrófovi.23 Zadně strany oltárnych krídiel
zobrazuj ú štyri pašiové výjavy, ktorých grafic-
ké vzory literatúra už uvádza.^ Na levočskom
oltáři z roku 1507 možno rozoznaf celkom bez-
pečné dva spósoby malby, niekedy sa uvádza-
jú aj tri.
Tabule tzv. Doktorského oltára v Sabinove
tiež preukazujú súvislosť s tvorbou Majstra
svátoantonskej legendy.^ Na tabuli s postavou
sv. Brikcia sa nachádzajú kaligraficky malova-
né fúkané obláčiky.-6
Do priamych súvislostí s Majstrom svátoan-
tonskej legendy a jeho najbližším okruhom
možno spojit Madonu s ružami, kedysi uloženu
v múzeu v Košiciach, ktorú roku 1919 previezli
do Budapešti.27 Část literatury, počnúc D. Csán-
kym (1937), obraz prisudzuje tzv. košickej ma-
liarskej škole a pripušta zjavný vplyv spišského
maliarstva, konkrétné Majstra svátoantonskej
legendy. Starší, I. Fenyó a I. Genthon, obraz
správné začlenili do diela Majstra svátoanton-
kej legendy s datováním do obdobia okolo roku
1520. Neskór (1932) 1. Genthon datuje obraz do
obdobia okolo roku 1500 a ako provenienciu
uvádza okolie Košic (Abovská župa). Pre istú
rozpornost názorov a vzniknuté omyly věnuje-
me tomuto obrazu viac pozornosti.
Obraz Madony s ružami sa od publikovania
D. Csánkym a v novšej literatúre D. Rado-
csayom eviduje s košickou provenienciouýH
Tento názor nie je napriek rozšířenosti podlo-
žený dokumentmi. Isté je, že před rokom 1913
dielo získalo košické múzeum. Pri prvej správě
o ňom, keď ho reprodukoval T. Gerevich, ne-
uvádza sa pôvod obrazu.^ Je známe, že košické
múzeum získávalo umělecké zbierky prakticky