DOI article:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0163
61
vy charakterizovat Přibližuje sa maïbe tváře
Márie zo Zvestovania v Rakúsoch.^ Rozměry
Madony s ružami sú podobné dielam Majstra
svátoantonského oltára. V spôsobe maïby sa pre-
javuje staršia spišská tradícia. Madona s ruža-
mi je zrkadlovou kópiou obrazu Madony
s kvietkom, Ježiškom a ružencom z Trsteného
v Liptove.35
I keď připustíme košickú provenienciu Mado-
ny s ružami a dietatom, držiacim dva kvietky
klinčekov (?), dopracujeme sa iba k informá-
ciám, implikuj úcim dielu postavenie dobového
importu. K roku 1522 sa vyskytuje záznam o
oltáři Ružencovej P. Márie v košickom farskom
kostole sv. Alžběty.-^ Právě v tomto roku 1522
prišiel za farára do Košic známy humanista
Ján Henckel, od roku 1513 levočský farárý?
Dalším maliarom, ktorý podlá zhodných črt
úzko spolupracoval s Majstrom svátoantonskej
legendy, je Ma jste?' tabúl' Mav??ého ottára z Hra-
bnšíc. Prvou jeho samostatnou prácou sú mal-
by krídiel hlavného oltára v Chyžnom, datované
na predele rokom 1508. Ako bezprostředný po-
mocník sa prejavuje okrem iných i na tabuliach
levočského oltára z roku 1507.33 Oltář Zvesto-
vania P. Márie v Chyžnom fundoval zemepán
Chyžného a Jelšavy, ktorého duchovný zástupca
— sv. Juraj na koni — vystupuje na jednej
z tabúl mimo ikonografického sledu oltárnych
scén. Majster hrabušického oltára na chyžnian-
skom oltáři preberá vzory od Majstra svátoan-
tonskej legendy.39 Hrabušický maliar má po-
dobná, niekedy priam totožná typológiu tváří
s vedúcim Majstrom svátoantonskej legendy,
preto nie je vždy lahké rozlišit ich práce.^
Okrem samého chyžnianskeho oltára možno
podlá typologie a rukopisu maliarovi pripísaí
o niečo mladšie tabulové obrazy z obdobia oko-
lo roku 1510, pochádzajúce azda z mariánského
oltára.^ V pašiových scénách sa prejavuje malá
představivost maliara riešiaceho pozadie s kra-
jinou a :stromčekmi schematicky.
Treťou samostatnou prácou tohto maliara sú
tabule hlavného oltára sv. Vavrinca v Hrabu-
šiciach (okolo a po roku 1515). Kvalitnejšie sú
vypracované malby vnútorných oltárnych krí-
diel čerpajúce časti kompozícií z grafických
předloh: maliar reprodukoval niektoré detaily
Majstei* iabár z Hrabtišíc; Narodenie, Cbi/ž??é, ?508.
Foto L. Borodóč
listov H. Scháufeleina, L. Cranacha a H. Bal-
dunga.^2 I šest obrazov pašiového cyklu preberá
kompozíciu zo Scháufeleinových grafik z roku
1507. Malba jednotlivých kompozícií je poměr-
ně schematická; velmi blízké sú najmá pašiové
výjavy z predchádzajúceho celku.^3
Dalším samostatným levočským maliarom je
Mo?ropra??r?sta C*S, signujúci hlavný oltář sv.
Juraj a v Spišskej Sobotě, objednaný roku 1503
a dokončený podlá dátumu na predele roku
1516. Pri malbách postáv na vnútornej straně
oltárnych krídiel sa maliar sčasti opiera o Dú-
rerove grafické vzory.^ V svätojurajskej le-
gende preberá v kompozíciách a detailoch gra-
fické předlohy A. Durera a H. Scháufeleina.^
Monogramistovi CS je pravděpodobně možné
pripísaf ešte 4 obrazy na vnútorných křidlách
a predelu z bývalého hlavného oltára zo Švá-
boviec.^6 Ten istý monogramista sa pravděpo-
dobně čiastočne podielal na malbě Mučenie sv.
Margity v Mlynici a na malbě predely tohto
oltára.
Samostatným maliarom, vychovaným v diel-
vy charakterizovat Přibližuje sa maïbe tváře
Márie zo Zvestovania v Rakúsoch.^ Rozměry
Madony s ružami sú podobné dielam Majstra
svátoantonského oltára. V spôsobe maïby sa pre-
javuje staršia spišská tradícia. Madona s ruža-
mi je zrkadlovou kópiou obrazu Madony
s kvietkom, Ježiškom a ružencom z Trsteného
v Liptove.35
I keď připustíme košickú provenienciu Mado-
ny s ružami a dietatom, držiacim dva kvietky
klinčekov (?), dopracujeme sa iba k informá-
ciám, implikuj úcim dielu postavenie dobového
importu. K roku 1522 sa vyskytuje záznam o
oltáři Ružencovej P. Márie v košickom farskom
kostole sv. Alžběty.-^ Právě v tomto roku 1522
prišiel za farára do Košic známy humanista
Ján Henckel, od roku 1513 levočský farárý?
Dalším maliarom, ktorý podlá zhodných črt
úzko spolupracoval s Majstrom svátoantonskej
legendy, je Ma jste?' tabúl' Mav??ého ottára z Hra-
bnšíc. Prvou jeho samostatnou prácou sú mal-
by krídiel hlavného oltára v Chyžnom, datované
na predele rokom 1508. Ako bezprostředný po-
mocník sa prejavuje okrem iných i na tabuliach
levočského oltára z roku 1507.33 Oltář Zvesto-
vania P. Márie v Chyžnom fundoval zemepán
Chyžného a Jelšavy, ktorého duchovný zástupca
— sv. Juraj na koni — vystupuje na jednej
z tabúl mimo ikonografického sledu oltárnych
scén. Majster hrabušického oltára na chyžnian-
skom oltáři preberá vzory od Majstra svátoan-
tonskej legendy.39 Hrabušický maliar má po-
dobná, niekedy priam totožná typológiu tváří
s vedúcim Majstrom svátoantonskej legendy,
preto nie je vždy lahké rozlišit ich práce.^
Okrem samého chyžnianskeho oltára možno
podlá typologie a rukopisu maliarovi pripísaí
o niečo mladšie tabulové obrazy z obdobia oko-
lo roku 1510, pochádzajúce azda z mariánského
oltára.^ V pašiových scénách sa prejavuje malá
představivost maliara riešiaceho pozadie s kra-
jinou a :stromčekmi schematicky.
Treťou samostatnou prácou tohto maliara sú
tabule hlavného oltára sv. Vavrinca v Hrabu-
šiciach (okolo a po roku 1515). Kvalitnejšie sú
vypracované malby vnútorných oltárnych krí-
diel čerpajúce časti kompozícií z grafických
předloh: maliar reprodukoval niektoré detaily
Majstei* iabár z Hrabtišíc; Narodenie, Cbi/ž??é, ?508.
Foto L. Borodóč
listov H. Scháufeleina, L. Cranacha a H. Bal-
dunga.^2 I šest obrazov pašiového cyklu preberá
kompozíciu zo Scháufeleinových grafik z roku
1507. Malba jednotlivých kompozícií je poměr-
ně schematická; velmi blízké sú najmá pašiové
výjavy z predchádzajúceho celku.^3
Dalším samostatným levočským maliarom je
Mo?ropra??r?sta C*S, signujúci hlavný oltář sv.
Juraj a v Spišskej Sobotě, objednaný roku 1503
a dokončený podlá dátumu na predele roku
1516. Pri malbách postáv na vnútornej straně
oltárnych krídiel sa maliar sčasti opiera o Dú-
rerove grafické vzory.^ V svätojurajskej le-
gende preberá v kompozíciách a detailoch gra-
fické předlohy A. Durera a H. Scháufeleina.^
Monogramistovi CS je pravděpodobně možné
pripísaf ešte 4 obrazy na vnútorných křidlách
a predelu z bývalého hlavného oltára zo Švá-
boviec.^6 Ten istý monogramista sa pravděpo-
dobně čiastočne podielal na malbě Mučenie sv.
Margity v Mlynici a na malbě predely tohto
oltára.
Samostatným maliarom, vychovaným v diel-