Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 63
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0165
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
63


Moaograwusta TH; .SamopochoráraTMe sv. Jána (Posíed-
ná omša sv. Jána), Levoča, 1520. Foto L. Borodáč

farskej knižnici nad severnou predsieňou levoč-
ského farského kostola. Rozprestiera sa na
ploché vymedzenej južným klenbovým oblúkom
knižničnej miestnosti, založenej J. Henckelom.
Stavbu knižnice s prvými renesančnými oknami
v Levoči dokončili roku 1515, čo pripomínajú
aj nástěnné nápisy. Námetom malby je genea-
logická konštrukcia připravená asi pre Hencke-
lovcov alebo Thurzovcov a příbuzné rody, zlo-
žená z okrúhlych medailónov. Kruhy sú za-
komponované do rozvilinového ornamentu,

pokrývajúceho s dóslednosťou dekoratívneho
koberca zmienený výsek knižničného múru.
Jeden z medailónov obsahuje poprsie muža.^
Výmalba južného oblúka levočské j farskej
knižnice vznikla podlá spósobu malby i kom-
pozície na konci druhého desafročia 16. storočia.
Od širokého okruhu levočských dielní sú zá-
vislé i malby oltára z Lubice, datované 1521.
Dve pevné křídla sú v košickom múzeu, celok
oltára s pohyblivými křidlami previezli do Bu-
dapešti. Malby s postavami štyroch svátíc
z vnútorných krídiel oltára sú kvalitnějšie ako
pašiové výjavy, ktorých kompozíciu převzal
maliar — ako sa uvádza v literatúre — z gra-
fiky A. Altdorfera z obdobia okolo roku 1513.
Kompozičně schémy maliar pre svoju potřebu
a možnosti zjednodušil. Ich zmysel nepochopil:
nepoznal podunajskú malbu a kořene, z ktorých
vyrástla. Vonkajšie formy mu sprostredkovali
domáce vzory: dielňa Majstra svátoantonskej
legendy, bezprostrednejšie možno hrabušický
maliar, Monogramista CS či Monogramista TH,
čo svědčí pre jeho levočské školenie.^
Dalším maliarom, vyškoleným asi v Spišskej
Kapitule, ktorý tam pravděpodobně načas aj
pracoval, je Majster Krtsíouko príbtrseirstva zo
Spišskej .Sobotp.57 Typológia tváří tohto maliara
připomíná čiastočne dielo Majstra Martina
a Majstra oltára sv. Alžběty z Levoče, ktorí
v Spišskej Kapitule pósobili, ale i Majstra oko-
ličianskych tabúl a Majstra svátoantonskej le-
gendy. Od posledného z nich preberá maliar
kompozíciu a techniku malovania krajiny na
pozadí, typ drobných architektúr a stromov. Je-
ho postavy majú graficky lomenú drapériu, po-
dobnú prácam Majstra svátoantonského oltára
z prvého desafročia.^ Rovnaký majster nama-
loval tabule oltára sv. Anny z Lubice takisto
s obrazmi sv. Příbuzenstva a postavami svátích
Jeho datovanie nebude vzdialené od datovania
rovnomenného spišskosobotského oltára.
Maliarom, ktorý asi takisto pósobil od konca
15. storočia do začiatku 16. storočia v Spišskej
Kapitule, je Majster tabúř ottára su. Mtkaláša
zo Spišskej Sobotp. K širšiemu okruhu jeho
práč patria predela a štyri pevné štvrtinky ta-
búl zo skrine oltára sv. Anny zo Spišskej Novej
loading ...