Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

65


Neseme řcríáa, nástemai matba, detad, Sírážk?/, Í510—t520. Foto ŠÚPS

datovat obrazy oltára sv. Anny zo Sabinova,
ktorý sa nachádza v Budapešti. Pri sabinov-
ských malbách třeba docenit ich kvalitu.
Samostatný, podlá kvality ako dielenská prá-
ca, sa javí súbor malieb Života P. Márie z oltára
Zvestovania P. Márie zo Sabinova, dnes v Bu-
dapešti. Vzorom jednotlivých kompozícií sú DÜ-
rerove grafické listy z cyklu Život P. Márie.
Tabule oltára Zvestovania vznikli pravděpodob-
ně až po polovici tretieho desatročia 16. storočia
alebo okolo roku 1530. Majstrovi dielne mož-
no prisúdiť i dve dnes samostatné malby: Vi-
denie sv. Jána na ostrove Patmos^ a na rube
predchádzajúcej malby povodně situovanú scé-

nu Premenenie Pána. Okrem podobných grafic-
kých předloh zaznamenáváme tu podobný ma-
liarsky rukopis a typológiu. Obidve malby vznik-
li možno ešte před sabinovským oltárom Zves-
tovania a ich pôvodnou provenienciou je prav-
děpodobně Šariš alebo Spiš. Třetím dielom
Majstra diei%e Života P. Márie je votívna ta-
bula — epitaf — s Bolestným Kristom na
čelnej straně a s Posledným súdom na rube,
neznámej šarišskej proveniencie, nachádzajúca
sa v Múzeu SRR v Prešove.67 Spoločné je dů-
sledné používáme aktuálnych Dúrerových gra-
fických předloh (Bolestný Kristus — list B. 20,
Posledný súd — list B. 52) a expresívnejší spo-