DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0168
66
Majster Ki'istouho príbuzeustua.' Ořidr su. Anm/. detaií,
Spišská Sobota, 1503—1508 (?). Foto M. Jwík
sob malby hláv. Dielo možno datovat pravdě-
podobně až začiatkom 30. rokov 16. storočia.
Podobné ako iní maliari vyučil sa v spišsko-
kapitulskej škole a azda tu i začas pósobil
anonymný Majster tabú! z Okoltčttébo nazva-
ný podlá tabúl rozobratého bývalého hlav-
ného oltára P. Márie z františkánského kostola
,,S. Maria de Angelis seu de Paradiso" v Oko-
ličnom. Dodával svoje práce do Šariša, Liptova
i Košic. Posledným výskumom sa dala doplnit
a spresniť jeho ďalšia činnost před okoličnian-
skym oltárom a po dvoch bočných oltároch zo
Smrečian. Za jeho najstaršie doteraz známe
dielo pokládáme tabule oltára P. Márie, sv.
Erazma a Mikuláša z roku 1505 v bardejovskom
kostole sv. Egídia. Před časom sme poukázali
na blízku příbuznost týchto malieb s votívnou
tabufou B. Czottmanna z Košic (1516). Radocsay
bardejovské malby spájal s Majstrom sváto-
antonskej legendy. Domnievame sa, že podobné
ako sochár tohto bardejovského oltára pósobil
v Spišskej Kapitule, i maliar bol tamojší. Oltář
v kompletnosti dodali do Bardejova spoločne.
Maliar bol jedným z hlavných pomocníkov a ná-
sledovníkův významného spišskokapitulského
Majstra oltára Korunovania. Bol najvernejším
pokračovatelům jeho názorov, preto sa v jeho
dielach prejavuje ešte nizozemská intonácia.^
Pre Bardejov maluje jednotlivé výjavy na
úzkých vysokých tabuliach, podobné ako Maj-
ster svátoantonskej legendy v Spišskej So-
botě. Na vnútornej straně tabúl umiestnil u nás
neobvyklý příběh z Legendy aurey dotýkajúci
sa časti života P. Márie krátko před smrťou
a jej pohřeb s legendou o palmovéj ratolesti
z raja.09
V poradí ďalšou prácou tohto majstra, podlá
ktorej je pomenovaný, je spomenutý súbor
tabúl z rozobratého bývalého hlavného oltára
z františkánského, povodně P. Márii zasváte-
ného kostola v Okoličnom. Niektoré malby,
najma no vonkajších stranách a tabuliach pev-
ných krídiel, vznikli za spolupráce majstrovho
pomocníka.^ O rekonštrukciu oltára sa pokúsil
D. Csánky, dopustil sa však omylu, že na zákla-
de K. Divalda za střed oltára pokládal Kalvá-
riu a Ukřižovaného Krista.^ Okoličniansky
hlavný oltář vznikol po roku 1505 a před rokom
1510, keď sú datované bočné oltáře v Smreča-
noch. Oltárne tabule zrejme dokončovali okolo
roku 1509 (pravděpodobně sa roku 1507 ešte
na nich pracovalo). Pri pašiových výjavoch vy-
chádzal maliar z kompozícií svojho učitela.
Podnetom na Poslednú večeru mohla byt star-
šia kompozícia z hlavného oltára v Spišskej Ka-
pitule. Niektoré kompozičně prvky a gestá po-
stáv v obraze Bičovanie a Korunovanie trním
pravděpodobně nadvázujú na poučenie z frek-
ventovaných Schaufeleinových drevorezov z ro-
ku 1507.72
Bočné oltáře z kostola Očisťovania P. Márie
v Smrečanoch sú zasvátené sv. Anne Samotre-
tej, Kristovmu příbuzenstvu a biskupom sv.
Martinovi a Mikulášovi. Obidva oltáře nesú da-
tovanie 1510 a majú na predelách namalovaný
Majster Ki'istouho príbuzeustua.' Ořidr su. Anm/. detaií,
Spišská Sobota, 1503—1508 (?). Foto M. Jwík
sob malby hláv. Dielo možno datovat pravdě-
podobně až začiatkom 30. rokov 16. storočia.
Podobné ako iní maliari vyučil sa v spišsko-
kapitulskej škole a azda tu i začas pósobil
anonymný Majster tabú! z Okoltčttébo nazva-
ný podlá tabúl rozobratého bývalého hlav-
ného oltára P. Márie z františkánského kostola
,,S. Maria de Angelis seu de Paradiso" v Oko-
ličnom. Dodával svoje práce do Šariša, Liptova
i Košic. Posledným výskumom sa dala doplnit
a spresniť jeho ďalšia činnost před okoličnian-
skym oltárom a po dvoch bočných oltároch zo
Smrečian. Za jeho najstaršie doteraz známe
dielo pokládáme tabule oltára P. Márie, sv.
Erazma a Mikuláša z roku 1505 v bardejovskom
kostole sv. Egídia. Před časom sme poukázali
na blízku příbuznost týchto malieb s votívnou
tabufou B. Czottmanna z Košic (1516). Radocsay
bardejovské malby spájal s Majstrom sváto-
antonskej legendy. Domnievame sa, že podobné
ako sochár tohto bardejovského oltára pósobil
v Spišskej Kapitule, i maliar bol tamojší. Oltář
v kompletnosti dodali do Bardejova spoločne.
Maliar bol jedným z hlavných pomocníkov a ná-
sledovníkův významného spišskokapitulského
Majstra oltára Korunovania. Bol najvernejším
pokračovatelům jeho názorov, preto sa v jeho
dielach prejavuje ešte nizozemská intonácia.^
Pre Bardejov maluje jednotlivé výjavy na
úzkých vysokých tabuliach, podobné ako Maj-
ster svátoantonskej legendy v Spišskej So-
botě. Na vnútornej straně tabúl umiestnil u nás
neobvyklý příběh z Legendy aurey dotýkajúci
sa časti života P. Márie krátko před smrťou
a jej pohřeb s legendou o palmovéj ratolesti
z raja.09
V poradí ďalšou prácou tohto majstra, podlá
ktorej je pomenovaný, je spomenutý súbor
tabúl z rozobratého bývalého hlavného oltára
z františkánského, povodně P. Márii zasváte-
ného kostola v Okoličnom. Niektoré malby,
najma no vonkajších stranách a tabuliach pev-
ných krídiel, vznikli za spolupráce majstrovho
pomocníka.^ O rekonštrukciu oltára sa pokúsil
D. Csánky, dopustil sa však omylu, že na zákla-
de K. Divalda za střed oltára pokládal Kalvá-
riu a Ukřižovaného Krista.^ Okoličniansky
hlavný oltář vznikol po roku 1505 a před rokom
1510, keď sú datované bočné oltáře v Smreča-
noch. Oltárne tabule zrejme dokončovali okolo
roku 1509 (pravděpodobně sa roku 1507 ešte
na nich pracovalo). Pri pašiových výjavoch vy-
chádzal maliar z kompozícií svojho učitela.
Podnetom na Poslednú večeru mohla byt star-
šia kompozícia z hlavného oltára v Spišskej Ka-
pitule. Niektoré kompozičně prvky a gestá po-
stáv v obraze Bičovanie a Korunovanie trním
pravděpodobně nadvázujú na poučenie z frek-
ventovaných Schaufeleinových drevorezov z ro-
ku 1507.72
Bočné oltáře z kostola Očisťovania P. Márie
v Smrečanoch sú zasvátené sv. Anne Samotre-
tej, Kristovmu příbuzenstvu a biskupom sv.
Martinovi a Mikulášovi. Obidva oltáře nesú da-
tovanie 1510 a majú na predelách namalovaný