Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

83

Vo všetkých maliarskych dielach tohto obdo-
bia sa prejavuje výrazná saská, cranachovská
orientácia, ktorá sa sporadicky prejavovala od
druhého desaťročia, ale na konci druhej štvr-
tiny 16. storočia je dominujúca.^
Výsledky spišskej malby tohto obdobia tvoria
ucelená skupinu; je dokonca možné předpoklá-
dat tvorbu jedného majstra. Posledně výskumy
doplnili vědomosti o maliarskom fonde z obdo-
bia štyridsiatych rokov 16. storočia o niektoré
poznatky.
Rozměrná tabul'u s polopostavou Bolestného
Krista (Misericordia Domini) zo Spišskej Starej
Vsi, ^7 y ktorej sa výrazné prejavuje crana-
chovská, saská orientácia, třeba časovo posunáf
do konca tridsiatych rokov 16. storočia.^ Dó-
kazom je sávislosť s malbami družiacimi sa
okolo tabule so sv. Jurajom z roku 1542, podlá
ktorej pomocné pomenávame aj majstra. Tabu-
la so sv. Jurajom bola publikovaná v odbornej
literatáre už roku 1937^9 a představuje všetky
charakteristické znaky majstrovej tvorby. Tvo-
řila pravděpodobně střed oltárneho retabula.
Do sávislého vývinu spišskej malby ju zatial
nikto nezačlenil. 140 Maliar jej kompozíciu naštu-
doval z Dárerovej mědirytiny z obdobia 1502—
1503.i4i Převzal svátcov postoj, jeho rytiersky
pancier; vynechal z předlohy krajinu a draka.
Oproti predlohe je postava na obraze nižšia a
ázemčistejšia. Drobné změny zaznamenala zá-
stava so svátojurajským krížom a hlava sv. Ju-
ra ja, na ktorej chýba čiapka. Svátožiara je zlá-
tená, tvář má odlišné črty: na rozdiel od předlo-
hy formuje sa tu portrét vtedajšieho šlachtica.
Cranachovský akcent je však výrazný; Juraj při-
pomíná saských velmožovým Je možné, že obraz
sv. Juraja je stredom oltárneho celku, ku ktoré-
mu patřilo křídlo s postavou P. Márie zo Zvesto-
vania a postavou Bolestného Krista na rubeým
táto postavu vypracoval maliar tiež podlá gra-
fickej předlohy A. Dárera — list B. 20, změnil
však gestá rák; nie je vyláčené, že podlá před-
lohy Hansa Baldunga zo Spéculum passionis
z roku 1507. Spomínaná Dárerovu předlohu Bo-
lestného Krista použil maliar znovu na votívnej
tabuli z roku 1548 v Spišskom Podhradí.
Velká votívna tabula zo sakristie nového mi-
noritského kostola v Levoči je datovaná 1540.^


Majster sndtoTcrížstcej tepench/; Bičouanie Krista,
Martin, 5WM, o/coio Í549. Foto SNM, Martin
Malby pokračujá v saskej orientácii. Je dokonca
možné, že votívna tabula (či epitaf) je produk-
tom dielenského okruhu Majstra tabule sv. Ju-
raja. Pre táto hypotézu by svědčilo použitie Dá-
rerových a Altdorferových grafických předloh,
mierne prispósobených, možno aktualizovaných.
Na votívnej tabuli je výrazná silnejšia vazba
na L. Cranacha, z čoho možno předpokládat
študijná znalost saskej tvorby z jeho okruhu.
Majster tabule sv. Juraja vytvořil i tabule
z Prosiekaým ktoré sa zachovali vo fragmentoch.
Predstavujá sv. Pavla Apoštola — rub Bičova-
nie, a sv. Juraja — mučeníka — rub Zmřtvych-
vstanie. Tabule tvořili pravděpodobně pravé
pohyblivé oltárne křídlo v hornéj časti so sv.
Pavlom, v dolnej so sv. Jurajom. Maliar opat
používal vo volnejšej interpretácii staršie gra-
fické vzory; napr. pre Bičovanie rovnomenný
list H. Schäufeleina z roku 1507 (Oldenbourg