Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 89
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0191
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
89

mámou provenienciou bola niektorá iná, neurčená spiš-
ská lokalita. V biskupskom paláci sa koncom 19. a za-
čiatkom 20. storočia zhromaždil základný fond póvod-
ného spišskokapitulského múzea, ktorý potom spišský
biskup deponoval ako majetok biskupského úřadu do
múzea v Košiciach. Niektoré diela přešli zo Spišskej
Kapituly darom do Budapešti, iné do Gyöngyösu. Tak
sa stalo i v tomto případe. Část tabúl' preniesli roku
1916 do Budapešti. Tabule s Narodením a Obětováním
v chráme (vzadu torzá pašiových výjavov) ako majetok
biskupského úřadu deponovali do košického múzea
před rokom 1913, pravděpodobně ešte krátko před ro-
kom 1907 (ev. č. depozitov L 138, L 143). Aj posledně
odviezli roku 1919 z Košic do Budapešti, kde sa v sú-
časnosti nachádzajú v Maďarskej národnej galérii.
Povšimli si ich I. Genthon — I. Fenyô, pripísali
ich Majstrovi svätoantonskej legendy a identifiko-
vali ich ako súčasti rovnakého oltárneho celku. Ta-
bula s obrazom Krista na Olivovej hoře (dnes nezvěst-
ná) ostala v kaštieli v Štiavniku, kedysi letnom sídle
spišských biskupov. Možno azda vyslovit hypotézu, či
Spišský Štiavnik alebo jeho cistercitský kláštor nebol
póvodnou lokalitou. Kláštor zanikol v druhej štvrtine
16. storočia. V Národnom múzeu v Bublané, SFRJ, sa
od roku 1930 nachádza obraz Kristovho příbuzenstva
(130 X 121 cm), inv. č. 3681, ktorý sa tam dostal zo
Szápáryovského zámku v Murskej Sobotě. Póvodnou
provenienciou bol Gemer. Obraz je prácou dielne Maj-
stra svätoantonskej legendy (Majstra z Hrabušíc) s vý-
nimkou postáv P. Márie, Salome a Memelie, ktoré
namaloval iný, kvalitnější maliar. Tabula je kompo-
novaná podlá smrečianskeho sv. Příbuzenstva a tabúl
Majstra sv. Příbuzenstva zo Spišskej Soboty. Vznikla
v rokoch 1510—1520. Lit.: Tuji slikarji od 14. do 20.
stoletja. Ljubljana 1983, č. kat. 53, obr. 53.
13 v obraze mučenia sv. Vavrinca použil maliar pre
postavu sv. Vavrinca a drába Schäufeleinov list (Olden-
bourg 153) z roku 1507, pre dve postavy z 1'avého
okraja Cranachov list B. 16 a pre postavu vladára na
koni list rovnakého autora — B. 44. Pre obraz sv. Vav-
řinec před cisárom preberá Schäufeleinov list (Olden-
bourg 178) a kombinuje dalším (Oldenbourg 179). V
dolnej tabuli s Umučením sv. Vavrinca na rošte pre-
berá a prispôsobuje si grafický list H. Baldunga z ro-
ku 1505 — list G. 67.
13 Porovnaj napr. u obidvoch Ukřižovaní tváře P.
Márie a sv. Jána, schematický spósob mafovania ob-
lých kopčekov a cestičiek, alebo obrazy Krista na Oli-
vovej hoře. Obidva využívajú rovnaký grafický vzor.
Takmer rovnako sa využívá maska bolestného výrazu
na povrchu tváří i spôsob mal'ovania vlasov a pod.
ii Pre postavu sv. Floriána použil maliar rovnomen-
nú postavu z listu B. 116, pre sv. Krištofa čiastočne
listy B. 103 a B. 104 a pre sv. Stanislava postavu sv.
Ulricha z listu B. 118.
13 Pre prvý obraz svätojurajskej legendy maliar po-
užil čiastočne Schäufeleinov list z pašií (Oldenbourg

153), pre druhý obraz použil čiastočne list Schäufelei-
na (Oldenbourg 169), pre třetí obraz (postavy s vladá-
rom) Dúrerov list B. 117, pre štvrtý obraz (postavy
pravého okraja) Schäufeleinov list z roku 1507 (Ol-
denbourg 182), figúru letiaceho anjela převzal z Dú-
rerovho listu B. 70, pre piaty obraz (v dolnom rade
Dürerovu předlohu B. 61 a pre ohnivé oblaky v ósmom
obraze tiež Dürerovu předlohu B. 120.
13 Pašiové výjavy namaloval odlišný, slabší maliar.
Obrazy roku 1929 deponovali do Východoslovenského
múzea v Košiciach (Dep. 20—327/29). V súčasnosti sú
nezvěstné.
i? K osobnosti maliara Teofila Standa: ŠEFČÁKO-
VÁ, E.: Výmalba bardějovské radnice se zvláštním
zřetelem na osobnost Teofila Standa. Príspevok sym-
pózia vo februári 1982. In: Historická Olomouc a její
současné poblémy IV. Olomouc 1983, s. 221—236.
iS KÖSZEGHY—WINKLER, E.: Jean de Gerson em-
léke Lócsen. Szepesi Hiradó z 18. júna, 2., 4., 16., 31.
júla a 13. a 17. augusta 1938; VÉGH, J. : Adatok tábla-
kép festészetünk ikonográfiájahoz. Múvészettórténeti
Értesító, 8, 1959, č. 2—3, s. 143, 144, 151; VÉGH, J.:
Das ikonographische Programm des Johannesaltars von
Levoča. Acta historiae artium, 13, 1967, č. 1—3, s. 235
n; KLUBERT, Š.: c. d., s. 61—62, 81—83.
Na zadnej straně 1'avého pevného křídla klačí Jean
Gerson pod krížom s nápisovou páskou Sursum corda.
Pre tento výjav maliar použil prispósobenú rovnomen-
nú grafickú předlohu Hansa Baldunga z roku 1509,
pozři: Prints and Illustrated Books from Six Centuries.
Catalogue no. 1 (aukčný katalog). Alan Wofsy Fine
Arts, San Francisco 1974, obr. na s. 4, č. kat. 4.
13 PAŠTEKA, J. : c. d., s. 91—92. Na kompozíciách
pašiových obrazov sa tiež čiastkovo podiel'ali: Majster
z Hrabušíc, Monogramista CS a azda i Monogramis-
ta TH.
33 DVOŘÁKOVÁ, V. — KRÁSA, J. — STEJSKAL,
K. : c. d., s. 37, 63, 147—148. Strážske nástěnné malby
prevyšujú čo do kvality levočské pašie hlavného oltá-
ra. Fundátorom strážskeho kostola postaveného začiat-
kom 16. storočia bol Krištof Warkotsch de Nobschitz,
majitel Strážiek a Krížovej Vsi od konca 15. storočia,
keď sa přiženil do rodiny Tarczay. Neskór získal ďal-
šie majetky v Jurskom, Kišovciach a pod. Bol kapitá-
nom hradu a města Kežmarok v službách těšínskej
kňažnej Hedvigy, manželky Štefana Zápolského.
Podlá vzniku malieb v Strážkach bol pravděpo-
dobně ich objednávatelom. Zomrel roku 1520. J.
Krása našiel grafické vzory nástěnných malieb sčasti
v Scháufeleinových listoch (1507), prevažne v listoch
L. Cranacha st. (1509). Mafby vznikli koncom druhého
desafročia 16. storočia, pravděpodobně krátko po do-
stavbě kostola. K osobě zakladatefa Krištofa sa viažu
kvalitou. Ostatně vybavenie kostola v Strážkach,
vyjmúc sochy oltára P. Márie z roku 1524, nedosahuje
ani zdaleka vynikajúcu úroveň nástěnných malieb.
3' Pre Krista a dvoch anjelov z kompozície mohol
loading ...