DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0196
94
vďaka cistercitom. Po obdržaní ďalšieho úřadu v be-
nediktínskom kláštore v Hronskom Beňadfku zdůraznil
cistercitský opát Ján příslušnost k reguli benediktínov
darom votívneho oltára pre hronskobeňadický opátsky
kostol. Došlo asi k istej aktualizácii zásluh tým, že
opát relikvii Kristovej krvi, darovanej pápežom Pav-
lom II. Matějovi Korvínovi a od roku 1483 uloženej
v gotickej monštrancii v Hronskom Beňadiku, postavil
takmer „osobný" oltář v rovnomennej kaplnke.
VENCKO, J. : Dějiny štiavnického opátstva na Spiši.
Ružomberok 1927, s. 69.
SM Keresztény Muzeum, inv. č. 55.89—55.90. Marián-
ské výjavy odvodené z Dúrerových listov z rokov
1510—1511, Zvestovanie — B.19 a Navštívenie — B.84,
vznikli zrejme až v druhej polovici druhého desatročia
16. storočia.
oo Prv v zbierke bývalého banskobystrického biskupa
A. Ipolyi — .Stummera, dnes v Ostrihome, Keresztény
Muzeum, inv. č. 55.83, 55.84. Podlá obrazu Dišputy
sv. Kataríny Alexandrijskej súvisia s Majstrom votív-
nej tabule z roku 1510 typom tváří, rukopisom malby
v krajinných kríkoch, stromoch a pozadí. Pre spoločný
zdroj hovoří i úroveň obrazov. Malby pravděpodobně
vznikli ešte koncom prvého desatročia 16. storočia.
RADOCSAY, D.: c. d., s. 328. Pozři obr. v Acta histo-
riae artium, 12, 1986, č. 1—2, s. 205.
o* Malby hlavného oltára v Lipanoch typologicky
prezrádzajú rukopis aspoň dvoch maliarov.
92 Od roku 1946 v Spišskom múzeu v Levoči, pred-
tým v súkromnej zbierke grófa G. Csákyho v Hrhove.
Rozměry krídiel 171 X 43 cm, malby 78,8 X 34 cm
(161 X 34,3 cm).
99 Od roku 1946 v Spišskom múzeu v Levoči. Roz-
měry krídiel 155 X 70,5 cm, jednotlivých malieb 70 X
X 62 cm (148 X 62 cm).
9*í V súčasnosti v expozícii Slovenského národného
múzea na Bratislavskom hrade.
93 Slovenská národná galéria v Bratislavě, inv. č.
0 2634, 0 2635. GLATZ, A. C.: Gotické umenie v zbier-
kach Slovenskej národnej galérie — kritický katalog.
Bratislava 1975, s. 326—329, rukopis v Archíve SNG
v Bratislavě; GLATZ, A. C.: Gotické umenie Slovenska
(Stručný sprievodca po gotickom umění v zbierkach
SNG). Bratislava 1977, s. 7.
93 Křídla uložili v tridsiatych rokoch 20. storočia
v Diecezálnom múzeu v Spišskej Kapitule. Lučivniansky
oltář vznikol pravděpodobně za pósobenia íarára Ma-
teja (pozři VENCKO, J. : c. d., s. 241). Za fotografie
vďačíme dr. Marii Mariani.
9? Slovenská národná galéria v Bratislavě, inv. č.
0 1520, 0 1518, 0 1519, 0 909 (predela); GLATZ, A. C.:
Gotické umenie..., s. 330—335; GLATZ, A. C.: Go-
tické umenie .Slovenska. 1977, s. 7.
93 1. Svätci královského původu: sv. Ladislav, sv.
Štefan, sv. Imrich. 2. Svätci — rytieri a vojvodcovia
vo vecnom a duchovnom zmysle: sv. Martin z Tours,
sv. Michal Archanjel, sv. Juraj. V dolnom rade: 3.
Svätci — vojáci: sv. Florián, sv. Sebastián, sv. Achá-
cius. 4. Zástupcovia cirkvi: sv. Štefan Prvomučeník —
diákon, sv. Valentin — biskup, sv. Vavřinec — diákon.
99 Za upozornenie na túto skutočnost vďačíme Ing.
O. Šujanovej z ÚŠPS v Bratislavě.
íoo predela je uložená vo Východoslovenskou! múzeu
v Košiciach, omylom určená ako akvizícia z dómu sv.
Alžběty. Nie je vylúčené, že malba je súčastou
oltára isv. Kataríny z Rokycian, ktorého plastiky přešli
z košického múzea asi roku 1919 do Budapešti. Lite-
ratúrou zaregistrované oltárne křídla sú dnes nezvěstné.
Rozměry predely 54,2 X 240 cm, inv. č. S 1504. Pozři:
GLATZ, A. C. : Gotické umenie v zbierkach múzeí a
galérií na Slovensku — katalog. IV. diel. Bratislava
1979, s. 69—73, rukopis v SNG v Bratislavě.
ici význam tohto města upadol; stalo sa po rokoch
slobodnej existencie závislé od Zápofských. Meštianska
kultúrna velkorysost polovice 15. storočia musela ustú-
pit skromnejšej remeselnej praxi.
102 Rozmermi poměrně malý oltář datovaný 1514
pochádzal zo sakristie augustiniánského kláštora v Bar-
dejove, neskôr sa dostal do Hervartova. Před rokom
1896 prešiel do múzea v Košiciach, odtial ho roku
1919 odviezli do Budapešti. Oltář bol povodně zasvä-
tený Tělu Kristovmu (Oltárnej sviatosti). V súčasnosti
MNG v Budapešti, inv. č. 53.902.1—53.902.3.
íoo Středná část oltára: sv. Stanislav, sv. Valentin,
sv. Mikuláš — biskupi, rozměry 143 X 99 cm. Lavé
oltárne křídlo: sv. Sebastián a sv. Vojtech, sv.
Apolónia a sv. Ján Krstitel', na rubnej straně Kristus
před Pilátom, Nesenie kríža. Rozměry 152,5 X 54,5 cm
(68 X 43 cm). Pravé křídlo: sv. Florián, Svätec — ry-
tier (sv. Juraj?) a sv. Stefan, Imrich, Ladislav, na
rubnej straně Bičovanie Krista a Ukrižovanie. Středná
tabula oltára je dodnes umiestnená na hlavnom oltáři,
křídla sú umiestnené na južnej stene kostola. Oltář sv.
Valentina spomínajú staršie kanonické vizitácie v kos-
tole sv. Valentina, ktorý sa nachádza na cintoríne. Ad-
ministrativně patří k farskému kostolu, povodně za-
svâtenému sv. Servácovi — biskupovi, ktorý od 18. sto-
ročia nesie patrocínium sv. Martina.
ioi WALICKI, M. : Pierwowzory graficzne sztuki
polskiej XV i XVI wieku. Sprawozdania Towarzystwa
Naukowego Warszawskiego. Zv. 1. Warszawa 1935, s.
61, obr. XV.; OLSZEWSZKI, A. M.: Pierwowzory gra-
ficzne póznogotyckiej sztuki malopolskiej. Wroclaw-
-Warszawa-Kraków-Gdaňsk 1975, s. 66—68, obr. 105,
107.
los pjie jg vylúčené, že oltář vyhotovili pre iný, drob-
ný kostol alebo kaplnku v okolí města. Malby kvali-
tou nezodpovedajú adekvátnym nárokom architektú-
re kostola.
Pre obraz Snímanie z kríža použil maliar graíickú
předlohu H. Baldunga-Griena z roku 1505 — list G. 64.
Pre Premenenie Pána mohol mu poslúžit ako vzor
drobný grafický list z roku 1509 (GOLLOB, H. : Der
Wiener Holzschnitt in den Jahren 1490—1550. Wien
vďaka cistercitom. Po obdržaní ďalšieho úřadu v be-
nediktínskom kláštore v Hronskom Beňadfku zdůraznil
cistercitský opát Ján příslušnost k reguli benediktínov
darom votívneho oltára pre hronskobeňadický opátsky
kostol. Došlo asi k istej aktualizácii zásluh tým, že
opát relikvii Kristovej krvi, darovanej pápežom Pav-
lom II. Matějovi Korvínovi a od roku 1483 uloženej
v gotickej monštrancii v Hronskom Beňadiku, postavil
takmer „osobný" oltář v rovnomennej kaplnke.
VENCKO, J. : Dějiny štiavnického opátstva na Spiši.
Ružomberok 1927, s. 69.
SM Keresztény Muzeum, inv. č. 55.89—55.90. Marián-
ské výjavy odvodené z Dúrerových listov z rokov
1510—1511, Zvestovanie — B.19 a Navštívenie — B.84,
vznikli zrejme až v druhej polovici druhého desatročia
16. storočia.
oo Prv v zbierke bývalého banskobystrického biskupa
A. Ipolyi — .Stummera, dnes v Ostrihome, Keresztény
Muzeum, inv. č. 55.83, 55.84. Podlá obrazu Dišputy
sv. Kataríny Alexandrijskej súvisia s Majstrom votív-
nej tabule z roku 1510 typom tváří, rukopisom malby
v krajinných kríkoch, stromoch a pozadí. Pre spoločný
zdroj hovoří i úroveň obrazov. Malby pravděpodobně
vznikli ešte koncom prvého desatročia 16. storočia.
RADOCSAY, D.: c. d., s. 328. Pozři obr. v Acta histo-
riae artium, 12, 1986, č. 1—2, s. 205.
o* Malby hlavného oltára v Lipanoch typologicky
prezrádzajú rukopis aspoň dvoch maliarov.
92 Od roku 1946 v Spišskom múzeu v Levoči, pred-
tým v súkromnej zbierke grófa G. Csákyho v Hrhove.
Rozměry krídiel 171 X 43 cm, malby 78,8 X 34 cm
(161 X 34,3 cm).
99 Od roku 1946 v Spišskom múzeu v Levoči. Roz-
měry krídiel 155 X 70,5 cm, jednotlivých malieb 70 X
X 62 cm (148 X 62 cm).
9*í V súčasnosti v expozícii Slovenského národného
múzea na Bratislavskom hrade.
93 Slovenská národná galéria v Bratislavě, inv. č.
0 2634, 0 2635. GLATZ, A. C.: Gotické umenie v zbier-
kach Slovenskej národnej galérie — kritický katalog.
Bratislava 1975, s. 326—329, rukopis v Archíve SNG
v Bratislavě; GLATZ, A. C.: Gotické umenie Slovenska
(Stručný sprievodca po gotickom umění v zbierkach
SNG). Bratislava 1977, s. 7.
93 Křídla uložili v tridsiatych rokoch 20. storočia
v Diecezálnom múzeu v Spišskej Kapitule. Lučivniansky
oltář vznikol pravděpodobně za pósobenia íarára Ma-
teja (pozři VENCKO, J. : c. d., s. 241). Za fotografie
vďačíme dr. Marii Mariani.
9? Slovenská národná galéria v Bratislavě, inv. č.
0 1520, 0 1518, 0 1519, 0 909 (predela); GLATZ, A. C.:
Gotické umenie..., s. 330—335; GLATZ, A. C.: Go-
tické umenie .Slovenska. 1977, s. 7.
93 1. Svätci královského původu: sv. Ladislav, sv.
Štefan, sv. Imrich. 2. Svätci — rytieri a vojvodcovia
vo vecnom a duchovnom zmysle: sv. Martin z Tours,
sv. Michal Archanjel, sv. Juraj. V dolnom rade: 3.
Svätci — vojáci: sv. Florián, sv. Sebastián, sv. Achá-
cius. 4. Zástupcovia cirkvi: sv. Štefan Prvomučeník —
diákon, sv. Valentin — biskup, sv. Vavřinec — diákon.
99 Za upozornenie na túto skutočnost vďačíme Ing.
O. Šujanovej z ÚŠPS v Bratislavě.
íoo predela je uložená vo Východoslovenskou! múzeu
v Košiciach, omylom určená ako akvizícia z dómu sv.
Alžběty. Nie je vylúčené, že malba je súčastou
oltára isv. Kataríny z Rokycian, ktorého plastiky přešli
z košického múzea asi roku 1919 do Budapešti. Lite-
ratúrou zaregistrované oltárne křídla sú dnes nezvěstné.
Rozměry predely 54,2 X 240 cm, inv. č. S 1504. Pozři:
GLATZ, A. C. : Gotické umenie v zbierkach múzeí a
galérií na Slovensku — katalog. IV. diel. Bratislava
1979, s. 69—73, rukopis v SNG v Bratislavě.
ici význam tohto města upadol; stalo sa po rokoch
slobodnej existencie závislé od Zápofských. Meštianska
kultúrna velkorysost polovice 15. storočia musela ustú-
pit skromnejšej remeselnej praxi.
102 Rozmermi poměrně malý oltář datovaný 1514
pochádzal zo sakristie augustiniánského kláštora v Bar-
dejove, neskôr sa dostal do Hervartova. Před rokom
1896 prešiel do múzea v Košiciach, odtial ho roku
1919 odviezli do Budapešti. Oltář bol povodně zasvä-
tený Tělu Kristovmu (Oltárnej sviatosti). V súčasnosti
MNG v Budapešti, inv. č. 53.902.1—53.902.3.
íoo Středná část oltára: sv. Stanislav, sv. Valentin,
sv. Mikuláš — biskupi, rozměry 143 X 99 cm. Lavé
oltárne křídlo: sv. Sebastián a sv. Vojtech, sv.
Apolónia a sv. Ján Krstitel', na rubnej straně Kristus
před Pilátom, Nesenie kríža. Rozměry 152,5 X 54,5 cm
(68 X 43 cm). Pravé křídlo: sv. Florián, Svätec — ry-
tier (sv. Juraj?) a sv. Stefan, Imrich, Ladislav, na
rubnej straně Bičovanie Krista a Ukrižovanie. Středná
tabula oltára je dodnes umiestnená na hlavnom oltáři,
křídla sú umiestnené na južnej stene kostola. Oltář sv.
Valentina spomínajú staršie kanonické vizitácie v kos-
tole sv. Valentina, ktorý sa nachádza na cintoríne. Ad-
ministrativně patří k farskému kostolu, povodně za-
svâtenému sv. Servácovi — biskupovi, ktorý od 18. sto-
ročia nesie patrocínium sv. Martina.
ioi WALICKI, M. : Pierwowzory graficzne sztuki
polskiej XV i XVI wieku. Sprawozdania Towarzystwa
Naukowego Warszawskiego. Zv. 1. Warszawa 1935, s.
61, obr. XV.; OLSZEWSZKI, A. M.: Pierwowzory gra-
ficzne póznogotyckiej sztuki malopolskiej. Wroclaw-
-Warszawa-Kraków-Gdaňsk 1975, s. 66—68, obr. 105,
107.
los pjie jg vylúčené, že oltář vyhotovili pre iný, drob-
ný kostol alebo kaplnku v okolí města. Malby kvali-
tou nezodpovedajú adekvátnym nárokom architektú-
re kostola.
Pre obraz Snímanie z kríža použil maliar graíickú
předlohu H. Baldunga-Griena z roku 1505 — list G. 64.
Pre Premenenie Pána mohol mu poslúžit ako vzor
drobný grafický list z roku 1509 (GOLLOB, H. : Der
Wiener Holzschnitt in den Jahren 1490—1550. Wien