Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 7
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0011
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
7

K problému oltář a Narodenia v Bardej

ove

MÁRIA SPOLOČNÍKOVÁ

Gotickým křídlovým oltárom Narodenia z koste-
la sv. Egídia v Bardejove1 sa už autorka zaoberala
v samostatnej publikácii,2 která však slúži skór re-
p.rezentačnému účelu a čita těla plné neinformuje
o stave vědeckého bádania. Hlbšie sa zapodievať
otázkami doby vzniku a autorstva diela, jeho ma-
liarskej technologie a rezbárskej techniky, ako aj
jeho zaradením do vývoja nebole možné, najma
pre nedostatek času. Autorka sa mohla oprieť len
o dovtedajšiu literatúru;3 vychádzala teda z před-
pokladu, že tvorcem polychrómovaných plastik je
„majster Stephanus Tamer"4 a že obrazy oltára
zhotovila neznáma dielňa, v ktorej mohol pósobiť
aj „majster Severinus".
Viacej světla do problému mohol vniesť len hlb-
ší archívny výskům, na ktorý sa podujal dr. Ivan
Chalupecký. Výsledky jeho práce pripájame v ná-
deji, že ďalšie údaje, týkajúce sa ostatných oltárov
kostola sv. Egídia v Bardejove, bude mócť zveřej-
nit’ v blízkej budúcnosti. Třeba ešte vykonat’ re-
vízny prieskum košických, ale aj banskobystric-
kých archívnych materiálov, ktorý móže mať pri
riešení našich problémov rozhodujúci význam.
K problematike uvádzame niekolko poznámok.
Póvodná dřevená soška Ježíška sediaceho na kole-
nách matky vo výjave Klaňanie troch králov na
predele oltára sa už dávnejšie odlomila a stratila.5
V čase rozobratia oltára roku 1960 už bola ne-
zvěstná.
O postupe práč z metodického hladiska, o po-
užití materiálov a názorech na doplnenie chýbajú-
cich častí, resp. o povrchovej úpravě a scelení de-
vastovaných artefaktov bola vypracovaná podrob-
ná správa. Vymyká sa už z moci reštaurátora
ovplyvniť majitel'a, alebo zabrániť uživatelem sak-

rálnych pamiatok v dalších zásahoch a dodateč-
ných úpravách. Tak sa na predelu nášho oltára do-
stala až po reštaurovaní a umiestnení celku na po-
vodně miesto dřevená polopostavička dieťaťa, kto-
rú na požiadanie farského úřadu v Bardejove vy-
řezal akademický sochár Ján Mathé z Košic na zá-
klade fotografií.6 Nový doplnok je na prvý po-
hlad odlišný a nasadený na spodnů časť těla die-
ťaťa pomocou dřeveného kolíka tak, že sa dá l’ah-
ko snímat’. Podlá platných zásad pamiatkovej sta-
rostlivosti, ktoré uvádza aj Encyklopédia Sloven-
ska,7 třeba pripomenúť, že na plastikách oltára,
ktoré neutrpěli váčšiu ujmu (okrem premalovania
a zničenia červotočem), sa z obsahových dóvodov
ponechali niektoré menej významné atribúty z 19.
storočia, napr. na predele vo Zvěstovaní drobná
palma a lalia v nepóvodných rukách anjela, v Kla-
ňaní troch králov nádobky v nepóvodných rukách
dvoch adorujúcich mágov, či korunky na hlavách
štyroch svätic, Margity, Kataríny, Doroty a Bar-
bory, stojacích v bočných výklenkoch. O týchto
symbolických znakoch možno predpokladať, že
boli vyhotovené podlá póvodných, ale poškode-
ných soch.8 Takisto ponechali v štíte oltára posta-
vu sv. Ladislava, která je tu použitá sekundárné.
Pri reinštalácii všetkých oltárov po reštaurovaní
v 19. storočí a demontovaní počas druhej světověj
vojny došlo totiž k záměně póvodnej výzdoby ští-
tov pri viacerých oltároch. Vo vrchole nadstavca
nášho oltára ostali z póvodnej figurálnej výplně
iba dvaja miniatúrni, zboku letiaci anjeli, kterými
sa prv nikto nezaoberal. Sú vmontovaní en face
do najdlhšej ohnutej fiály v střede štítu, která sa
vo výške dotýká oblúka a sleduje jeho křivku me-
dzi dvorná stípmi chrámovej lodě. Svojou krehkos-
loading ...