DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Úvahy o renesancii na Slovensku, najmä o architektúre
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0029
25
Majster Alexius, vnútorný portál poschodia radnice
v Bardejove, 1507. Z knihy Umění na Slovensku.
Repro M. Červeňanský
vá i motivická příbuznost obidvoch oltárov je ná-
padná, ba zdá sa, že i fyziognómia niektorých
Postáv sa opakuje. Jurský oltář je velkolepější,
viedenský možno pokládat za jeho predchodcu.
Viedenský oltář vysvátili roku 1512,46 takže jurský
asi vznikol v priebehu druhého desaťročia 16. sto-
i’očia.
Na portáli južnej predsiene bratislavského dó-
mu''" z roku 1523 renesančně prvky ešte silnéjú.
Nákladu nesú štíhle kandelábrové pilastre na vy-
sokých podstavcoch, zdobené renesančnou orna-
mentikou: autor sa usiluje o renesančně tvary,
nepochopil však ducha renesancie. Delfíny a kraby
v architráve spájajú ešte neskorogoticky chápaný
portál so stredomorskou oblasťou, puttá v rohoch
a postava anjela s Toskánskom. Edikula nízkým
splošteným oblúkom nadvázuje ešte na tradíciu
bratislavskej žigmundovskej huty, aj vnútorná
klenba predsiene je neskorogotická.
Autorov obidvoch diel možno hladať aj medzi
Talianmi aklimatizovanými v podunajskej oblasti,
skór však medzi domácími umelcami, ktorí přišli
do styku s novým uměním prostredníctvom vie-
denskej svátoštefanskej huty.
Ďalšiu fázu renesancie na Slovensku ovplyvnili
politické události, najmä nápor Turkov po ich ví-
ťazstve pri Moháči. Roku 1526 sa Ferdinand I.,
od roku 1521 vládnúci v Rakúsku, ujímá vlády
v českých krajinách a v Turkami neobsadenej za-
padne] časti Uhorska. Obnovu Viedenského hradu
vyhořeného ešte před tureckým obliehaním zveruje
Jánovi Čertovi/18 českému stavitelovi z Brna, kým
výstavbu Pražského hradu ponechává až do smrti
roku 1534 Benediktovi Riedovi. Do Uhorska povo-
lává roku 1532 ako svojho najvyššieho architekta
Giovanniho Maria Speciacasu,49 asi Neapolčana,
zrejme rutinovaného fortifikačného inžiniera. Vol-
ba architektův zodpovedá situáciou vynútenému
stavebnému programu. Kým v hlbokom zázemí,
v pražskom Ferdinandovom sídle, ba čiastočne aj
vo Viedni stojí v popředí reprezentačně architek-
tům, v Turkami ohrozenom Uhorsku sú to pev-
nostně stavby. Ich staviteïov najíma Ferdinandovi
najmä jeho benátsky vyslanec.50 Neboli to však len
Benátčania či tzv. komaskovia (umělci z tradičnej
kamenárskej oblasti pri Comskom a Luganskom
jazere). Ich póvod bol dost pestrý. Renesančnú
architekturu k nám neprinášajú ako celok, ale
spravidla len jednotlivé stavebné prvky; nové chá-
panie pôdorysu a hmoty sa v našom prostředí dlho
neuplatňuje. Prinášajú k nám až neskoré, manie-
ristické formy. S klasickou fázou renesancie - od
Albertiho po Bramanteho - sa na Slovensku ne-
stretávame.
Pod tlakom tureckého nebezpečenstva bolo po-
třebné najprv urýchlene zdokonalit’ opevnenie
miest a hradov, už překonané vývojem delostre-
leckej techniky. Až potom bolo možné přikročit
k stavbě nových pevností. Avšak čisto fortifikač-
nú architektúru, hoci tvoří na Slovensku bohatú
Majster Alexius, vnútorný portál poschodia radnice
v Bardejove, 1507. Z knihy Umění na Slovensku.
Repro M. Červeňanský
vá i motivická příbuznost obidvoch oltárov je ná-
padná, ba zdá sa, že i fyziognómia niektorých
Postáv sa opakuje. Jurský oltář je velkolepější,
viedenský možno pokládat za jeho predchodcu.
Viedenský oltář vysvátili roku 1512,46 takže jurský
asi vznikol v priebehu druhého desaťročia 16. sto-
i’očia.
Na portáli južnej predsiene bratislavského dó-
mu''" z roku 1523 renesančně prvky ešte silnéjú.
Nákladu nesú štíhle kandelábrové pilastre na vy-
sokých podstavcoch, zdobené renesančnou orna-
mentikou: autor sa usiluje o renesančně tvary,
nepochopil však ducha renesancie. Delfíny a kraby
v architráve spájajú ešte neskorogoticky chápaný
portál so stredomorskou oblasťou, puttá v rohoch
a postava anjela s Toskánskom. Edikula nízkým
splošteným oblúkom nadvázuje ešte na tradíciu
bratislavskej žigmundovskej huty, aj vnútorná
klenba predsiene je neskorogotická.
Autorov obidvoch diel možno hladať aj medzi
Talianmi aklimatizovanými v podunajskej oblasti,
skór však medzi domácími umelcami, ktorí přišli
do styku s novým uměním prostredníctvom vie-
denskej svátoštefanskej huty.
Ďalšiu fázu renesancie na Slovensku ovplyvnili
politické události, najmä nápor Turkov po ich ví-
ťazstve pri Moháči. Roku 1526 sa Ferdinand I.,
od roku 1521 vládnúci v Rakúsku, ujímá vlády
v českých krajinách a v Turkami neobsadenej za-
padne] časti Uhorska. Obnovu Viedenského hradu
vyhořeného ešte před tureckým obliehaním zveruje
Jánovi Čertovi/18 českému stavitelovi z Brna, kým
výstavbu Pražského hradu ponechává až do smrti
roku 1534 Benediktovi Riedovi. Do Uhorska povo-
lává roku 1532 ako svojho najvyššieho architekta
Giovanniho Maria Speciacasu,49 asi Neapolčana,
zrejme rutinovaného fortifikačného inžiniera. Vol-
ba architektův zodpovedá situáciou vynútenému
stavebnému programu. Kým v hlbokom zázemí,
v pražskom Ferdinandovom sídle, ba čiastočne aj
vo Viedni stojí v popředí reprezentačně architek-
tům, v Turkami ohrozenom Uhorsku sú to pev-
nostně stavby. Ich staviteïov najíma Ferdinandovi
najmä jeho benátsky vyslanec.50 Neboli to však len
Benátčania či tzv. komaskovia (umělci z tradičnej
kamenárskej oblasti pri Comskom a Luganskom
jazere). Ich póvod bol dost pestrý. Renesančnú
architekturu k nám neprinášajú ako celok, ale
spravidla len jednotlivé stavebné prvky; nové chá-
panie pôdorysu a hmoty sa v našom prostředí dlho
neuplatňuje. Prinášajú k nám až neskoré, manie-
ristické formy. S klasickou fázou renesancie - od
Albertiho po Bramanteho - sa na Slovensku ne-
stretávame.
Pod tlakom tureckého nebezpečenstva bolo po-
třebné najprv urýchlene zdokonalit’ opevnenie
miest a hradov, už překonané vývojem delostre-
leckej techniky. Až potom bolo možné přikročit
k stavbě nových pevností. Avšak čisto fortifikač-
nú architektúru, hoci tvoří na Slovensku bohatú