DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Úvahy o renesancii na Slovensku, najmä o architektúre
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0030
26
Portál južnej predsiene dómu v Bratislavě, 1523.
Foto M. Smoláková
kapitolu, z úvah vynecháme.51 Svojou povahou
patří viac do dějin techniky ako do umenia. Bude
nás zaujímat len přínos jej nových stavebných
prvkov, uplatňujúcich sa aj esteticky; jej projek-
tanti len, ak móžu byť ich autormi.52
Jediným významnějším prínosom v celkovej
koncepcii stavby bol importovaný typ talianskeho
castella s nárožnými vežami, na štvoruholníkovom
pódoryse okolo středového dvora. Tento v Talian-
sku už od 14. storočia sa tradujúci typ převzal
v rokoch 1370-1380, teda ešte v období gotiky,
Zvolenský zámok, vybudovaný na příkaz Eudo-
víta I. z Anjou, po ňom Víglaš a za žigmundov-
skej přestavby Bratislavský hrad. Plné sa však
uplatnil až v renesancii. V rokoch 1537-1556 do-
chádza k přestavbě, prakticky k znovuvýstavbe hra-
du Červený Kameň.53 Staval si ho augsburský bo-
háč Anton Fugger ako mohutný opevněný sklad
tovaru. Od talianskeho castella sa líši okrúhlym
typom nárožných bášt. V rokoch 1583-1590 bol
hrad přestávaný na pohodlný zámok už v duchu
talianskeho manierizmu. Od roku 1548 sa začína
velká renesančná přestavba Zvolenského zámku,
ktorá však respektovala jeho povodný pódorys/’4
V období rokov 1552-1562 sa přestavuje Bra-
tislavský hrad03 na dočasné reprezentačně sídlo ci-
sára a trvalé sídlo uhorského miestodržitefa podlá
projektu cisárskeho architekta P. Ferrabosca. Ne-
skoršie přestavby renesančný charakter hradu zo-
treli. O vtedajšej jedinečnej vnútornej výzdobě hra-
du, už manieristickej, svedčia len dve miestnosti
v juhovýchodnom nároží 1. poschodia, ktoré sa za-
chovali v ochudobnenej podobě. Výzdoba je prácou
dielne pod vedením talianskych umelcov z okru-
hu viedenského dvora a v čase svojho vzniku
patřila medzi najhodnotnejšie v strednej Europe.56
Renesančný Bratislavský i Zvolenský hrad
vznikli přestavbou gotických objektov, Červený
Kameň bol novostavbou přibližné na mieste zrú-
caného hradu. Stoja ešte na kopcoch ovládajúcich
okolie. S pokrokom dělostřelectva staré hrady stra-
tili na význame. Kaštiel v Bytči je už typom ta-
lianskeho poklasického opevněného vodného kaš-
tiela, postaveného na nížině. Dal ho vybudovat
ako svoje přepychové sídlo v rokoch 1571-1574
palatin František Thurzo.57 Stavitel'om a zrejme aj
projektantom bol majster Kilian z Milána, na Slo-
vensku už trvalo usadený.58 Aj jeho spolupracov-
níkov možno hladať v okruhu u nás už aklimati-
zovaných talianskych majstrov.59 Pevnostným doj-
mom pósobiaca fasáda so štyrmi válcovými nárož-
nými vežami a piatou hranolovitou, týčiacou sa
nad hlavným vstupom, skrývá nádvorie s arkáda-
mi zo všetkých štyroch stráň, ako to bývalo ob-
vyklé v renesančnej Florencii.60 Florentské paláce
připomíná aj prehladná dispozícia i horné polo-
poschodie, přistávané zrejme až pri adaptácii zám-
ku roku 1605 Andreom Pocabellom, takisto udo-
mácneným Talianom, ktorého dielom je aj poměr-
Portál južnej predsiene dómu v Bratislavě, 1523.
Foto M. Smoláková
kapitolu, z úvah vynecháme.51 Svojou povahou
patří viac do dějin techniky ako do umenia. Bude
nás zaujímat len přínos jej nových stavebných
prvkov, uplatňujúcich sa aj esteticky; jej projek-
tanti len, ak móžu byť ich autormi.52
Jediným významnějším prínosom v celkovej
koncepcii stavby bol importovaný typ talianskeho
castella s nárožnými vežami, na štvoruholníkovom
pódoryse okolo středového dvora. Tento v Talian-
sku už od 14. storočia sa tradujúci typ převzal
v rokoch 1370-1380, teda ešte v období gotiky,
Zvolenský zámok, vybudovaný na příkaz Eudo-
víta I. z Anjou, po ňom Víglaš a za žigmundov-
skej přestavby Bratislavský hrad. Plné sa však
uplatnil až v renesancii. V rokoch 1537-1556 do-
chádza k přestavbě, prakticky k znovuvýstavbe hra-
du Červený Kameň.53 Staval si ho augsburský bo-
háč Anton Fugger ako mohutný opevněný sklad
tovaru. Od talianskeho castella sa líši okrúhlym
typom nárožných bášt. V rokoch 1583-1590 bol
hrad přestávaný na pohodlný zámok už v duchu
talianskeho manierizmu. Od roku 1548 sa začína
velká renesančná přestavba Zvolenského zámku,
ktorá však respektovala jeho povodný pódorys/’4
V období rokov 1552-1562 sa přestavuje Bra-
tislavský hrad03 na dočasné reprezentačně sídlo ci-
sára a trvalé sídlo uhorského miestodržitefa podlá
projektu cisárskeho architekta P. Ferrabosca. Ne-
skoršie přestavby renesančný charakter hradu zo-
treli. O vtedajšej jedinečnej vnútornej výzdobě hra-
du, už manieristickej, svedčia len dve miestnosti
v juhovýchodnom nároží 1. poschodia, ktoré sa za-
chovali v ochudobnenej podobě. Výzdoba je prácou
dielne pod vedením talianskych umelcov z okru-
hu viedenského dvora a v čase svojho vzniku
patřila medzi najhodnotnejšie v strednej Europe.56
Renesančný Bratislavský i Zvolenský hrad
vznikli přestavbou gotických objektov, Červený
Kameň bol novostavbou přibližné na mieste zrú-
caného hradu. Stoja ešte na kopcoch ovládajúcich
okolie. S pokrokom dělostřelectva staré hrady stra-
tili na význame. Kaštiel v Bytči je už typom ta-
lianskeho poklasického opevněného vodného kaš-
tiela, postaveného na nížině. Dal ho vybudovat
ako svoje přepychové sídlo v rokoch 1571-1574
palatin František Thurzo.57 Stavitel'om a zrejme aj
projektantom bol majster Kilian z Milána, na Slo-
vensku už trvalo usadený.58 Aj jeho spolupracov-
níkov možno hladať v okruhu u nás už aklimati-
zovaných talianskych majstrov.59 Pevnostným doj-
mom pósobiaca fasáda so štyrmi válcovými nárož-
nými vežami a piatou hranolovitou, týčiacou sa
nad hlavným vstupom, skrývá nádvorie s arkáda-
mi zo všetkých štyroch stráň, ako to bývalo ob-
vyklé v renesančnej Florencii.60 Florentské paláce
připomíná aj prehladná dispozícia i horné polo-
poschodie, přistávané zrejme až pri adaptácii zám-
ku roku 1605 Andreom Pocabellom, takisto udo-
mácneným Talianom, ktorého dielom je aj poměr-