30


Antonio Abondio, medaila s portrétom architekta
P. Ferrabosca, 1575. Repro M. Červeňanský

ktorí přispěli k formovaniu renesancie na Sloven-
sku a v Uhorsku, je dnes, keď poznáme už len
mená a torzo ich diela bez bezpečných atribúcií,
ťažké. Uprostřed štyridsiatych rokov 16. storočia
stává sa vedúcou osobnosťou Pietro Ferrabosco
a ostává ňou po celé tri desaťročia.80 Postavenie
tohto na obrovskom území monarchie činného ar-
chitekta sa v medzinárodnom meradle podnes ne-
docenilo. G. M. Speciacasa a Fr. Pozzo mohli byť
dalšími významnějšími osobnosťami. V rámci
světových dějin architektury majú svoje miesto aj
Nové Zámky, vrcholné dielo bratov Baldigarov-
cov.81
Stavebné prvky přinesené talianskymi architekt-
mi sa po polovici 16. storočia prenášajú do mest-
skej architektury a udomácňujú sa. Nastupuje
umenie zváčša anonymných majstrov, archívny
materiál o nich zatia! chýba. Z domácej tradicie
neskorej gotiky přetrvává v ich tvorbě malebnost’.
Hmota stavby ostává v podstatě neskorogotická,
na nej sa uplatňujú renesančně prvky. Prijímajů
sa predovšetkým tvary hravých, intímnych Bená-
tok, lepšie zodpovedajúce domácej malebnej tra-
dicii. Vývoj architektůry v južných oblastiach
Čiech a Moravy,82 v Dolnom a Hornom Rakúsku83

a v západnej časti Slovenska - máme na mysli
celú oblasť povodia Dunaja v protiklade k povo-
diu Tisy — je navzájem příbuzný. Naopak, na vý-
chode Slovenska vykazuje architektura paralelné
črty s vývojom v južnej časti Polska. O slovenskej
renesancii móžeme teda hovořit do tej miery, do
akej hovoříme o uhoř skej, rakúskej, českej či
polskej renesancii: všade sa střetáváme s udomác-
neným, miestnou tradíciou přetaveným uměním
a autonómnym vývojom zemepisne ohraničených
oblastí, ktoré sa nekryj ú ani s politickými, ani
s národnostnými, ani s bývalými konfesionálnymi
hranicami.
Kým v Čechách zdomácněnu renesanciu pěsto-
vala najma šlachta, na Slovensku to boli predo-
všetkým královské mestá, ktoré mali v živote kra-
jiny významnú úlohu: veď z najstarších 8 uhor-
ských královských miest sa na Slovensku nachá-
dzalo páť.
Ako sa u nás renesancia udomácňovala súbežne
s bohatnutím miest dokladajú radnice. Niektoré
z nich poznáme už len z vyobrazení (Košice, Trna-
va, Zvolen), iné možno len přibližné rekonstruovat
z prvkov objavených pri reštaurátorskom výskume
(Kežmarok), ďalšie boli len přestavbami viazaný-
mi póvodnou hmotou (Bratislava). O bardejovskej
radnici sme sa už zmienili, a tak si třeba všimnúť
len dve z najvýznamnejších, v Banskej Bystrici
a v Levoči. Obidve vznikli, ako to bývalo časté,
přestavbou ešte neskorogotických radnic, ktorých
stavebné myšlienky v nich pretrvávajú, a obidve
sa nám zachovali v málo pozmenenej podobě.
Vzhlad banskobystrickej radnice z čias tesne po
roku 1500 pravděpodobně zachytává na pozadí re-
liéf Kristus na Olivovej hoře v nike južnej steny
bystrického farského kostola: ako dvojpodlažnú
budovu s predstavanou arkádou a zubovitým cim-
buřím.84 Svoju dnešnú podobu okrem atiky dostala
radnica zhruba pri přestavbě roku 1546, ktorú vie-
dol možno domácí, možno dolnorakúsky majster
Linhard85 s tromi banskobystrickými pomocník-
mi Šimkom Murárom, J. Kameníkom a J. Hed-
vábným.86 Radnica bola povodně vstávaná do hra-
dieb městského hradu. Do vnútorného priestoru
hradieb sa otvárala arkádovou loggiou, v pravidel-
nom rytme obiehajúcou jej stereotómnu, kubickú
hmotu: střetáváme sa tu s prvou radničnou galé-
riou na Slovensku. V rokoch 1564-1565 galériu