Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 36
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0040
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
36

až prebujnenej, často figurálnej, mnohovravnej
výzdobě, usilujúcej sa zaplnit každú plochu. Aj
u nás sa střetáváme s javom, nazývaným v ději-
nách umenia „manieristický horror vacui". Kl’ú-
čom k poznaniu severského manierizmu sú najma
epitafy, z ktorých neraz čerpá inšpiráciu aj archi-
tektúra.
Manierizmus mění i hmotu stavby. Stráca sa sna-
ha o vytváranie priestoru. Aj v samom Taliansku
sa upúšťa od pôdorysu s ústredným arkádovým
dvorom; palác tvoří kubické teleso, otvárajúce sa
navonok. Kaštiel' v Betlanovciach značil přelom
vo vývoji aj pôdorysom a hmotou. Tvoří ho na
šířku postavený, uzavretý kváder, zvnútra dvoj-
trakt predelený středovou stěnou rovnoběžnou
s priečelím. Okolo poschodia obiehala zvonka dře-
vená pavlač. Tzv. Sobášny palác v Bytči, v sused-
stve už spomenutého kaštiela, má tiež tvar na šíř-
ku položeného kvádra. Postavili ho roku 1601
zrejme u nás natrvalo usadení Taliani, najskór
murársky majster nazývaný Antonio a kamenár
Andrea Pocabello.133 Malebný dojem vyvolává bo-
hatá, oknami rytmicky členená fasáda, ktorej ma-
liarska výzdoba je až rafinované kombinovaná
s pokojnými bielymi plochami. Pretavenie importo-
vanej renesancie do malebných, menej tektonic-
kých foriem sice ešte zodpovedá domácej tradicii,
avšak v ornamente a sochárskom detaile už převlá-
da severský manierizmus. Dominantou budovy je
priestranná sála na poschodí rozmerov 34,5 X
12,5 m, u nás už dimenziami neobvyklá, dobré
presvetlená velkými oknami. Na kaštieli vo Fri-
čovciach (1623), diele košického stavíteïa Michala
Sorgera, šírkovo rozložená fasádu už z obidvoch
stráň zvierajú vystupujúce masivně rizality, okná
sa zoskupujú do středu a do krídiel. Tvary atiko-
vého hrebeňa, slepá arkáda a sgrafitová výzdoba
výtvarné spájajú kaštiel’ so severom, s Pol'skom.
Kaštiel' v Senci svojím pôdorysom, so symetriou
porušenou válcovým nárožným arkierom, nazna-
čuje už orientáciu na hlbkovú os. Výtvarné súvisí
s rakúskym Podunajskom, resp. jeho prostredníc-
tvom - podobné ako Fričovce zasa polským pro-
stredníctvom — s Benátkami. Kaštiel’ v Necpa-
loch (okolo 1600, přestavba 1673) značí další krok
vo vývoji pôdorysu smerom k orientácii na pozdíž-
nu os a na kaštieli v Diviakoch (krátko po roku
1630) je táto orientácia najvýraznejšia. Hoci stav-

by nie sú presne chronologicky zoradené, nazna-
čujú vývojová líniu. Všetky májá už vnútornú nos-
ná stenu rovnoběžná s priečelím (okrem Bytče).
V mestách rozvinutiu priečelia do šířky dlho
bránili úzké středověké parcely. Až v manierizme
sa prejavuje snaha o symetriu stavby. V Bratisla-
vě sa objavujú domy, ktorých fasády zvierajú
z obidvoch stráň rizality či arkiere (tzv. Brámero-
va kúria, 1620,134 tzv. Segnerova kúria, 1648135).
Poschodové arkády vo dvore sú charakteristické
najma pre Levoču. Navonok sa dom otvára loggiou
len celkom výnimočne (Benického dom v Banskej
Bystrici).130
Na přelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 17.
storočia silnie na Slovensku protireformačný tlak.
Najmá příchod jezuitov a výstavba ich velkých
stavebných komplexov v obidvoch politických
centrách - vtedajšom hlavnom meste Uhorska
Bratislavě a arcibiskupskom sídle Trnavě — zasiah-
li aj do tunajšieho stavebného vývoj a. S jezuitmi
prichádzajú další talianski umělci,137 predovšet-
kým z oblasti Comského jazera (Ravovci, Spazzov-
ci, Canevalovci a i.). Bratislavské jezuitské kolé-
gium a kláštor klarisiek sa vracajú k schéme
i tvarom římských renesančných palácov s ústred-
ným arkádovým dvorom. Ba ešte aj najvýznam-
nejšia stavba jezuitov na Slovensku, kostol v Trna-
vě,138 stoji na rozhraní talianskeho manierizmu
a nimi neskoršie tak propagovaného baroka. V na-
sledujúcich desaťročiach existujú u nás manieriz-
mus a barok súbežne, až koncom storočia převlád-
ne barok.
Značné skór ako v celkovej koncepcii stavby sa
severský manierizmus prejavil v jednotlivých sta-
vebných prvkoch. Jeho rané prenikanie badat už
po polovici 16. storočia na portáloch Banskej Štiav-
nice.139 Renesančná vyváženost proporcií ustupuje
v manierizme presýtenosti detailom. Namiesto hla-
vic stípov neraz podopierajú římsu portálu ozdob-
né volúty.140 Do portálov sa vkladajú erby ako
přejav vzrastajúceho sebavedomia jednotlivca.141
Častým dekoratívnym prvkom bývá dvojica sy-
metricky položených delfínov.142 Snaha o zapl-
nenie priestoru vedie až k preťaženosti suprapor-
ty.143 V neskorom banskobystrickom portáli a ar-
kieri tzv. Ebnerovho domu na Náměstí SNP od
Jána Weinharta (1636)144 severský manierizmus vr-
cholí.
loading ...