DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Úvahy o renesancii na Slovensku, najmä o architektúre
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0047
43
H. este 15. júla 1564 nazýva Ferrabosca architektem Bra-
tislavského hradu. Licinio teda asi istý čas pracoval pod
jeho vedením. Proti Liciniovmu autorstvu však svědčí jeho
už neexistujúca výzdoba fasády Rehlingerovho domu v Ph.
Welser-Strasse v Augsburgu z rokov 1560—1561. Od bra-
tislavskej sa lišila výraznou snahou o monumentál-
nost'. Podobu Giulia Licinia, autora renesančnej výzdoby
takisto už neexistujúcej kaplnky Bratislavského hradu
z rokov 1563—1568, v detskom veku zachytil jeho strýko
Bernardo Licinio (okolo 1489 — po 1549) na obraze Por-
trét Arriga Licinia s rodinou, teraz v Galerii Borghese
v Říme. Dielo reprodukuje BERCKEN, E. : Malerei der Re-
naissance in Italien. Wildpark-Potsdam cop. 1927, s. 217;
a katalog výstavy Šedevry venecijanskoj živopisi, Lenin-
grad 1985, s. 21 a text na s. 20, 22. Giulio je zrejme jeden
z dvoch chlapcov vTavo, v popředí před otcom. Mladý muž
s torzom Apollóna Belvederského v rukách nie je Fabio
Licinio, o šesť rokov starší brat Giuliov, zlatník, ale iný
člen umeleckej rodiny. Fabio je asi před ním stojací chla-
pec s prsteňmi v ošatke, vtedy ešte zlatnicky učeň. Podlá
dát narodenia Fabia a Giulia, 1521 a 1527, móžeme dátum
vzniku portrétu spresniť okolo roku 1534.
V otázke autorstva bratislavských grotesiek sa eventuál-
ně črtá ešte ďalšia možnost'. FEUCHTMAYR, K. in:Thieme-
Becker Künstlerlexikon, zv. 27, Leipzig 1933, s. 12512, spo-
mína roku 1565, teda v čase, keď Licinio pracoval v Bra-
tislavě, Antonia Ponzana (z Ponzone v južnom Piemonte?)
ako pravděpodobného Liciniovho pomocníka v službách
cisára Maximiliána II. Opiera sa asi o listinu, ktorú cituje
LILL, G.: Hans Fugger und die Kunst. Leipzig 1908, s. 51,
vystavenu 17. decembra 1565 vo Viedni. Nariad’uje sa
v nej vyplatit trom maliarom — měnami Plinio Talcutina,
Jakob Passteryn a Antonio Pomzano (aj prvé dve mená
sú zrejme skomolené) — za neznámu prácu po 40 zlatých.
Súvislosť s Liciniom zo zmluvy nevyplývá, tú asi Feucht-
mayr vyvodil zo skutočnosti, že Licinio pracoval vtedy
v císařských službách a že ešte v októbri 1573 (LILL, G.:
c. d., s. 67) sa pokúšal získat' Ponzana, s kterým sa zrejme
poznal, do Benátok za svojho spolupracovníka. Ponzano
bol právě špecialista na grotesky. Spolu s F. Sustrisom,
synom v Taliansku aklimatizovaného Holanďana, vyzdobí!
juhonemeckému boháčovi Hansovi Fuggerovi jeho dom
v Augsburgu. Ako vyplývá z výplat za štukové pásy,
(LILL, G.: c. d., s. 70) bol Ponzano aj štukatér. Výzdoba
sa zachovala len vo dvoch miestnostiach so signatúrou
Ponzano a datováním 1571/1572 vo váčšej z nich. Podl’a
A. Petrovej, ktorá výzdobu viděla, připomíná jej kolorit
bratislavské grotesky, chýba však manieristické točenie
postáv. Navýše, proti Ponzanovmu autorstvu bratislav-
ských grotesiek hovoří skutečnost, že pre autorstvo vie-
denských a bučovických grotesiek Ponzano neprichádza d'
úvahy : v čase vzniku viedenských bol ešte primladý, v ča-
se vzniku bučovických bol už trvale usadený v Bavorsku.
Sustris neprichádza do úvahy vóbec.
Ferraboscovo autorstvo či spoluautorstvo viedenských
grotesiek je nepochybné. Ako jediného autora ho uviedol
už SCHLAGER, J. E. : Materialien zur österreichischen
Kunstgeschichte. Archiv für Kunde österreichischen Ge-
schichts-Quellen. Zv. 2. Wien 1849, s. 179. Bratislavskú vý-
zdobu pripomínajú len biele polia s groteskami; váčšina
výzdoby je slabšej kvality a poukazuje na ruku iného au-
tora. V literatúre sa vyskytujúci názor, že autorom vieden-
ských grotesiek bol údajné na nich podpísaný Battista
Porti, je celkom neopodstatněný. Jeho menom označená
postavička drží v ruke velikánsky kluč, ktorý v súvislosti
s menom zobrazeného svědčí, že to bol klučiar zatvára-
júci bránu („porta"), a nie maliar.
Bratislavské grotesky vznikli asi v období rokov 1560—
1565, teda v čase, keď výzdoba tohto druhu bola velmi
oblubená. Vznikli přibližné súčasne s výzdobou nádvoria
florentskej radnice (Palazzo Vecchio, 1565, kolektiv talian-
skych autorov, ktorý poznáme) a Uffizií (od 1564, Vasari
so spolupraccvníkmi), o niečo skór ako fuggerovské gro-
tesky v Augsburgu (1569—1573, Ponzano a Sustris) a asi
aj ako grotesky na zámku Amrass pri Innsbrucku (po roku
1563, neznámy autor). Manieristické točenie postáv, také
typické pre bratislavskú výzdobu, na všetkých týchto gro-
teskách chýba, hoci jej kolorit je dobový.
V štukových rámoch v hornej časti bočných výklenkov
bratislavského arkiera (pod archivoltou) boli zrejme ná-
stěnné veduty Bratislavy a Viedne. Súdime tak z analo-
gického umiestnenia zobrazení rozličných miest na nádvo-
ří radnice vo Florencii, vyzdobenom štukatúrou, vedutami
a groteskami z příležitosti sobáša Františka Medici s prf-
slušníčkou habsburského rodu roku 1565. Z tvorcov tejto
výzdoby však ani jeden pre autorstvo bratislavskej vý-
zdoby neprichádza do úvahy.
Z okruhu možných autorov maliarskej výzdoby nemožno
celkom vylúčiť ani Ulissa da Volterra, doloženého na hrade
až roku 1570.
Štukovú výzdobu klenby na pozlátenom podklade v men-
šej z obidvoch miestností sme povodně položili až do pře-
stavby hradu okolo roku 1640. Podlá Rusinu vznikla sú-
časne so susednou groteskovou výmalbou. Medzičasom _
na základe zistenia módného výskytu štukovej výzdoby
na pozlátenom podklade v Taliansku okolo roku 1560,
bližšieho tvarového rozboru a zrejmej funkčnej súvislosti
obidvoch miestností — sme dospěli k totožnému názoru
s Rusinom, že výzdoba obidvoch miestností vznikla při-
bližné súčasne a je prácou tej istej dielne.
Našim novším zistením je nápadná závislost’ bratislav-
skej výzdoby od výzdoby loggiety rímskej Villy Madama
(1519—1527), autorom ktorej bol Giovanni da Udine. Cha-
rakter bratislavskej výzdoby je římsky, len lomený kolorit
a proporcie zodpovedajú už benátskému manierizmu. Bliž-
šie pozři : KRESÄK, F. : Manieristická výzdoba interiérov
Bratislavského hradu. In: Z umenia 16. až 18. storočia. Bra-
tislava 1987.
67 Vyštudoval v Padově, od roku 1539 biskup v Nitře,
neskoršie protestant. Od roku 1557 mal v držbě Orav-
ský a od roku 1558 aj Lietavský hrad. Patřil medzi naj-
bohatšich magnátov Uhorska. Roku 1574, přibližné s do-
stavbou kaštiela v Bytči, zomrel. Je zobrazený na násten-
nej malbě v prízemnej arkádě nádvoria.
H. este 15. júla 1564 nazýva Ferrabosca architektem Bra-
tislavského hradu. Licinio teda asi istý čas pracoval pod
jeho vedením. Proti Liciniovmu autorstvu však svědčí jeho
už neexistujúca výzdoba fasády Rehlingerovho domu v Ph.
Welser-Strasse v Augsburgu z rokov 1560—1561. Od bra-
tislavskej sa lišila výraznou snahou o monumentál-
nost'. Podobu Giulia Licinia, autora renesančnej výzdoby
takisto už neexistujúcej kaplnky Bratislavského hradu
z rokov 1563—1568, v detskom veku zachytil jeho strýko
Bernardo Licinio (okolo 1489 — po 1549) na obraze Por-
trét Arriga Licinia s rodinou, teraz v Galerii Borghese
v Říme. Dielo reprodukuje BERCKEN, E. : Malerei der Re-
naissance in Italien. Wildpark-Potsdam cop. 1927, s. 217;
a katalog výstavy Šedevry venecijanskoj živopisi, Lenin-
grad 1985, s. 21 a text na s. 20, 22. Giulio je zrejme jeden
z dvoch chlapcov vTavo, v popředí před otcom. Mladý muž
s torzom Apollóna Belvederského v rukách nie je Fabio
Licinio, o šesť rokov starší brat Giuliov, zlatník, ale iný
člen umeleckej rodiny. Fabio je asi před ním stojací chla-
pec s prsteňmi v ošatke, vtedy ešte zlatnicky učeň. Podlá
dát narodenia Fabia a Giulia, 1521 a 1527, móžeme dátum
vzniku portrétu spresniť okolo roku 1534.
V otázke autorstva bratislavských grotesiek sa eventuál-
ně črtá ešte ďalšia možnost'. FEUCHTMAYR, K. in:Thieme-
Becker Künstlerlexikon, zv. 27, Leipzig 1933, s. 12512, spo-
mína roku 1565, teda v čase, keď Licinio pracoval v Bra-
tislavě, Antonia Ponzana (z Ponzone v južnom Piemonte?)
ako pravděpodobného Liciniovho pomocníka v službách
cisára Maximiliána II. Opiera sa asi o listinu, ktorú cituje
LILL, G.: Hans Fugger und die Kunst. Leipzig 1908, s. 51,
vystavenu 17. decembra 1565 vo Viedni. Nariad’uje sa
v nej vyplatit trom maliarom — měnami Plinio Talcutina,
Jakob Passteryn a Antonio Pomzano (aj prvé dve mená
sú zrejme skomolené) — za neznámu prácu po 40 zlatých.
Súvislosť s Liciniom zo zmluvy nevyplývá, tú asi Feucht-
mayr vyvodil zo skutočnosti, že Licinio pracoval vtedy
v císařských službách a že ešte v októbri 1573 (LILL, G.:
c. d., s. 67) sa pokúšal získat' Ponzana, s kterým sa zrejme
poznal, do Benátok za svojho spolupracovníka. Ponzano
bol právě špecialista na grotesky. Spolu s F. Sustrisom,
synom v Taliansku aklimatizovaného Holanďana, vyzdobí!
juhonemeckému boháčovi Hansovi Fuggerovi jeho dom
v Augsburgu. Ako vyplývá z výplat za štukové pásy,
(LILL, G.: c. d., s. 70) bol Ponzano aj štukatér. Výzdoba
sa zachovala len vo dvoch miestnostiach so signatúrou
Ponzano a datováním 1571/1572 vo váčšej z nich. Podl’a
A. Petrovej, ktorá výzdobu viděla, připomíná jej kolorit
bratislavské grotesky, chýba však manieristické točenie
postáv. Navýše, proti Ponzanovmu autorstvu bratislav-
ských grotesiek hovoří skutečnost, že pre autorstvo vie-
denských a bučovických grotesiek Ponzano neprichádza d'
úvahy : v čase vzniku viedenských bol ešte primladý, v ča-
se vzniku bučovických bol už trvale usadený v Bavorsku.
Sustris neprichádza do úvahy vóbec.
Ferraboscovo autorstvo či spoluautorstvo viedenských
grotesiek je nepochybné. Ako jediného autora ho uviedol
už SCHLAGER, J. E. : Materialien zur österreichischen
Kunstgeschichte. Archiv für Kunde österreichischen Ge-
schichts-Quellen. Zv. 2. Wien 1849, s. 179. Bratislavskú vý-
zdobu pripomínajú len biele polia s groteskami; váčšina
výzdoby je slabšej kvality a poukazuje na ruku iného au-
tora. V literatúre sa vyskytujúci názor, že autorom vieden-
ských grotesiek bol údajné na nich podpísaný Battista
Porti, je celkom neopodstatněný. Jeho menom označená
postavička drží v ruke velikánsky kluč, ktorý v súvislosti
s menom zobrazeného svědčí, že to bol klučiar zatvára-
júci bránu („porta"), a nie maliar.
Bratislavské grotesky vznikli asi v období rokov 1560—
1565, teda v čase, keď výzdoba tohto druhu bola velmi
oblubená. Vznikli přibližné súčasne s výzdobou nádvoria
florentskej radnice (Palazzo Vecchio, 1565, kolektiv talian-
skych autorov, ktorý poznáme) a Uffizií (od 1564, Vasari
so spolupraccvníkmi), o niečo skór ako fuggerovské gro-
tesky v Augsburgu (1569—1573, Ponzano a Sustris) a asi
aj ako grotesky na zámku Amrass pri Innsbrucku (po roku
1563, neznámy autor). Manieristické točenie postáv, také
typické pre bratislavskú výzdobu, na všetkých týchto gro-
teskách chýba, hoci jej kolorit je dobový.
V štukových rámoch v hornej časti bočných výklenkov
bratislavského arkiera (pod archivoltou) boli zrejme ná-
stěnné veduty Bratislavy a Viedne. Súdime tak z analo-
gického umiestnenia zobrazení rozličných miest na nádvo-
ří radnice vo Florencii, vyzdobenom štukatúrou, vedutami
a groteskami z příležitosti sobáša Františka Medici s prf-
slušníčkou habsburského rodu roku 1565. Z tvorcov tejto
výzdoby však ani jeden pre autorstvo bratislavskej vý-
zdoby neprichádza do úvahy.
Z okruhu možných autorov maliarskej výzdoby nemožno
celkom vylúčiť ani Ulissa da Volterra, doloženého na hrade
až roku 1570.
Štukovú výzdobu klenby na pozlátenom podklade v men-
šej z obidvoch miestností sme povodně položili až do pře-
stavby hradu okolo roku 1640. Podlá Rusinu vznikla sú-
časne so susednou groteskovou výmalbou. Medzičasom _
na základe zistenia módného výskytu štukovej výzdoby
na pozlátenom podklade v Taliansku okolo roku 1560,
bližšieho tvarového rozboru a zrejmej funkčnej súvislosti
obidvoch miestností — sme dospěli k totožnému názoru
s Rusinom, že výzdoba obidvoch miestností vznikla při-
bližné súčasne a je prácou tej istej dielne.
Našim novším zistením je nápadná závislost’ bratislav-
skej výzdoby od výzdoby loggiety rímskej Villy Madama
(1519—1527), autorom ktorej bol Giovanni da Udine. Cha-
rakter bratislavskej výzdoby je římsky, len lomený kolorit
a proporcie zodpovedajú už benátskému manierizmu. Bliž-
šie pozři : KRESÄK, F. : Manieristická výzdoba interiérov
Bratislavského hradu. In: Z umenia 16. až 18. storočia. Bra-
tislava 1987.
67 Vyštudoval v Padově, od roku 1539 biskup v Nitře,
neskoršie protestant. Od roku 1557 mal v držbě Orav-
ský a od roku 1558 aj Lietavský hrad. Patřil medzi naj-
bohatšich magnátov Uhorska. Roku 1574, přibližné s do-
stavbou kaštiela v Bytči, zomrel. Je zobrazený na násten-
nej malbě v prízemnej arkádě nádvoria.