DOI article:
Kresák, Fedor: Úvahy o renesancii na Slovensku, najmä o architektúre
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0050
46
ci. Súpis . .zv. 1, s. 36. Neboli to bezvýznamní remesel-
níci. keď dokázali kostol aj zaklenúť.
87 Peregrinus = latinsky cezpoTný, súčasne však aj
cudzinec, teda najskór Talian.
88 Podpísaný na klenbe zrúcaného kostola v neďalekom
Březne.
89 Súpis .. ., zv. 1, s. 36.
90 V Levoči len na přízemí. Vyskytujú sa aj na dvorovej
arkádě Zvolenského hradu z renesančnej přestavby okolo
roku 1548. Tieto osemboké stípiky sa u nás obyčajne po-
kladajú za zvyšok gotického cítenia domácích majstrov.
MENCL, V. in: Zprávy památkové péče, 1953, s. 190,
konstatuje, že (v českých krajinách — pozn. autora) po
roku 1570 nastupujú na miesto osembokých stípov nové
toskánské, teda v ranej renesancii sa zrejme vyskytujú
častejšie a na širšom území.
91 Jej obdobou boli aj dvojloďové siene Staromestskej
radnice v Prahe a radnice vo Wroclawe.
92 V tomto roku podïa leyočskej mestskej kroniky:
HAIN, C. : Löcsei kronikája. Löcse 1910—1913, s. 99, na
radnici zreštaurovanej po veïkom požiari zo 7. júna
1550 — zrejme ešte len na obnovenom přízemí — zasa-
dala městská rada. Letopočet 1549 bol nad portálom do-
datečné přimalovaný. Upozornil na to už HENSZLMAN,
I. : Löcse régiségei. Budapest 1878. Vzdialený vzor tohto
portálu možno asi hladať v portáli rímskej Cancellerie, po-
stavenej v rokoch 1489—1498.
93 Škoda, že radnicu koncom 19. storočia znehodnotili ro-
mantickou přístavbou 2. poschodia, tvrdo kontrastujúcou
s póvodnou hmotou a slohom stavby.
94 Pri posudzovaní národnosti a povodu umelcov třeba
velmi kritický přístup. Nielen v středověku a v renesancii,
ale ešte aj v baroku bývalo zvykom prekladať do jazyka
textu aj mená, takže archívně dokumenty obsahujú často
ich skomoleniny. Ako příklad móžeme uviesť listinu o ro-
kovaní domácích a talianskych majstrov o problémoch
bratislavského murárskeho a kamenárskeho cechu z roku
1619, ktorú spomína KRAJČOVIČOVÁ, K. : Cech murárov
a kamenárov v Bratislavě. Zborník Bratislava, 7, 1971,
s. 1217—247, s. 229. Zástupcovia bratislavských Talianov sa
v nej uvádzajú takto: Daniel Herman, Hans Moritz, Paul
von der Leben, Matthes Sturm, Peter Geger. Bartolomeus
Glaser. Pod německými měnami sa tu skrývajú Taliani.
95 RUSINA, I.: c. d„ s. 10.
90 Tamže, s. 42. Fontána už nemá povodnú podobu.
Bližšie HOLČÍK, Š. : Maximiliánova fontána v Bratislavě.
Zborník Bratislava, 7, 1971, s. 341—353.
97 RUSINA, I.: c. d„ s. 10.
98 Tamže.
99 Asymetria fasády je dósledkom tradičného,, ešte go-
tického pôdorysu a nie zámerom rakúskej podunajskej re-
nesancie, ako sa doranieval DONIN, K. R. : c. d. v pozn.
85, s. 10.
100 Strhnutá před rokom 1793, zachoval sa z nej len
městský znak s letopočtem 15'44. Je to možno najstaršia
presne datovaná atika tohto typu u nás. Zobrazenie pozři
v pozn. 68.
101 LICHNER, J. : c. d., s. 851, připomíná, že opevnenie
Trnavy uviedol medzi svojimi dielami Ferrabosco v žia-
dosti o zvýšenie platu (1559). Súpis..., zv. 3, s. 303', text
A. Jursa, túto jeho činnost datuje rokmi 1553—1556. Avšak
MAGGIOROTTI, L. A. : c. d„ s. 312 uvádza, že opevnenie
Trnavy začal stavať roku 1553 Francesco Pozzo a že Ferra-
bosco tam bol podïa listiny vo viedenskom Vojnovom
archíve len roku 1556 na inšpekcii. Pozzo bol Milánčan,
asi od Ferrabosca starší. Podïa Maggiorottiho zomrel roku
1559 alebo 1560 ako „superintendent královstva", teda
s rovnakým titulom ako mal Ferrabosco. Roku 1552 půso-
bil Pozzo aj v Banskej Bystrici a vo Zvolene.
102 Obidva domy pozři ZÁVADOVÁ., K. : c. d., obr. 299,
300, 306, posledný aj DUBNICKÝ, J. : Ranobarokový uni-
verzitný kostol v Trnavě. Bratislava 1948', tab. IV., obr. 5.
103 Na Merianovej vedute města Krems z roku 1649 ba-
dat častý výskyt týchto atik, podobné ako v Trnavě. Zbor-
ník Aus alt Krems, Krems 1(896, tab. XXI.
104 Vyskytuje sa vo forme vlysu už na románských stav-
bách od Sicílie až po Alpy. V Benátkách ho podnes náj-
deme na gotických kostoloch S. Maria dei Frari, S. Gio-
vanni e Paolo, S. Maria della Salute a v podobě kružby na
Palazzo Pisani. Priamo v Bratislavě je na Žigmundovej
bráně hradu z čias tesne po roku 1430.
105 Autor rekonštrukcie domu CHUDOMELKA, K. : c. d.,
uvádza, že ho zreštauroval přibližné do podoby z posled-
nej přestavby okolo roku 1580. Spomina, že dom bol po-
vodně len dvojpodlažný, pripúšťa však možnost renesanč-
ných úprav už před rokom 1580. S motívom navzájom sa
pretínajúcich oblúčikov, avšak umiestnených do vlysu, sa
střetáváme aj na Pasovskom dvore v Steine. Súpis .. ., zv.
1, s. 48, veïkù renesančnú přestavbu datuje už rokom
1557, teda 3 roky po veïkom požiari Banskej Bystrice, a
ako jej autora uvádza majstra Oswalda. Oswald bol asi
domácí stavitel’ a podïa c. d., s. 52, přestavoval roku 1561
podnes stojacu budovu mestskej váhy na náměstí SNP,
o rok neskoršie tzv. Vodnársky domček na Bakošovej ul.
a okolo roku 1575 (dátum na ostení v dvorovej časti)
spolu s majstrom Boženíkom aj dom na Náměstí SNP
č. 7, RUSINA, I., in: Slovensko IV. — Kultúra I., Bratislava
1979, s. 727 uvádza, že Boženík, doložený v Banskej Bys-
trici v rokoch 1562—1596, bol Oswaldovým zaťom. Ich
vzájomný vztah ukazuje, za akých podmienok sa mohol
Slovák v 16. storočí uplatnit v rámci vtedajších cechových
obmedzení v meste ovládanom německým patriciátom. Po-
dïa rukopisu bývalého bystrického archivára Emila Jurko-
vicha v Mestskom archíve v Banskej Bystrici, pochádzajti-
ceho zo začiatku nášho storočia a týkajúceho sa prevažne
len městských fortifikácií, Oswald vystával aj Striebornú
a Lazovnú mestskú bránu (JURKOVICH, E. : c. d., V, pozn.
10, 27 a 40 s odvoláním sa na příslušné záznamy v mest-
skej knihe účtov), kým majster Krištof (Tamže, V, list
5 a pozn. 40, 41) Hornú a Dolnú bránu. Tento Krištof
bude asi totožný s Krištofom Krainerom, ktorého Súpis
uvádza na rozličných bystrických stavbách v rokoch 1573
—1586. Priezvisko Krainer (podobné ako u Talianov Italus,
Vlach či Wallisch) je asi označenie povodu. Pochádzal
ci. Súpis . .zv. 1, s. 36. Neboli to bezvýznamní remesel-
níci. keď dokázali kostol aj zaklenúť.
87 Peregrinus = latinsky cezpoTný, súčasne však aj
cudzinec, teda najskór Talian.
88 Podpísaný na klenbe zrúcaného kostola v neďalekom
Březne.
89 Súpis .. ., zv. 1, s. 36.
90 V Levoči len na přízemí. Vyskytujú sa aj na dvorovej
arkádě Zvolenského hradu z renesančnej přestavby okolo
roku 1548. Tieto osemboké stípiky sa u nás obyčajne po-
kladajú za zvyšok gotického cítenia domácích majstrov.
MENCL, V. in: Zprávy památkové péče, 1953, s. 190,
konstatuje, že (v českých krajinách — pozn. autora) po
roku 1570 nastupujú na miesto osembokých stípov nové
toskánské, teda v ranej renesancii sa zrejme vyskytujú
častejšie a na širšom území.
91 Jej obdobou boli aj dvojloďové siene Staromestskej
radnice v Prahe a radnice vo Wroclawe.
92 V tomto roku podïa leyočskej mestskej kroniky:
HAIN, C. : Löcsei kronikája. Löcse 1910—1913, s. 99, na
radnici zreštaurovanej po veïkom požiari zo 7. júna
1550 — zrejme ešte len na obnovenom přízemí — zasa-
dala městská rada. Letopočet 1549 bol nad portálom do-
datečné přimalovaný. Upozornil na to už HENSZLMAN,
I. : Löcse régiségei. Budapest 1878. Vzdialený vzor tohto
portálu možno asi hladať v portáli rímskej Cancellerie, po-
stavenej v rokoch 1489—1498.
93 Škoda, že radnicu koncom 19. storočia znehodnotili ro-
mantickou přístavbou 2. poschodia, tvrdo kontrastujúcou
s póvodnou hmotou a slohom stavby.
94 Pri posudzovaní národnosti a povodu umelcov třeba
velmi kritický přístup. Nielen v středověku a v renesancii,
ale ešte aj v baroku bývalo zvykom prekladať do jazyka
textu aj mená, takže archívně dokumenty obsahujú často
ich skomoleniny. Ako příklad móžeme uviesť listinu o ro-
kovaní domácích a talianskych majstrov o problémoch
bratislavského murárskeho a kamenárskeho cechu z roku
1619, ktorú spomína KRAJČOVIČOVÁ, K. : Cech murárov
a kamenárov v Bratislavě. Zborník Bratislava, 7, 1971,
s. 1217—247, s. 229. Zástupcovia bratislavských Talianov sa
v nej uvádzajú takto: Daniel Herman, Hans Moritz, Paul
von der Leben, Matthes Sturm, Peter Geger. Bartolomeus
Glaser. Pod německými měnami sa tu skrývajú Taliani.
95 RUSINA, I.: c. d„ s. 10.
90 Tamže, s. 42. Fontána už nemá povodnú podobu.
Bližšie HOLČÍK, Š. : Maximiliánova fontána v Bratislavě.
Zborník Bratislava, 7, 1971, s. 341—353.
97 RUSINA, I.: c. d„ s. 10.
98 Tamže.
99 Asymetria fasády je dósledkom tradičného,, ešte go-
tického pôdorysu a nie zámerom rakúskej podunajskej re-
nesancie, ako sa doranieval DONIN, K. R. : c. d. v pozn.
85, s. 10.
100 Strhnutá před rokom 1793, zachoval sa z nej len
městský znak s letopočtem 15'44. Je to možno najstaršia
presne datovaná atika tohto typu u nás. Zobrazenie pozři
v pozn. 68.
101 LICHNER, J. : c. d., s. 851, připomíná, že opevnenie
Trnavy uviedol medzi svojimi dielami Ferrabosco v žia-
dosti o zvýšenie platu (1559). Súpis..., zv. 3, s. 303', text
A. Jursa, túto jeho činnost datuje rokmi 1553—1556. Avšak
MAGGIOROTTI, L. A. : c. d„ s. 312 uvádza, že opevnenie
Trnavy začal stavať roku 1553 Francesco Pozzo a že Ferra-
bosco tam bol podïa listiny vo viedenskom Vojnovom
archíve len roku 1556 na inšpekcii. Pozzo bol Milánčan,
asi od Ferrabosca starší. Podïa Maggiorottiho zomrel roku
1559 alebo 1560 ako „superintendent královstva", teda
s rovnakým titulom ako mal Ferrabosco. Roku 1552 půso-
bil Pozzo aj v Banskej Bystrici a vo Zvolene.
102 Obidva domy pozři ZÁVADOVÁ., K. : c. d., obr. 299,
300, 306, posledný aj DUBNICKÝ, J. : Ranobarokový uni-
verzitný kostol v Trnavě. Bratislava 1948', tab. IV., obr. 5.
103 Na Merianovej vedute města Krems z roku 1649 ba-
dat častý výskyt týchto atik, podobné ako v Trnavě. Zbor-
ník Aus alt Krems, Krems 1(896, tab. XXI.
104 Vyskytuje sa vo forme vlysu už na románských stav-
bách od Sicílie až po Alpy. V Benátkách ho podnes náj-
deme na gotických kostoloch S. Maria dei Frari, S. Gio-
vanni e Paolo, S. Maria della Salute a v podobě kružby na
Palazzo Pisani. Priamo v Bratislavě je na Žigmundovej
bráně hradu z čias tesne po roku 1430.
105 Autor rekonštrukcie domu CHUDOMELKA, K. : c. d.,
uvádza, že ho zreštauroval přibližné do podoby z posled-
nej přestavby okolo roku 1580. Spomina, že dom bol po-
vodně len dvojpodlažný, pripúšťa však možnost renesanč-
ných úprav už před rokom 1580. S motívom navzájom sa
pretínajúcich oblúčikov, avšak umiestnených do vlysu, sa
střetáváme aj na Pasovskom dvore v Steine. Súpis .. ., zv.
1, s. 48, veïkù renesančnú přestavbu datuje už rokom
1557, teda 3 roky po veïkom požiari Banskej Bystrice, a
ako jej autora uvádza majstra Oswalda. Oswald bol asi
domácí stavitel’ a podïa c. d., s. 52, přestavoval roku 1561
podnes stojacu budovu mestskej váhy na náměstí SNP,
o rok neskoršie tzv. Vodnársky domček na Bakošovej ul.
a okolo roku 1575 (dátum na ostení v dvorovej časti)
spolu s majstrom Boženíkom aj dom na Náměstí SNP
č. 7, RUSINA, I., in: Slovensko IV. — Kultúra I., Bratislava
1979, s. 727 uvádza, že Boženík, doložený v Banskej Bys-
trici v rokoch 1562—1596, bol Oswaldovým zaťom. Ich
vzájomný vztah ukazuje, za akých podmienok sa mohol
Slovák v 16. storočí uplatnit v rámci vtedajších cechových
obmedzení v meste ovládanom německým patriciátom. Po-
dïa rukopisu bývalého bystrického archivára Emila Jurko-
vicha v Mestskom archíve v Banskej Bystrici, pochádzajti-
ceho zo začiatku nášho storočia a týkajúceho sa prevažne
len městských fortifikácií, Oswald vystával aj Striebornú
a Lazovnú mestskú bránu (JURKOVICH, E. : c. d., V, pozn.
10, 27 a 40 s odvoláním sa na příslušné záznamy v mest-
skej knihe účtov), kým majster Krištof (Tamže, V, list
5 a pozn. 40, 41) Hornú a Dolnú bránu. Tento Krištof
bude asi totožný s Krištofom Krainerom, ktorého Súpis
uvádza na rozličných bystrických stavbách v rokoch 1573
—1586. Priezvisko Krainer (podobné ako u Talianov Italus,
Vlach či Wallisch) je asi označenie povodu. Pochádzal