Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 48
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0052
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
48

Slovensku však bol vplyv tradicie malebnej neskorej go-
tiky silnější, kým v Polsku prevládol zludovený dekora-
tívny sloh, odvodený z talianskeho manierizmu přenese-
ného najprv do Fontainebleau, odkial’ prišiel, postupné sa
pretvárajúc., do Polska námi spomenutou severnou cestou,
ktorú možno logicky predížiť až na severně a východně
Slovensko. Používáme teda výraz „severský manierizmus"
v protiklade k talianskemu manierizmu, ktorý nazýváme
aj uměním poklasickej epochy. Špecifickost umenia 16. a
17. storočia na polskom území tým nepopierame.
133 Usúdil tak na základe vtedy mu dostupných archív-
nych prameňov KOČIŠ, J. : c. d.„ s. 42.
134 BEL, M. : Notitia Hungariae novae historico-geogra-
phica. Viennae 1736, spomína už neexistujúci latinský ná-
pis asi so skrytým letopočtom 1620, na ktorý upozornil
KEMÉNY, L. : Pozsony város és váralja. Bratislava — Po-
zsony 1933'.
135 RUSINA, I. : c. d., s. 12, upozorňuje, že maskaróny
na priečelí sú blízké figurálnym konzolám Pajštúnskeho
hradu, ktorý přestavoval F. Lucchese. Maskaróny použil
už Brunelleschi v Santo Spirito vo Florencii po roku 1434.
Svojím poňatím ešte zodpovedajú iracionálnemu středo-
věku.
136 Súpis., zv. 1, s. 51 připisuje loggiu banskobystrickému
příslušníkovi rodu Di Pauli, portál z roku 1660 kamená-
rom J. Dobretakovi a C. Píistnerovi.
137 Už před rokom 1585 existovalo v Trnavě bratstvo
talianskych murárov. JANKOVIČ, V. : Zo stavebných dějin
univerzitnej budovy v Trnavě. Vlastivědný časopis, 29,
1980, č. 1, s. 36. Příchod jezuitov velmi oživil stavebná
činnost’ v meste. DUBNICKÝ, J. : c. d., prináša po roku
1630 viaceré mená Talianov v ich službách.
138 Problémom autorstva jeho projektu sa tu nezaoberá-
me.
139 V tretej štvrtine 16. storočia zrejme pósobila v Ban-
skej Štiavnici severským manierizmom ovplyvnená, velmi
produktivna kamenárska dielňa, avšak nie příliš vysokých
kvalit. Výsledkom jej činnosti bola séria portálov s ťažkou
vykrepovanou nakladou, přeplněnou až neúhladne rozlo-
ženým písmom, podopretou pilastrami s motivom růžic a so
skomolenými plošnými korintskými hlavicami. Niektoré
z týchto portálov sú datované. Za ranú prácu dielne poklá-
dáme portál na Fučikovej ul. (1552) s nelogicky zavěšenou
nákladou nad hladkou šambránou, za neskorú portál zám-
ku v Slovenskej Eupči (1573), ktorý v čase vzniku diela
dostal do zálohu štiavnický podnikatel’ P. Rubigall.
Z maniery tejto dielne sa čiastočne vymykajú dva štiav-
nické portály: dva rázy (1556 a 1579) datovaný portál na
tzv. Paumgartnerovskom dome a nedatovaný portál na ná-
dvoří Starej pošty, obidva tektonicky nelogické, bez pod-
por. Prvý z nich spája s ranou tvorbou dielne přehuštěný
nápis a nelogicky zavesená náklada so skomolenými kon-
zolami (1556), kým v neskoršej fáze (1579) sa asi uplat-
ňuje majster, ktorý sa v dielni po prvý raz objavuje na
Supraporte vnútorného portálu tzv. Schönefelderovho domu
(1567). Asi on skomponoval portál do podoby rovnoramen-
ného trojuholníka s postrannými, na nose stojacími delfín-

mi, ktorých použil aj v Supraporte predchádzajúceho por-
tálu a ktorí majú v sebe cosi z kuriózneho humoru ne-
skorogotických maskarónov. V konečnej podobě je por-
tál ukážkou krajné zl’udoveného poňatia renesancie.
Z rúk iného kamenára vzišiel manieristický portál prvého
nádvoria Starej pošty, zrejme nedokončený, s bohatou pro-
filáciou a rastlinnou výzdobou. Portál sa vymyká z běž-
ného štiavnického typu, převyšuje ho kvalitou a možno ho
bezpochyby položit’ ešte do 16. storočia. Jeho logickým po-
kračováním je neskorý portál tzv. Limpacherovho domu
z rokov 1625—1627. Oblúkový portál s plošným pobij aným
ornamentom je tu vstávaný do edikuly na štíhlých stlpoch
s vysokými podstavcami a skomolenými hlavicami. Erb
majitel’a domu je podlá štiavnického zvyku umiestnený
v obdížniku nad nákladou. Ako sa v Štiavnici lišilo pro-
testantské manieristické umenie v tých časoch od katolic-
kého, dokumentuje portál jezuitskej kaplnky z roku 1627
v Komornom dvore,, nie příliš vysokých kvalit.
Hoci sa na štiavnických portáloch střetáváme so zl’udo-
veným poňatím manierizmu, zjavujú sa na nich aj skomo-
lené severotalianske prvky. Motiv růžic na korintských
pilastroch pochádza zo Scuoly San Marco v Benátkách,
1485—1495.
140 Už spomenutý portál na levočskej radnici, po ro-
ku 1552, na Thurzovskej kaplnke Oravského zámku
či na hradnom kostole v Trenčíne, obidva okolo roku
1560.
141 Viackrát v Banskej Štiavnici., zámok v Slovenskej
Eupči, 1573, kaštiel' v Bytči, 1574, hrad Červený Kameň,
1560.
142 Dva případy v Banskej Štiavnici, 1567 a 1575, dom
v Kežmarku, po roku 1550.
143 Portál kaštiela v Bytči, 1574, hradu Červený Kameň,
1'590, Sobášneho paláca v Bytči, 1601.
144 Bližšie LUXOVÄ, V. : Príspevok k životu a dielu Jána
Weinharta. Ars, 1983, č. 2, s. 61—73.
145 Stredný klenák vniká do náklady, ostenie naznačuje
prudký excentrický pohyb, vykrepovaná římsa, podopre-
tá antickými triglyfmi na plošných toskánských pilas-
troch, už pohyb vpřed. Nadstavec nad římsou je ne-
skorší, vznikol zrejme hned’ po zabrati kostola jezuitmi
roku 1672.
146 Motiv pochádza z talianskej Emílie, kde sa naj-
prv používal po celej ploché fasády. Diamantovou bosážou
cbdížnikového tvaru obložili po prvý raz Palazzo Bevila-
cqua vo Ferrare, štvorcového tvaru Palazzo dei Diamanti
v Bologni. Pozři pozn. 117 a 11'9.
147 Trnava., Radlinského 4, Radvanský zámok, Segnerova
kúria v Bratislavě.
148 Arcibiskupský palác v Trnavě, Limpacherov dom
v Banskej Štiavnici.
149 ZLAŤ, M. : c. d., najma s. 58 n.
iso Vzorom tohto typu atiky boli krakovské Sukiennice
s atikou z rokov 1555—1557., ktorá ovplyvnila už atiky
spišských zvoníc okolo roku 1580'.
151 DIVALD, K. : A felsomagyarországi renaissance épi-
tészet. Budapest 1900, pokládal zvonice s arkatúrou za
loading ...