Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

51

O technologických problémoch

maliarskych diel zo začiatku

16. storočia

mária spoločníková

Pri rozbore výtvarných diel třeba si všimnúť aj
ich materiálovú stránku a technologické postupy,
ktorými boli zhotovené.
V ranom středověku autor striktně nadväzoval
na tradíciu, budoval formu na kánone a prisne do-
držiaval receptury. V priebehu nasledujúcich sto-
ročí sa formálna výstavba diela uvolňuje. Súbežne
sa obohacuje štruktúra výtvarných materiálov a
rozšiřuje škála technických metod. Ešte před polo-
vicou 16. storočia - miestami už koncom jeho dru-
hého desaťročia — nastupujú u nás namiesto ho-
nosných křídlových oltárov so stroho koncipova-
ným a jednotným ikonografickým programom die-
la poňatím primkýňajúce sa bližšie k réalité. Patria
medzi ne aj niektoré v posledných rokoch zrestau-
rované diela z východného Slovenska. Výsledky ich
výskumu počas reštaurovania pomóžu skorigovať
naše doterajšie vědomosti v oblasti dějin výtvarnej
technologie.
Konkrétné ide o bohatšie zdobený oltář sv. Má-
rie Magdalény z Danišoviec v Múzeu spišskej vý-
tvarnej kultury v Levoči,1 o nekompletný oltárik
sv. Kataríny z Vyšných Repáš2, instalovaný v ka-
plnke sv. Juraja v kostole sv. Jakuba v Levoči
a o malované došky na dvoch oltárnych křidlách
s obrazmi štyroch svätic vždy v dvoch poliach nad
sebou, s náznakmi dvoch postáv z výjavu Zvesto-
vania, anjela a Márie, na rube. Tieto došky, teraz
takisto v Levočskom múzeu, pochádzajúce možno
z Danišoviec,3 mohli patřit’ k už nerekonštruova-
telnému oltárnemu komplexu, zasvátenému akiste
P- Márii, ktorej 120 cm4 vysoká plastika je tiež
v Levočskom múzeu.
Předběžná analýza, výskům techniky a totožná
materiálová výstavba, ale aj povrchová maliarska

štruktúra s princípmi polychrómovania poukazuj ú
pri všetkých troch objektoch na totožnú dobu vzni-
ku a slohové východisko, ba aj na dielenskú súvis-
losť, i keď v realizácii detailov nachádzame tech-
nickú rozkolísanost’ a isté odlišnosti v aplikácii
materiálov.
Neskorogotický křídlový oltář z Danišoviec
Architektonická stavba oltára (výška 155 cm,
šířka 285 cm) vychádza z klasického křídlového
oltára. Pozostáva z archy lichoběžníkového pódo-
rysu (výška 155 cm, šířka 141 cm), a páru kri-
diel (výška 155 cm, šířka 70 cm, so štyrmi obraz-
mi v dvoch poliach nad sebou v povodných
jednoduchých profilovaných rámoch). Nadstavec
a póvodná predela sa nezachovali. Oltář má prie-
mernú úroveň a je zasvatený Márii Magda-
léně.
Malé polychrómované plastiky svätic v striebor-
ných plášťoch po bokoch archy sú zhotovené
v intenciách vysokého reliéfu, miestami nejasné,
zjednodušené tvary sú ešte neskorogotické. Vlavo
je Katarina, pod ňou Margita, vpravo Barbora,
pod ňou Dorota. Střed archy, dole s malovaným
soklíkom v úzkom pruhu, vypíňala povodně asi
nádherná socha Márie Magdalény, známej ako
„z Danišoviec", 117 cm vysoká, od Majstra ma-
dony z Lomnicky z rokov okolo 1400-1410,5 ktorá
sa ako zvyšok niekdajšieho staršieho oltára zacho-
vala přemalovaná, ale v rezbársky neporušenom
stave. Pre ňu zhotovili v rokoch 1520-1530 novů
oltárnu stavbu. Bezfarebná silueta na pozadí po-
striebrenej, polychrómovanej a stylizovaným kve-
tom dekorovanej gravírovanej archy oltára nesie
stopy obrysov a ohybu osi těla sochy.