Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 52
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0056
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
52

Ranogotický kostol v Danišovciach z čias okolo
roku 1270 bol asi povodně zasvatený prvému pa-
řížskému biskupovi Dionýzovi, čomu by nasvědčo-
val aj názov obce. Výnimočnosť tohto patrocínia -
na našom území sa zachovalo z dvoch iba jedno6 -
nabáda k úvahám o možnosti hladať aj východiská
slohu plastiky Márie Magdalény (zatial jediného
povodného kusá zachovaného zo začiatku 15. sto-
ročia z tohto sakrálneho objektu) vo vztahu
k předlohám, ktoré mali kořene vo Francúzsku.
Patrocínium mohlo nadväzovat aj na iné, neznáme
činitele, alebo mohlo tkvieť v záujmoch vládnúcej
dynastie (Anjouovci). Hlavný oltář kostola bol za-
svatený akiste patronovi. Prvý, povodný oltárik
Márie Magdalény mohol byť bočný. Tomuto před-
pokladu zodpovedajú aj rozměry oltárika. Patro-
cínium kostola sa změnilo, zatiaT nevedno kedy
a z akých dóvodov, na patrocínium Márie Magda-
lény.
Tabulové malby oltára znázorňujú výjavy zo ži-
vota Márie Magdalény. Obrazy sú malované len
na predných stranách krídiel. Na lavom křídle
hoře Mária Magdaléna umývá nohy Kristovi, dole
je výjav „Noli me tangere", na pravom křídle hoře
je Vzkriesenie Lazara, v dolnom poli Mária Mag-
daléna nesená štyrmi anjelmi.
K oltáriku mohla patřit aj dvojica krídiel azda
s oboj stranně malovanými obrazmi; ako a kde
boli k arche připevněné nie je možné po restauro-
vaní zistiť. Sú sice zavesené na pántoch, ale takto
nemohli plnit’ svoj účel. Chrbty dosák obrazov boli
pri restaurátorských prácach ošetřené fixážou
a upravené parketážou. Pri prieskume nepomaío-
vaných stráň sa nenašli žiadne záznamy ani nápi-
sy.7 Predné strany obrazov boli zbavené všetkých
neskorších nánosov premalieb, miestnych retuší,
starých tmelov a stmavnutých lakov. Čistěním sa
odkrylo póvodné polychrómovanie, ktoré málo
všetky špecifické znaky dalších dvoch oltárnych
objektov. Konfrontácia mikroprierezov farebnými
a podkladovými vrstvami vylúčila alternativu, že
dielo bolo vyhotovené v inom dielenskom okruhu.
Po sňatí náterov z 19. storočia sa ukázalo, ako
sa plošný gotický maliarsky přejav začiatkom 16.
storočia radikálně změnil. Avšak nie všetky změny
dokázal tvorca založit na súlade priestorovo od-
stupňovaných plánov. Niektoré malované kompo-
zície, v úsilí podat stručný obsah legiend a úryv-

kov evanjelií, prikláňajú sa k prehl’adnosti i k „ab-
strahovaniu" prostredia, v ktorom sa dej odohrá-
va. Tým sa zásadné líšia od vyobrazení staršieho
vývojového stupňa, v ktorých schematizácia bola
záměrná.
Malbám možno sice pripísať istú dynamickosť,
úprimnú snahu vyrozprávať příběh, ako aj cit pre
situačnú, resp. časovú rovinu, ale miestami je
představivost ťažkopádna. Kresba so zjednoduše-
nými a lapidárnymi ťahmi je málo přesvědčivá
a disproporčná, paleta je obmedzená na červenú,
modrú, šedozelenú a striebornú. Inkarnátom chýba
typická sústava podmalieb a zložitejšia optická
hra farebných vrstiev, ktorá podmieňovala krásu
farby pleti a celkový kolorit starších obrazov.
V kompozíciách tabulových malieb zračia sa aj
nemalé názorové rozdiely vo výbere a typologii
postáv, neujasněné hladanie perspektivy, ktoré ne-
dokáže prekryť ani úsilie o mierne redukovanú
naratívnosť. Pociťuje sa v nich aj individuálny pří-
nos autora, zváčša však iba na remeselnej úrovni.
Primárným zámerom bolo vyhovieť liturgickým
potřebám a požiadavke obsahovej správnosti; vý-
tvarný princip prejavu a jeho estetické pósobenie
sú druhotné.
Vyčerpanost, istý náznak nespontánnosti a ú-
padku sú reakciou na predošlé obdobie, ktoré zdo-
razňovalo bohatost figurálnych kompozícií a nád-
heru detailov uskutečněných pomocou technicky
náročných postupov, čo málo byť súčasne aj výra-
zom hlbšieho záujmu o predmet zobrazenia. Do-
sial súhrnne nezhodnotená a na historickom po-
zadí doby podrobné neanalyzovaná tvorba Spiša
vykazuje tu sice mnohotvárné dielo, ktoré však
pre doslednú diferenciáciu a porovnanie vyžaduje
mať k dispozícii váčšiu část jestvujúceho fondu
zreštaurovaných pamiatok.
Neskorogotický oltárik z Vyšných Repáš
Rozmermi menší dvojkřídlový oltárik sv. Kata-
ríny z rím.-kat. farského kostola vo Vyšných Re-
pášoch púta pozornost vyššou uměleckou kvali-
tou, kresliarsky uvolněným pohotovým rukopi-
sem, jednotnějším štýlom podmalieb inkarnátov,
rýdzejšou maliarskou traktáciou temperových fa-
rieb a váčšou zachovalosťou póvodných vrstiev.
Typická je i tu úspornost zlátenia. Malby vznikli
podlá odbornej literatúry koncem druhého desať-
loading ...