DOI Artikel:
Spoločniková, Mária: O technologických problémoch maliarskych diel zo začiatku 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0058
54
tinuitu v technike nemožno uprieť ani týmto ta-
bulovým malbám, ale třeba vidieť - i popři po-
měrně vyššej kvalitě maliara - aj rozpaky zrodu
nového obdobia.
Závěry súvisiace so změnou princípov polychró-
movania bude možné formulovat len po restauro-
vaní a výskume dalších diel, o ktorých možno
předpokládat, že súvisia s našimi, v tejto štúdii
stručné opísanými oltármi, resp. ich fragmentai.
Oltárik sv. Kataríny je naším najvýznamnejšim
dokumentom z daného historického obdobia, v kto-
rom sa už markantnejšie hlásil příchod nových
hodnot. Regionálny tvorca v rokoch okolo 1520-
1530 mal sotva možnost sa s nimi vyrovnat bez
ujmy na technickom vyhotovení. Techniky, ktoré
sa usilovali využit „cudzie" nemaliarske materiály
priamo v polychrómii mohli dovodit prínosom do-
sial’ „nevídaných" možností v inovácii výtvarných
účinkov. Nachádzame v nich však nezrovnalosti
a tým zmnožené zdroje pre poměrně rýchly zánik
artefaktu. Nakol'ko sa v ďalšej slohovej etape s ta-
kýmito „dómyselnými" praktikami postupovalo,
móžu ukázat až ďalšie výskumy diel z neskorších
desaťročí 16. a zo začiatku 17. storočia. Konfron-
tácia by nebola problematická, pretože sa u nás za-
chovalo dost epitafov zdórazňujúcich maliarsku
zložku aj čo do róznorodosti materiálovej skladby
farebných vrstiev.
Fragmenty bývalého oltára z Danišoviec
Tento názor možno najvýraznejšie demonstro-
vat na treťom, fragmentárne zachovanom malom
súbore, na štvorici zreštaurovaných obrazov sv.
Barbory, Doroty, Kataríny a Margity z levočského
múzea. Majů rozměry 79 X 35 cm a sú v póvod-
ných profilovaných rámoch so zvyškami zlátenia,
v dvojiciach nad sebou. Ich vznik sa kladie do pr-
vého desaťročia 16. storočia.10 Ich umeleckú strán-
ku nemožno hodnotit privysoko ani po reštaurátor-
skom úsilí, ktoré dbalo na autentickosť právě tak
ako pri predošlých dvoch oltároch. Niektoré zlo-
žité historické javy mali na tvorbu dvadsiatych až
tridsiatych rokov 16. storočia negativny vplyv.
Týkalo sa to nielen myšlienkového prejavu. Často
sa střetáváme i s technickou labilnosťou a unáhle-
nosťou traktamentu. Kvalita realizácie bola pod-
mienená aj miestom, resp. vzdialenosťou od umě-
leckých a kultúrnych centier a charakterizuje ju
Fragmenty bývalého oltára z Danišoviec, 1520—1530, stav
před restaurováním. Spišské muzeum v Levoči.
Foto L. Spoločník
rustikalizácia prejavu. Pre maliarsky efekt poslú-
žili ako předlohy len vonkajšie formy bez vnútor-
ného presvedčenia, ktoré iba mechanicky nazna-
čujú spätost so starými ideálmi. A tak niektoré
naše maliarske pamiatky ostali sčasti pri remesel-
nom opakovaní toho, čo dávnejšie vytvořil spon-
tánny umělecký zážitok a skutočný majstrovský
tinuitu v technike nemožno uprieť ani týmto ta-
bulovým malbám, ale třeba vidieť - i popři po-
měrně vyššej kvalitě maliara - aj rozpaky zrodu
nového obdobia.
Závěry súvisiace so změnou princípov polychró-
movania bude možné formulovat len po restauro-
vaní a výskume dalších diel, o ktorých možno
předpokládat, že súvisia s našimi, v tejto štúdii
stručné opísanými oltármi, resp. ich fragmentai.
Oltárik sv. Kataríny je naším najvýznamnejšim
dokumentom z daného historického obdobia, v kto-
rom sa už markantnejšie hlásil příchod nových
hodnot. Regionálny tvorca v rokoch okolo 1520-
1530 mal sotva možnost sa s nimi vyrovnat bez
ujmy na technickom vyhotovení. Techniky, ktoré
sa usilovali využit „cudzie" nemaliarske materiály
priamo v polychrómii mohli dovodit prínosom do-
sial’ „nevídaných" možností v inovácii výtvarných
účinkov. Nachádzame v nich však nezrovnalosti
a tým zmnožené zdroje pre poměrně rýchly zánik
artefaktu. Nakol'ko sa v ďalšej slohovej etape s ta-
kýmito „dómyselnými" praktikami postupovalo,
móžu ukázat až ďalšie výskumy diel z neskorších
desaťročí 16. a zo začiatku 17. storočia. Konfron-
tácia by nebola problematická, pretože sa u nás za-
chovalo dost epitafov zdórazňujúcich maliarsku
zložku aj čo do róznorodosti materiálovej skladby
farebných vrstiev.
Fragmenty bývalého oltára z Danišoviec
Tento názor možno najvýraznejšie demonstro-
vat na treťom, fragmentárne zachovanom malom
súbore, na štvorici zreštaurovaných obrazov sv.
Barbory, Doroty, Kataríny a Margity z levočského
múzea. Majů rozměry 79 X 35 cm a sú v póvod-
ných profilovaných rámoch so zvyškami zlátenia,
v dvojiciach nad sebou. Ich vznik sa kladie do pr-
vého desaťročia 16. storočia.10 Ich umeleckú strán-
ku nemožno hodnotit privysoko ani po reštaurátor-
skom úsilí, ktoré dbalo na autentickosť právě tak
ako pri predošlých dvoch oltároch. Niektoré zlo-
žité historické javy mali na tvorbu dvadsiatych až
tridsiatych rokov 16. storočia negativny vplyv.
Týkalo sa to nielen myšlienkového prejavu. Často
sa střetáváme i s technickou labilnosťou a unáhle-
nosťou traktamentu. Kvalita realizácie bola pod-
mienená aj miestom, resp. vzdialenosťou od umě-
leckých a kultúrnych centier a charakterizuje ju
Fragmenty bývalého oltára z Danišoviec, 1520—1530, stav
před restaurováním. Spišské muzeum v Levoči.
Foto L. Spoločník
rustikalizácia prejavu. Pre maliarsky efekt poslú-
žili ako předlohy len vonkajšie formy bez vnútor-
ného presvedčenia, ktoré iba mechanicky nazna-
čujú spätost so starými ideálmi. A tak niektoré
naše maliarske pamiatky ostali sčasti pri remesel-
nom opakovaní toho, čo dávnejšie vytvořil spon-
tánny umělecký zážitok a skutočný majstrovský