Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 56
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0060
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
56

záciou dekoru a pod., čo si vyžadovalo remeselnú
zručnost', širokú škálu vědomostí o príprave pod-
kresby, pigmentov, o vzájomnom pósobení fareb-
ných efektov, světla a pod. Namiesto týchto metod
přišli do praxe „koláže", ktorými si niektoré diel-
ne ul'ahcili prácu. Pozostávali z roznych kompo-
nentov vglejených do podkladovej vrstvy, cudzich
elementov, pofarbených papierikov, kúskov perga-
menu, jemnej kože, vlákien plátna i farebných
skiel, mozaikovito vsunutých do kriedovej přípra-
vy. Tie mali slúžiť po menšej povrchové] úpravě
ako náhrada za zložité techniky nielen na docie-
lenie roznych efektov bez maliarskeho, štětcového
traktovania farieb, ale aj z úsporných dóvodov. Vo
zvýšenej miere sa používalo tzv. „omývatelné zla-
to" (Waschgold), ktoré sa získalo pomocou strieb-
ra a lazúry z „dračej krvi", aj přísadou iných ži-
víc s pigmentom, ktorými sa docielil jednotný tón
a farba zlatého lesku na lacnejšom striebre, známa
a miestami s obïubou používaná už dávnejšie.
Striebornú foliu predvídavo chránili před oxidá-
ciou aj vrstvou farebnej lazúry, čomu možno ďa-
kovať, že partie striebra pod neporušenými póvod-
nými lazúrami sa mohli podnes zachovat’ a nesčer-
nieť. Farebné lazúry na striebre umožnili aj zvý-
šenú pestrost', a třeba ich pri restaurovaní vždy
ponechat’ v neodlakovanom a nestenčenom stave.
Sú to originálně vrstvy, ktoré, žial', dnes už len
zriedkavo umožňujú zistiť spôsob póvodného rie-
šenia. Postriebrené miesta, z ktorých tenká vrstva
lazúry následkom vlhnutia v šupinách odpadla,
alebo z nevědomosti sa pri opravách drasticky
oškrabala, po čase úplné sčernejú. Tmavé flaky
na obnaženom striebre sa potom nesprávné pokla-
dajú za povrchovú nečistotu, a preto sa často spo-
lu so striebrom odstraňujú. Tieto oxidováním
stmavnuté časti by mali ostat’ nedotknuté. Striebru
možno vrátit’, aspoň čiastočne, jeho kovový lesk
iba jemným, mechanickým čistěním a chránit ho
silnějším, bezfarebným lakováním.
Blízkou paralelou týchto technik sú postupy po-
užité najma v polychrómii drevorezieb ako umělé
„vyšperkovanie" roznych častí rúcha, bordúr or-
nátov, gloriol a postrojov. Tu sa aplikácia dekora-
tívnych prvkov póvodným tvorcom stává organic-
kou súčasťou diela.12
Kombinácie róznorodých materiálov, olovených
ozdob liatych do formičiek, rozmnožených útvarov

z bronzu kombinovaných s klincami z dřeva róz-
nych profilov a z lisovanej sádry viedli často tak-
mer k samoúčelnej prezdobenosti. Přednosti a krá-
sa vlastného materiálu nepatřili vždy k vyjadřo-
vacím prostriedkom umelcov tých čias.13
Tieto nové kategorie so změněnou štruktúrou
estetických znakov posunuli aj významové funkcie
artefaktov do iných, často až extrémnych poloh.
Podrobnejšie informácie o uplatnění roznych tech-
nických metod v praxi by mali podávat prieskumo-
vé správy a reštaurátorské protokoly. Poznatky by
sa mali publikovat nielen preto, aby sa osvětlili
pohnútky a genéza technického riešenia, ale abv
sa ozřejmili niektoré charakteristické črty dielní
pósobiacich v určitom časovom úseku u nás: kon-
krétné aj pre porovnanie polychromie na našich
tabulových malbách so vzdialenejšou produkciou.
Tabule so štyrmi sváticami na prednej straně
a Zvěstováním na zadnej straně poskytujú priam
školský příklad z dějin technologických postupov,
poukazujú na úpadok estetického pôsobenia a od-
krývajú súčasne aj příčiny znehodnotenia. Sú i na-
priek tomu prínosom do pokladnice našich pa-
miatok? Alebo sú iba bezduchými replikami, opa-
kováním výsekov istých názorov bez širšieho vý-
tvarného záběru?
Materiálna báza týchto diel si vyžaduje ovel'a
vačšiu starostlivost, sústavnú kontrolu a údržbu,
najma v tých detailoch, kde sa maliari vydali po
zrádných cestách „experimentov".
Mechanické změny a degenerácia farebnej vrst-
vy s deštrukciou v podklade sa na našich malbách
prejavili kapilárnym pósobením vlhkosti v dósled-
ku nerovnoměrného vsakovania do hmot nesúro-
dých materiálov: použitého dřeva, pruhov plátna,
glejovo-kriedového podkladu, polimentu s medzi-
vrstvou z vajcového bielka, kazeínu, šelaku, najmá
však papiera, kúskov pergamenu, ale i do adhezí-
va pigmentov, aplikovaných experimentálně právě
na týchto látkách.
Velká část malieb sa uvolnila, opadala a odha-
lila póvodnú drevenú podložku, miestami s plát-
nom a so zvyškami malých, křehkých, dolámaných
zošúverených častí papierikov, pergamenov a liso-
vaných kartónikov. Boli viackrát do podložia vle-
Sv. Dorota, detail, 1520—1530, stav po restaurovaní.
Spišské muzeum v Levoči. Foto E. Spoločník
loading ...