DOI Artikel:
Spoločniková, Mária: O technologických problémoch maliarskych diel zo začiatku 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0062
58
pováné sčernalým glejom, ktorý sústavne vo vlh-
ku bobtnal a poskytoval živnu pódu mikroorganiz-
mem. Na velmi schátraných miestach sa vytvořili
„mapy" pliesní, húb a hniloby. Kondenzáciou pár
a opátovným vypařováním vody zanikol hladký
pomalovaný povrch. Farebná vrstva, ktorá mala
ako podklad v spodných vrstvách glejovo-kriedo-
vého nánosu aj lisované plastické útvary a vy-
střihnuté papierové i pergamenové rozviliny, do-
stala vzhlad zvrásnenej, šupinovitej, drsnej masy.
Pigment so zvětranými spojivami v niektorých čas-
tiach zasa spráškovatel. Papierové i pergamenové
vložky nepriaznivo rýchle reagovali i na změny
teplot a podlahli deformáciám. Zvlnili sa, po zne-
čistění mastnými sadzami a prachom oťaželi, skrú-
tili sa, až napokon odpadli. Na drobných neza-
chránitelných fragmentech krúžkov, oválev, hviez-
díc našla sa modrá farba z lapisu lazuli, nanese-
ná v tenkej vrstvě bez podmalby. Na povrchu běli
stopy po arabeske vytvorenej z kovového prášku
na menších ploškách striebornej fólie nechránenej
lazúrou, ani pigmentovým lakom zo živíc. Spósob
použitia a hodnota týchto technických pomócok,
povodně fixovaných medzi podkladové a farebné
vrstvy brokátového rúcha, boli teda nevyhovujúce,
a najmä nie trvalo efektné. Pokusy o záchranu ne-
zabránili postupu ničivých účinkov, niektoré zása-
hy (nové glejové nátěry, bielkovinové fixácie), na-
opak, urýchlili proces skazy. Dávala sa přednost
totálnemu premalovaniu a neskór aj strhávaniu
zvyškov ploch vykrojených z kartónov, papierov,
resp. z pergamenov. Opravy porušených častí vo
vačšine prípadov niesli so sebou změny vo výstav-
bě formy: zničili sa fragmenty kresby, sústava
farebných nánosov a schéma světla. Tým sa pô-
vodina vzdalovala od primárného systému výstav-
by, od póvodnej výtvarnej koncepcie a ani zvyšky
obsahovej dynamiky neboli viac súčasťou diela.
Uvedené diela možno hodnotit ako odraz čias,
v ktorých přestali platit přísné zásady, tradicie
a etické normy. Přejav sa obmedzil na produkciu
konvenčného rázu a rozvoj technik sa riadil mo-
mentálnymi okolnosťami i experimentom.
Na základe vykonaných prieskumov a hodnote-
nia technologie možno skúmané diela pokládat za
artefakty pochádzajúce až z tretieho desaťročia 16.
storočia. Diela pochádzajúce z rokov 1510-1520,
ako dokazujú prieskumy technik (napr. zo Spiš-
skej Kapituly, Hrabušíc, Levoče a i.) takéto zostavy
materiálov nemajú. Skúmané diela sú pri vzájom-
nom porovnaní mikroprierezov farebnej a podkla-
dovej vrstvy v najužšom vztahu jednak svojím
technickým zhotovením, dokladajúcim ten istý
zdroj, ale aj vonkajšími formálnymi znakmi. Na
spresnenie poznatkov, ale aj preverenie nášho kon-
štatovania mali by byť zatial’ nereštaurované mal-
by oltárov z tohto okruhu, najmä zo Šariša, pre-
skúmané čo najskór už aj preto, že uchovanie ma-
teriálovej zložky sa pre budúcnosť stává problema-
tické. Dezolátnym stavom sa nenávratné strácajú
neznáme finesy modifikovaného maliarskeho před-
nesu každej dielne a všetkých zúčastněných maj-
strov.
Pri tejto příležitosti je potřebné aspoň v krát-
kosti si všimnúť aj příčiny úbytku středověkých
tabulových obrazov v porovnaní s bohatším fon-
dom polychrómovaných drevorezieb z toho istého
obdobia.
Stav polychromie na dřevených artefaktech, naj-
mä na gotických malbách, závisí od mnohých či-
nitefov. Predovšetkým potrebujú vyrovnanú klímu
v uzavretých interiéroch, so stabilnou vlhkosťou
pri teplote bez váčších výkyvov po celý rok. Život
uměleckého diela závisí od výběru vhodného dru-
hu dřeva, od správného určenia miesta řezu z dře-
veného bloku, od hrůbky dřeva, od časti kmeňa,
ktorá má poslúžiť ako materiál na vyrezávanie
plastiky, ako aj od dokonalosti přípravy podlož-
ného materiálu před nanesením polychromie. To
sú aspoň tie najdóležitejšie faktory.
Malby nanášané na nehrčovité alebo kazov zba-
vené, husté a v letokruhoch rovnoměrně silné dře-
vo, na plátenným poťahom a hrubým sadrovo-krie-
dovým podkladem a viacerými nánosmi opatřené
došky, v styčných škárach spojené perami, s cel-
kovou hrúbkou dosák 20-30 aj viac milimetrov
reagujú na změny teploty a relatívnej vlhkosti
v ovzduší neporovnatel’ne pomalšie, takisto ako
zdravé, zozadu vyhíbené bloky kmeňov pre plas-
tiky. Režim nebadatelného pohybu - napučiavania
a zosychania hmoty dřeva sa oproti vonkajším
vplyvom oneskoruje a výkyvy sa prejavujú mini-
málně.
Malby, pod ktoré sa použili riedke, najmä však
velmi tenké doštičky (4-6 mm hrůbky) a ako
podkladový materiál aj tenká vrstva málo glejenej
pováné sčernalým glejom, ktorý sústavne vo vlh-
ku bobtnal a poskytoval živnu pódu mikroorganiz-
mem. Na velmi schátraných miestach sa vytvořili
„mapy" pliesní, húb a hniloby. Kondenzáciou pár
a opátovným vypařováním vody zanikol hladký
pomalovaný povrch. Farebná vrstva, ktorá mala
ako podklad v spodných vrstvách glejovo-kriedo-
vého nánosu aj lisované plastické útvary a vy-
střihnuté papierové i pergamenové rozviliny, do-
stala vzhlad zvrásnenej, šupinovitej, drsnej masy.
Pigment so zvětranými spojivami v niektorých čas-
tiach zasa spráškovatel. Papierové i pergamenové
vložky nepriaznivo rýchle reagovali i na změny
teplot a podlahli deformáciám. Zvlnili sa, po zne-
čistění mastnými sadzami a prachom oťaželi, skrú-
tili sa, až napokon odpadli. Na drobných neza-
chránitelných fragmentech krúžkov, oválev, hviez-
díc našla sa modrá farba z lapisu lazuli, nanese-
ná v tenkej vrstvě bez podmalby. Na povrchu běli
stopy po arabeske vytvorenej z kovového prášku
na menších ploškách striebornej fólie nechránenej
lazúrou, ani pigmentovým lakom zo živíc. Spósob
použitia a hodnota týchto technických pomócok,
povodně fixovaných medzi podkladové a farebné
vrstvy brokátového rúcha, boli teda nevyhovujúce,
a najmä nie trvalo efektné. Pokusy o záchranu ne-
zabránili postupu ničivých účinkov, niektoré zása-
hy (nové glejové nátěry, bielkovinové fixácie), na-
opak, urýchlili proces skazy. Dávala sa přednost
totálnemu premalovaniu a neskór aj strhávaniu
zvyškov ploch vykrojených z kartónov, papierov,
resp. z pergamenov. Opravy porušených častí vo
vačšine prípadov niesli so sebou změny vo výstav-
bě formy: zničili sa fragmenty kresby, sústava
farebných nánosov a schéma světla. Tým sa pô-
vodina vzdalovala od primárného systému výstav-
by, od póvodnej výtvarnej koncepcie a ani zvyšky
obsahovej dynamiky neboli viac súčasťou diela.
Uvedené diela možno hodnotit ako odraz čias,
v ktorých přestali platit přísné zásady, tradicie
a etické normy. Přejav sa obmedzil na produkciu
konvenčného rázu a rozvoj technik sa riadil mo-
mentálnymi okolnosťami i experimentom.
Na základe vykonaných prieskumov a hodnote-
nia technologie možno skúmané diela pokládat za
artefakty pochádzajúce až z tretieho desaťročia 16.
storočia. Diela pochádzajúce z rokov 1510-1520,
ako dokazujú prieskumy technik (napr. zo Spiš-
skej Kapituly, Hrabušíc, Levoče a i.) takéto zostavy
materiálov nemajú. Skúmané diela sú pri vzájom-
nom porovnaní mikroprierezov farebnej a podkla-
dovej vrstvy v najužšom vztahu jednak svojím
technickým zhotovením, dokladajúcim ten istý
zdroj, ale aj vonkajšími formálnymi znakmi. Na
spresnenie poznatkov, ale aj preverenie nášho kon-
štatovania mali by byť zatial’ nereštaurované mal-
by oltárov z tohto okruhu, najmä zo Šariša, pre-
skúmané čo najskór už aj preto, že uchovanie ma-
teriálovej zložky sa pre budúcnosť stává problema-
tické. Dezolátnym stavom sa nenávratné strácajú
neznáme finesy modifikovaného maliarskeho před-
nesu každej dielne a všetkých zúčastněných maj-
strov.
Pri tejto příležitosti je potřebné aspoň v krát-
kosti si všimnúť aj příčiny úbytku středověkých
tabulových obrazov v porovnaní s bohatším fon-
dom polychrómovaných drevorezieb z toho istého
obdobia.
Stav polychromie na dřevených artefaktech, naj-
mä na gotických malbách, závisí od mnohých či-
nitefov. Predovšetkým potrebujú vyrovnanú klímu
v uzavretých interiéroch, so stabilnou vlhkosťou
pri teplote bez váčších výkyvov po celý rok. Život
uměleckého diela závisí od výběru vhodného dru-
hu dřeva, od správného určenia miesta řezu z dře-
veného bloku, od hrůbky dřeva, od časti kmeňa,
ktorá má poslúžiť ako materiál na vyrezávanie
plastiky, ako aj od dokonalosti přípravy podlož-
ného materiálu před nanesením polychromie. To
sú aspoň tie najdóležitejšie faktory.
Malby nanášané na nehrčovité alebo kazov zba-
vené, husté a v letokruhoch rovnoměrně silné dře-
vo, na plátenným poťahom a hrubým sadrovo-krie-
dovým podkladem a viacerými nánosmi opatřené
došky, v styčných škárach spojené perami, s cel-
kovou hrúbkou dosák 20-30 aj viac milimetrov
reagujú na změny teploty a relatívnej vlhkosti
v ovzduší neporovnatel’ne pomalšie, takisto ako
zdravé, zozadu vyhíbené bloky kmeňov pre plas-
tiky. Režim nebadatelného pohybu - napučiavania
a zosychania hmoty dřeva sa oproti vonkajším
vplyvom oneskoruje a výkyvy sa prejavujú mini-
málně.
Malby, pod ktoré sa použili riedke, najmä však
velmi tenké doštičky (4-6 mm hrůbky) a ako
podkladový materiál aj tenká vrstva málo glejenej