DOI Artikel:
Toranová, Eva: Kalich zo Štvrtka na Ostrove
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0076
72
Kalich zo Šturtka na Ostrove. Foto T. Leixnerová
kvet nášho zlatníctva; zakladali sa nové zlatnické
cechy a rady domácích majstrov sa rozšířili o od-
borníkov, ktorí před postupujúcim tureckým ne-
bezpečenstvom prichádzali do našich miest.
Zvýšený dopyt po zlatnických výrobkoch nebol
v tomto období iba dósledkom vedomej stavov-
ské] reprezentácie : v nepokojných, vojnami ohro-
žovaných rokoch boli zároveň rezervou drahých
kovov, v případe núdze sa mohli premeniť na
mince.
Světonázorové změny a z nich vyplývajúce nové
životné postoje sta váli — na rozdiel od středově-
kého cirkevno-scholastického nazerania - do stre-
dobodu záujmu člověka, jeho ciele, ambície i zá-
huby, jeho chuť spríjemniť a skrášliť si svoje pro-
stredie. Nový postoj k světu a k životu vyvolal
profanizáciu remeselnej aktivity a určoval aj orien-
táciu nášho zlatníctva. Boli to predovšetkým úžit-
kové nádoby a dekorativně predmety, ktoré naši
zlatníci vyhotovovali; zásobovali nimi klenotnice
šlachty i domácnosti patriciátu a bohatého meš-
tianstva. Produkciu běžného profánneho užitko-
vého riadu spoluurčovala - neraz do 17. storočia
— gotická tradícia. Najcharakteristickejšou črtou
týchto predmetov bola účelnost’; aplikovaná ozdo-
ba sa na nich dostala k slovu iba velmi skromné.
Vačšinou tu přežívali zaužívané tvary a tvpy
z predchádzajúceho obdobia (napr. gotické čaše).
Renesancia přispěla do stabilného sortimentu ar-
tefaktov predovšetkým obohatením typovej škály
výrobkov. Reprezentativně kusy profánneho zlat-
níctva, honosné dekorativně a ůžitkové nádoby,
ktoré vznikali na individuálně objednávky šlachty,
vědomě napodobňovali zahraničně vzory. Vkus ob-
jednávatelů a umělecké ambície zlatníka ešte ne-
dozreli natol’ko, aby zahraničně podněty asimilo-
vali a tvorivo prispósobovali novému prostrediu,
a tak vytvořili špecificky domáce slohové poníma-
nie renesancie.
Širšie uplatnenie renesančných princípov charak-
terizuje naše zlatníctvo až od konca 16. storočia.
V tvaroch a typoch profánnych zlatnických arte-
faktov, predovšetkým však v ich výzdobě, začali
převládat’ neskororenesančné črty. Udomácnené a
miestnymi prvkami obohatené prejavy neskorej
renesancie boli v prvej polovici 17. storočia vedú-
cou silou v našom profánnom zlatníctve, přežívali
však aj po nástupe baroka6 - súbežne s ním - do
konca 17. storočia.
Konjunktúra zlatníctva v 16. storočí sa však
netýkala produkcie sakrálnych artefaktov. V tejto
oblasti zlatníckej tvorby zaznamenáváme výraznú
stagnáciu. Kritické stanovisko reformácie, od-
sudzujúce zbytočnú pompu katolických kostolov,
sa odzrkadl’ovalo aj v odmietavom vzťahu k ho-
nosným zlatnickým prácam; radikálnější kalvíni
používali k svojim obradom starší profánny riad
zo šlachtických domácností a liberálnější směr
lutherovskej reformácie sa spočiatku uspokojoval
s nádobami, ktoré zanechali katolíci. Katolička
Kalich zo Šturtka na Ostrove. Foto T. Leixnerová
kvet nášho zlatníctva; zakladali sa nové zlatnické
cechy a rady domácích majstrov sa rozšířili o od-
borníkov, ktorí před postupujúcim tureckým ne-
bezpečenstvom prichádzali do našich miest.
Zvýšený dopyt po zlatnických výrobkoch nebol
v tomto období iba dósledkom vedomej stavov-
ské] reprezentácie : v nepokojných, vojnami ohro-
žovaných rokoch boli zároveň rezervou drahých
kovov, v případe núdze sa mohli premeniť na
mince.
Světonázorové změny a z nich vyplývajúce nové
životné postoje sta váli — na rozdiel od středově-
kého cirkevno-scholastického nazerania - do stre-
dobodu záujmu člověka, jeho ciele, ambície i zá-
huby, jeho chuť spríjemniť a skrášliť si svoje pro-
stredie. Nový postoj k světu a k životu vyvolal
profanizáciu remeselnej aktivity a určoval aj orien-
táciu nášho zlatníctva. Boli to predovšetkým úžit-
kové nádoby a dekorativně predmety, ktoré naši
zlatníci vyhotovovali; zásobovali nimi klenotnice
šlachty i domácnosti patriciátu a bohatého meš-
tianstva. Produkciu běžného profánneho užitko-
vého riadu spoluurčovala - neraz do 17. storočia
— gotická tradícia. Najcharakteristickejšou črtou
týchto predmetov bola účelnost’; aplikovaná ozdo-
ba sa na nich dostala k slovu iba velmi skromné.
Vačšinou tu přežívali zaužívané tvary a tvpy
z predchádzajúceho obdobia (napr. gotické čaše).
Renesancia přispěla do stabilného sortimentu ar-
tefaktov predovšetkým obohatením typovej škály
výrobkov. Reprezentativně kusy profánneho zlat-
níctva, honosné dekorativně a ůžitkové nádoby,
ktoré vznikali na individuálně objednávky šlachty,
vědomě napodobňovali zahraničně vzory. Vkus ob-
jednávatelů a umělecké ambície zlatníka ešte ne-
dozreli natol’ko, aby zahraničně podněty asimilo-
vali a tvorivo prispósobovali novému prostrediu,
a tak vytvořili špecificky domáce slohové poníma-
nie renesancie.
Širšie uplatnenie renesančných princípov charak-
terizuje naše zlatníctvo až od konca 16. storočia.
V tvaroch a typoch profánnych zlatnických arte-
faktov, predovšetkým však v ich výzdobě, začali
převládat’ neskororenesančné črty. Udomácnené a
miestnymi prvkami obohatené prejavy neskorej
renesancie boli v prvej polovici 17. storočia vedú-
cou silou v našom profánnom zlatníctve, přežívali
však aj po nástupe baroka6 - súbežne s ním - do
konca 17. storočia.
Konjunktúra zlatníctva v 16. storočí sa však
netýkala produkcie sakrálnych artefaktov. V tejto
oblasti zlatníckej tvorby zaznamenáváme výraznú
stagnáciu. Kritické stanovisko reformácie, od-
sudzujúce zbytočnú pompu katolických kostolov,
sa odzrkadl’ovalo aj v odmietavom vzťahu k ho-
nosným zlatnickým prácam; radikálnější kalvíni
používali k svojim obradom starší profánny riad
zo šlachtických domácností a liberálnější směr
lutherovskej reformácie sa spočiatku uspokojoval
s nádobami, ktoré zanechali katolíci. Katolička