DOI Artikel:
Luxová, Viera: Očovský náhrobník
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0086
82
Náhrobník Jána Arnauta v Očovej z roku 1599.
Foto T. Leixnerová
plecu v trojštvrťovom profile. Ruky sú ohnuté
v lakťoch, pravá zviera palcát (1’avá je poškodená).
Neutrálně pozadie postavy oživuje iba rozviata
zástava, vztýčená po pravici figurálneho motivu.
Neobvyklé umiestnenie tohto prvku v pozadí, teda
mimo dosahu postavy, má azda naznačovat skór
Arnautovu příslušnost k vojenskej jednotke, ako
jeho velitelské postavenie. Uplatněné atribúty (zá-
stava, palica) priraďujú přitom náhrobník k vý-
chodoslovenskému okruhu tvorby.
Polopostava je modelovaná v nízkom reliéfe a
pre citeTne plošné chápanie pósobí grafickým doj-
mom. Portrétně úsilie závažnejšie nepřevýšilo
stupeň všeobecnej charakteristiky tváře (fúzy,
brada) a spája sa s pozorným opisom detailov
oděvu. Oválný rám, akcentovaný v rovině zvislej
i horizontálnej osi stočenou ornamentikou nesie
kolopis3 a vytvára plytků niku. V tomto výklen-
ku - takpovediac v pomyselnom okennom otvo-
re — sa nachádza figúra, ktorá na rozdiel od ko-
šickej práce svojimi tělesnými proporciami orámo-
vanie nenarúša. Strnulost pohybu a nenáročnost
sochárskej traktácie poukazujú na autorstvo maj-
stra, ktorý postrádal skúsenosti s realizáciou figu-
rálnych práč. Při výstavbě Arnautovej polopostavy
sa mohol inšpirovať dobovou grafikou (protitu-
recké letáky, portréty vojenských hodnostárov a
pod.).
V odbornej literatúre sa upozorňuje na bližšie
neurčený grafický portrét Jána Zamoyského ako
na předlohu pre Arnautov reliéf.4 Autor mal azda
na mysli podobizen tohto pofského štátnika, ktorú
vydal Giacomo Franco.5 Obidve kompozície sú si
niektorými detailmi naozaj blízké. Predovšetkým
vo forme odkrytej partie čela, v pohybe hlavy,
připadne 1’avej ruky. V rade dalších podrobnosti
(modelácia fúzov, právej ruky, natočenie těla),
najma však v konečnom vyznění celku ide o znač-
né odlišné realizácie. Zamoyského portrét na po-
zadí s motívom krajiny a bojujúcimi má znaky
váčšej virtuozity a vefkorysejšej koncepcie. I keď
předpokládáme, že Arnautov náhrobník vznikol až
na začiatku 17. storočia, možno právě v čase vy-
dania spomenutej grafickej podobizně, nedovofujú
nám uvedené diferencie předpokládat’ priamu sú-
vislosť medzi obidvoma prácami. Obdobné pri ďal-
šom známom portréte polského vojvodu, ktorý
vyšiel v talianskej publikácii z roku 1635,6 třeba
uvažovat iba o vzdialenej inšpirácii. Napriek po-
dobnostiam v pohybe 1'avej ruky, v type a kompo-
novaní velitelskej palice sa pri grafickej podobizni
střetáme nielen s iným, civilným oblečením, ale
okrem iného najmä so zrelším charakterem vý-
Náhrobník Jána Arnauta v Očovej z roku 1599.
Foto T. Leixnerová
plecu v trojštvrťovom profile. Ruky sú ohnuté
v lakťoch, pravá zviera palcát (1’avá je poškodená).
Neutrálně pozadie postavy oživuje iba rozviata
zástava, vztýčená po pravici figurálneho motivu.
Neobvyklé umiestnenie tohto prvku v pozadí, teda
mimo dosahu postavy, má azda naznačovat skór
Arnautovu příslušnost k vojenskej jednotke, ako
jeho velitelské postavenie. Uplatněné atribúty (zá-
stava, palica) priraďujú přitom náhrobník k vý-
chodoslovenskému okruhu tvorby.
Polopostava je modelovaná v nízkom reliéfe a
pre citeTne plošné chápanie pósobí grafickým doj-
mom. Portrétně úsilie závažnejšie nepřevýšilo
stupeň všeobecnej charakteristiky tváře (fúzy,
brada) a spája sa s pozorným opisom detailov
oděvu. Oválný rám, akcentovaný v rovině zvislej
i horizontálnej osi stočenou ornamentikou nesie
kolopis3 a vytvára plytků niku. V tomto výklen-
ku - takpovediac v pomyselnom okennom otvo-
re — sa nachádza figúra, ktorá na rozdiel od ko-
šickej práce svojimi tělesnými proporciami orámo-
vanie nenarúša. Strnulost pohybu a nenáročnost
sochárskej traktácie poukazujú na autorstvo maj-
stra, ktorý postrádal skúsenosti s realizáciou figu-
rálnych práč. Při výstavbě Arnautovej polopostavy
sa mohol inšpirovať dobovou grafikou (protitu-
recké letáky, portréty vojenských hodnostárov a
pod.).
V odbornej literatúre sa upozorňuje na bližšie
neurčený grafický portrét Jána Zamoyského ako
na předlohu pre Arnautov reliéf.4 Autor mal azda
na mysli podobizen tohto pofského štátnika, ktorú
vydal Giacomo Franco.5 Obidve kompozície sú si
niektorými detailmi naozaj blízké. Predovšetkým
vo forme odkrytej partie čela, v pohybe hlavy,
připadne 1’avej ruky. V rade dalších podrobnosti
(modelácia fúzov, právej ruky, natočenie těla),
najma však v konečnom vyznění celku ide o znač-
né odlišné realizácie. Zamoyského portrét na po-
zadí s motívom krajiny a bojujúcimi má znaky
váčšej virtuozity a vefkorysejšej koncepcie. I keď
předpokládáme, že Arnautov náhrobník vznikol až
na začiatku 17. storočia, možno právě v čase vy-
dania spomenutej grafickej podobizně, nedovofujú
nám uvedené diferencie předpokládat’ priamu sú-
vislosť medzi obidvoma prácami. Obdobné pri ďal-
šom známom portréte polského vojvodu, ktorý
vyšiel v talianskej publikácii z roku 1635,6 třeba
uvažovat iba o vzdialenej inšpirácii. Napriek po-
dobnostiam v pohybe 1'avej ruky, v type a kompo-
novaní velitelskej palice sa pri grafickej podobizni
střetáme nielen s iným, civilným oblečením, ale
okrem iného najmä so zrelším charakterem vý-