Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 8
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0100
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
8

potvrdenku. Item Majster Michal má nám za-
ručit dobrých pracovníkův za peniaze, ktoré
mu dáváme na vyhotovenie tabule: taktiež má
od nás dostat’ písomnú záruku pre případ, že
by sme mu uvedenú čiastku načas nezaplatili,
až bude tabula hotová a odovzdaná.“
Musíme vskutku obdivovat prostotu našich
predkov, tak majstrov rezbárov, ako aj ctihod-
ných pánov kostolných hospodárov, ktorá sa
zračí z týchto zmlúv. Sú to dokumenty vrchol-
nej vzájomnej dôvery. Len ojedinele sa objavu-
je klauzula, ktorou si „opatrní a prezieraví“
páni, ktorí zastupovali obec alebo spravovali
kapitál na postavenie oltára, zaistili plnenie zá-
väzkov zo strany umelca. V podstatě však majú
tieto zmluvy jedno spoločné: jasné určujú, čo
jedna strana žiada a druhá má za to dostat.
Takmer z každéj z týchto zmlúv vyplývá,
hoci to v nich priamo nestojí, že ich uzavretiu
predchádzalo rokovanie medzi stranami. Nieke-
dy móžeme předpokládat aj návštěvu umelca na
mieste, aby sa zoznámil s priestorom, určením
diela a tematikou, ktorú málo zobrazovat. Výzor
středověkého oltára závisel od róznych okolnos-
tí. Fredovšetkým jeho výška bola daná určením,
t. j. či to bol hlavný alebo vedlajší oltář; v dru-
hem případe záležalo aj na význame svátea, kto-
rému patřil. Hlavný oltář býval zasvátený pat-
ronovi kostola. V hierarchickom poradí násle-
dovala P. Mária v rozličných podobách, ak už
nestála spolu s patrónom na hlavnom oltáři.
K pilierom a stenám kostola sa stavali skór
oltáře patrónov cechov, bratstiev a podobných
organizácií. Kompozíciu ovplyvňovala aj tema-
tika. Archa s mnohofigurálnymi výjavmi muse-
la mať iný tvar ako skriňa pre jednu či dve
postavy. V neposlednom rade závisela podoba
oltára aj od financií. Napriek istým obmedze-
niam daným významom miesta a tematikou —
napr. ak oltáře boli přistavené k pilierom asi
archa svojou šířkou nesmela zakrývat pohlad
na hlavný oltář — bolo možné bohatším vyho-
tovením řezby alebo drahšou polychrómiou vy-
zdvihnúť aj menej významného patrona. Všet-
ky tieto okolnosti musel umelec poznat prv
než přikročil k vypracovaniu návrhu diela.
Takmer v každej zmluve z tých čias sa pou-
kazuje na plán, předložený majstrom korporá-

cii, ktorá si oltář objednala. Aj v citovanej
zmluve Michaela Pachera s kláštorom v Mond-
see sa výslovné poukazuje na předložený návrh.
Takým to návrhom, „visierungom“, autor zná-
zornil zamýšlanú podobu diela s prihliadnutím
na dané podmienky, t. j. na miesto, určenie,
tematiku a asi aj na finančně možnosti objedná-
vatela. Vyplývá to zo zmlúv, ktoré uveřejnil
Huth.5
Objednávatel’ teda určoval zameranie výzdo-
by. Například v zmluve maliara Adriana van
Overbecka z Antverp s bratstvom sv. Jozefa
v Kempen sa píše: „ . .. Majster Adrian slúbil
a zaviazal sa vyhotovit spomenutú tabul’u s vý-
javmi, ako mu bolo oznámené v dvadsiatich
bodoch“.6 Z toho vidieť, že mu objednávatel’
dodal velmi podrobný opis tematiky diela.
Umělci tých čias iste ovládali bežnú ikonogra-
fiu, najmä ak išlo o najčastejšie žiadaných
svätcov. Tematika ich legiend poskytuje poměr-
ně malý výběr výjavov. Opakom boli legendy
niekolkých oblúbených patrónov z konca stře-
dověku, napr. sv. Mikuláša, Doroty, Kataríny
či Margity. „Legenda Aurea“ poskytla množstvo
námetov, z ktorých si umělci vyberali zrejme
tie najfrekventovanejšie. Záležalo len na počte
křídel či ich delení na menšie polia, kol’ko vý-
javov tam umiestnili. Užší výběr mohol uměl-
covi urobit’ objednávatel’, rovnako ak išlo o me-
nej známého patrona alebo miestnu legendu,
ktorú umelec zo vzdialenejšej oblasti možno ani
nepoznal.
Inštrukcie objednávatela pri běžných výja-
voch bývali stručné. Ich kompozícia bola do
značnej miery určená tradíciou. Pri zriedkavej-
šie žiadaných témach zrejme zostavoval přesný
program teologicky školený objednávatel’. Závi-
selo od obrazotvornosti umelca, ako si danú té-
mu představoval, či a ako ju chcel prizdobiť
štafážou osob, připadne krajinou v pozadí.
Flexibilná výška honorára, ktorú nachádzame
v zmluvách, dokazuje róznorodosť druhov, roz-
merov a bohatosti diel. Pochopitelné, najvyšší
honorár sa platil za vysoké oltáře, kde museli
byť aj sochy a iné súčasti váčších rozmerov.
Nákladnost zhotovenia, najma pri polychrómii,
ovplyvnilo aj použitie drahých materiálov. Cena
závisela, samozřejmé, aj od počtu soch či relié-
loading ...