Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

33


Reliéfy východnej časti radničnej římsy. Foto M. Nešpor

sochárskych princípov mal Majster Ján mož-
nost střetnut sa aj v košickej stavebnej huti,
s výdobytkami ktorej bol oboznámený.20
Významný bol najmä podiel parléřovského po-
učenia cez okruh neskorostredovekého polsko-
-sliezskeho stavitelstva (figurálna architektonic-
ká plastika vo františkánskom kláštore v Kra-
kove, v kostole paulínov vo Wieluniu, ale hlavně
architektonická plastická výzdoba wroclawskej
radnice). Svätovitska zvieracia figurálna konzo-
lová plastika (chórové zvieracie konzoly kated-
rály sv. Víta z rokov 1370—1380 a diabolá,
ktorých póvod siaha až k dekoratívnym mas-
kám katedrálneho typu huty Mateja z Arrasu),
je modifikovaná domácím stupňom sochárskeho
poznania. Zákonité sa uplatňuje aj moment ča-
sového posunu, a tak napr. římsová reliéfna
výzdoba wroclawskej radnice21 zo začiatku 16.

storočia je už nerozlučné spátá so živo tom no-
vej, meštianskej triedy. Reliéfna výzdoba římsy
prvého poschodia nad tzv. Swidnickou pivnicou
s figúrami stolujúcich mužov je vlastně laickou
oslavou dobrej kuchyně a v prenesenom význa-
me akousi renesančnou apoteózou pozemského
života. Dochádza tak k zaujímavému stretnutiu
dvoch svetov, keď sa vedla anjelov podopiera-
júcich juhozápadný arkier wroclawskej radnice
ocitnú konzolové plastiky arkiera — stoluj úci
a hudobníci. Obdobnú situáciu zaznamenáváme
tiež na hornej římse bardejovskej radnice,
kde plastiky anjelov na štyroch nárožiach vlast-
ně uzatvárajú sústavu reliéfnych znakov vý-
znamové spojených so živo tom bardejovských
mešťanov.
Na dolnej římse radnice vo Wroclawe siahol
tamojší kamenár aj ku zvieracej symbolike.