44



Viedenský sochár: Alegória Spravedlivosti. 1753—1756.
Bratislava, budova Univerzitnej knižnice. Foto P. Breier
— J. Ptáček

Viedenský sochár: Alegória Stálosti. Okolo 1762. Bra-
tislava, bývalý Balassov palác. Foto P. Breier
— J. Ptáček

nerov přínos však znamená zásadný zásah do
zobrazenia anjela v bratislavské], ale i stredo-
európskej plastike. Pre kaplnku Jána Almužní-
ka navrhol Donner efébske typy anjelov klasic-
kej krásy, pre hlavný oltář zasa monumentálně
postavy, ktoré sa stali vzorom pre dalších tvor-
cov (Moll, Gode) i pre Donnerov okruh. Jeho
dielňa vytvořila na portále kaplnky Jána Al-
mužníka skupinu anjelov, ktorí anticipujú hra-
júcich sa rokokových anjelov-puttov. Koncom
18. storočia v bratislavskej plastike už zaznieva
klasicistický tón tvorby, ako o tom svědčí sku-
pina anjelov na náhrobkoch bratislavských cin-
torínov. Nepochybné najlepším príkladom je
Mervillov Anjel smrti z náhrobku generála
Grawa.

7. P. Mária
Ikonografia P. Márie zaujíma v bratislavskom
umění osobitné postavenie. Mária bola patron-
kou Uhorska (Patrona Hungariae) a pod jej
záštitou viedla katolička církev i Habsburgovci
nemilosrdný protireformačný boj. Spočiatku
boli jej sochy umiestnené na portáloch či budo-
vách významných bratislavských šlachtických
rodov ako manifestačné prihlásenia sa ku ka-
tolicizmu. Neskoršie, v druhej polovici 17. sto-
ročia, sa kult Márie zásluhou víťaziacej proti-
reformácie rozšířil i na veřejné priestranstvá
(mariánsky štíp na býv. Františkánskom, dnes
Dibrovovom náměstí) a budovy (radnica). Za-
čiatkom 18. storočia sa tu udomácnil i nový
ikonografický typ Mária Immaculata „oslavo-
vaná všade ako patronka obnoveného katolictva