66

pobytu v Říme vznikli jeho prvé pokusy v gra-
fike, ktoré pod názvom Prima Parte di Archi-
tetture e Prospective věnoval roku 1743
N. Giobbemu. Dielo obsahuje nesúrodý celok nie-
kolkých leptov, ktoré zobrazujú volné náměty
antických architektúr, niekolko listov tiepolov-
skej hravosti nazvané „Capricci“ a niekolko pa-
lácových stavieb v Palladiovom štýle. Vzrasta-
júci záujem o antické pamiatky priviedol Pira-
nesiho do Neapola, ba navštívil aj vykopávky
v Herkuláneu a v Pompejách.
Po ceste do Neapola vracia sa 23-ročný Pi-
ranesi do Benátok. Vnímavý intelekt vyťažil
z benátského prostredia cenné majstrovské pou-
čenia. Predovšetkým ho zaujala benátská vedu-
tová malba a jej predstavitelia Antonio Cana-
letto, jeho synovec Bernardo Belotto a Luca
Carlevaris, ktorí boli zároveň dobrými grafikmi.
Živú tradíciu benátskej veduty mu sprostredko-
valo najmä dielo Marca Ricciho a Francesca
Guardiho; grafická vedutu v tom období pěsto-
vali aj členovia rodiny Zucchiovcov. Piranesi
cítil potřebu ovládat aj lept v jeho reproduk-
čných schopnostiach. Kresebná volnost a ma-
liarskosť tejto grafickej techniky mal možnost
spoznať v dielni G. B. Tiepola, ktorý mal hlavný
podiel na jeho umeleckom výraze. Tiepolove
malby scenérií a lepty „Grotesky“, preniknuté
duchom benátského rokoka, slážili Piranesimu
ako motivy prvých obrazov ruin, archeologic-
kých fragmentov, grotesiek a neskór vedát.
Po návrate do Říma roku 1745 sa Piranesi
stal obchodným zástupcom benátského nakla-
datela a rytca Giuseppe Wagnera a čoskoro si
otvoril grafická dielňu a obchod na Via dell
Corso, nedaleko Francázskej Akadémie pri Pa-
lazzo Salviati. Dokončil sériu Capricci, v ktorej
pod vplyvom Tiepolových grafik zachytil ruiny
rímskej architektáry a dobové alegorické prvky
s rokokovou pitoresknosťou a záujmom o exo-
tické rozmanitosti věcí, dókazov ludskej tvoři-
vosti. Niektoré listy z tejto série sa neskór ob-
j avili v ďalšej sérii Opere Varie, vydánej roku
1750 u G. Boucharda. Představujá nový systém
archeologickej ilustrácie. Pri reprodukovaní ar-
chitektáry je v týchto prvotinách věcný, přesný
a výrazné přísný. Piranesi od začiatku nemá
ambície tvořit ornamentom a dekorativně, hoci

baroková nesymetrickosť a hromadenie prvkov,
pravděpodobně i pod vplyvom francázskych ro-
kokových sáčasníkov, charakterizujá jeho za-
čiatočné dielo. Rydlom kreslí bez zastávky
a rozpakov, so zápalom a virtuozitou pokračuje
v tvorivom odkaze slávnej benátskej školy.
Piranesi hladá tajomstvo minulosti začudova-
ný nad velkoleposťou antickej architektáry.
Zobrazuje ruiny Říma v bezhraničnom obdive
k tomuto městu. Nerekonštruuje zničené, ale
podčiarkuje starobylost rozrušeného. Zápasí
s mohutnosťou času, aby poukázal na monumen-
tálnost starorímskych stavieb a oživil kultárnu
pamáť ako prazáklad ludskej individuality a si-
ly ducha. Sám meria a študuje principy archi-
tektár, aby sa mu zj avili v plnej kráse a novom
pochopení. Ako prvý objavuje trojrozměrnost
týchto pamiatok a ich jedinečnost ozvláštňuje
v gigantizme foriem: cíti hmotu kameňa, silu
konštrukcie a táži zobrazit ju obnažená. Je pr-
vým „brutalistom“ v architektáre.3
Od týchto architektonických perspektivných
vyobrazení je už len krok k fantastickému cyk-
lu Vázenia, vydanému roku 1745, po druhýkrát
roku 1760 a roku 1761 vyšlo dielo rozšířené na
16 grafických listoch pod titulom Carceri ď in-
venzione u nakladateïa J. Boucharda. Séria sa
však ťažko předávala. Až ovela neskór podivu-
hodné listy inšpirovali mnohých umelcov vytvo-
řit na tému Vážení literárně, hudobné a maliar-
ske diela. Ich fantastickosť vyviera z hypertro-
fovanej architektonickej nereálnosti. Labyrint
neznámých grandióznych siení ohromuje neko-
nečnou spletou trámov, schodov, visiacich mos-
tov, traverz a balustrád, v ktorých sá přikovaní
ludia. Snová vízia představuje sugestivně sto-
tožnenie sa autora s vymyšleným časopriesto-
rom a vznikla asi z tvořivých mák a ťažkých
snov, alebo literárnym sprostredkovaním. Už od
19. storočia existuje mnoho pokusov o interpre-
táciu tejto Piranesiho fantastickej série. Toto
zrelé dielo modernej grafickej formy s velkou
invenciou predpovedalo dobu romantizmu a při-
pravovalo cestu novým výtvarným názorom
a koncepciám.
Vzrastajáci záujem o grafiku a starožitnosti
Říma podnietil Piranesiho přijat ponuku na
ilustrovanie rímskej topografie. Od roku 1745