Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 68
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0160
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
68

čias sa mohol nerušene věnovat archeologii.
V Tivoli sa vtedy odkrývala Hadriánova vila.
Studoval aj etruské hrobky v Cornete a v Chiu-
si, ba navštívil kedysi prosperujúcu Coru. Roku
1763 sa stal pápežským antikvárom a o rok na
to pósobil nějaký čas v Castel Gandolfo ako pá-
pežský architekt.8
Jedinou zachovanou pamiatkou Piiranesiho-
architekta je přestavba kostola maltézskeho
priorátu S. Maria Aventina na Kapitole roku
1765. Vybudováním subštrukcie tu prejavil
technická zdatnost a otvoril možnosti adaptácie
starých detailov v novej architektúre. Nevelká
stavba je poňatá v štýle strohého klasicizmu
a neprezrádza rozměry schopností Piranesiho-
architekta. Dielo sa nestretlo s ohlasom v Ta-
liansku, ale pod vplyvom tejto architektúry
tvořili anglickí architekti. Pre nedostatok ar-
chitektonických úloh redukoval Piranesi svoje
projekty na dekorativně návrhy. Využíval moti-
vy etruské, římské, najmä však egyptské, ktoré
poznal z antických pamíatok na Kapitole, ale
aj zo zborníka orientálnych a starověkých ar-
chitektúr Fischera z Erlachu. Piranesiho návrhy
na krby, na egyptská dekoráciu pre anglická
kaviareň na Piazza di Spagna zapósobili na an-
glických uměleckých stolárov, odborníkov na
vzácné dřevo. Stýl neskorých Piranesiho diel
umožnil rýchly nástup klasicizmu v Anglicku
a vo Francúzsku.
Posledná séria lep to v z roku 1778 Vaši, can-
delabri, cippi, sargofagi, tripodi, lucerne ed or-
nament! antichi reprodukuje vlastné zbierky
Piranesiho a niektoré zbierky anglických zbe-
ratel’ov v Rime. V Anglicku sa motivy váz
uplatnili v produkcii ,,wedgwoodského“ modro-
-bieleho porcelánu. Prostredníctvom Piranesiho
leptov převzali klasicisti z antického umenia aj
často používaný motiv dvoch gryfov otočených
k sebe, s vázou uprostřed. Na reštaurátorskú
zložku Piranesiho tvorby nadviazal jeho syn
Francesco, ktorý si v Paříži otvoril manufaktúru
na výrobu terakotových kopií drobnej egypt-
skej, etruskej a rímskej plastiky. Francesco ryl
niekol’ko leptov do série Différentes vues de
quelques restes des trois grands édifices ... de
Pesto. . ., vydanej roku 1779, rok po otcovej
smrti. Chrámy v Paeste zapósobili svojou dór-

skou majestátnosťou už roku 1750 na Piranesi-
ho, ktorý sprostredkoval monumentalitu a
triumfálnosť Poseidónovho a Neptúnovho chrá-
mu francúzskym architektom Napoleonovej
doby.
Piranesi zomrel 9. novembra 1778 v Říme
uprostřed neúnavnej tvorby a koncepčnej práce.
Pochovali ho do chrámu S. Maria del Priorato,
ktorý sám upravil. Zomrel počas práce nad
jednou z platní zobrazujúcou chrám v Paeste.
Posledně šlová patřili géniovi Říma: „Pokoj
a ticho sú římského měšťana nehodné, uvidí
ešte moje kresby a lepty, lebo je ich modelom“.
Páť desaťročí sa Piranesi věnoval dielu, ktoré-
mu zasvätil život, s prudkým temperamentům
a nevídanou silou. Spojením praxe s teóriou
a ustavičným usilovným štúdiom starých i sú-
časných diel našiel spósob, ako ich v grafických
sériách interpretovat budúcim generáciám.
Zmyslom pre antiku a jej aplikáciu v súdobom
umění sa stal vedúcou osobnosťou talianskeho
klasicizmu. Emotívnym precítením racionálnych
záverov predpovedal éru romantizmu a predsti-
hol jeho nástup o celé polstoročie.
G. B. Piranesi bol v podstatě vedec, ktorý
otvoril cestu novým teoretickým a ikonografic-
kým problémom, novému typu monumentálnej
veduty. Jeho osobnost charakterizuje mnoho-
stranný talent, duchovná všestrannost a vyhra-
nenosť povahy, ktorá mala podlá jeho súčasní-
kov Specifické črty vznětlivého a vzdorovitého
člověka.9 Ako grafik, nesmierne tvořivý maj ster
leptu, obsiahlymi sériami vedút a antických pa-
miatok vydal svědectvo o architektúre a urba-
nizme starověkého i súdobého Rima. V ich vý-
raze sa jedinečným spósobom prelína včasný
klasicizmus s barokovou pitoresknosťou a emo-
tívnosťou preromantizmu. Vzděláním bol archi-
tekt, preto sa v poetike jeho grafických obrazov
odzrkadïuje architektonická invencia a velký
obdiv k stavebným pamiatkam. Láska a hrdý
vztah k Římu, v ktorom sa skoncentrovali
všetky druhy stavebného umenia, ho viedli
k usilovnej práci a neobvyklej trpezlivosti pri
kresbe a rytí architektonických detailov. So
svojím synom Francescom vytvořili 20 grafic-
kých cyklov, ktoré spoločne vydali. Piranesi
loading ...