DOI Artikel:
Závadová, Katarína: Klasicista Giovanni Battista Piranesi (1720-1778): k výskytu jeho diel na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0167
75
rekonštrukciu celého principu antického vodo-
vodu so zvyškami ruin a fragmentmi kamenár-
skych ozdob. Upozorňuje na tento dóležitý sta-
rověký objekt ako na technickú stavbu i ume-
leckú architektúru Rimanov. Vidí v nej pamiat-
ku z antickej lokality.
V prvej časti textu rozdelenej do 25 kapitol
sa podrobné opisujú dějiny a užívanie akvaduk-
tu a nádrže na vrchu Esquilin pri kostole sv.
Eusébia. V druhej časti, nazvanej Spiegazione
della ta vole del castello dell’ Acqua Giulia, je
legenda k jednotlivým tabuliam obrazovej pří-
lohy, umožňuj úca postupné si utvořit obraz
o celej stavbě. Pôdorysy a řezy castella, názorné
komponované na tom istom liste, ilustrujú re-
konstruovaný vodojem.
Římské akvadukty, ako vieme zo zachovaných
prameňov, sa napájali riečnou alebo pramenitou
vodou, ktorá sa čerpala v skalnatých výtesoch
— prameništiach, alebo sa zvádzala do starost-
livo vymurovaných nádrží. Odtia! viedlo hlině-
né, dřevené alebo olovené potrubie uložené
v zemi, alebo vo zvodníkoch murovaných v ze-
mi, alebo voda prúdila do města po mostoch.
Zvodníky mali v určitých vzdialenostiach kolmé
vetracie otvory a murované prieduchy. Vodo-
vody, ktoré sa napájali priamo z riek, boli opat-
řené na začiatku velkými murovanými kališťami
(piscina limaria), neskór zvanými kastely na vy-
čistěme kalnej vody. Kalištia sa zriaďovali aj
po trati, aby sa zmiernila rýchlosť. Na konci
vodovodov, teda priamo v mestách a na hlav-
ných námestiach sa stavali monumentálně vo-
dárně na rozvod vody do mestskej siete. Trúb-
kové vodovody z římských dôb sa zachovali
zriedka. Naj starší vodovod bol mohutný zamu-
rovaný Appiov pri Volcii, Claudiov a Anio no-
vus, založené roku 38 před n. 1. Caligulom a do-
stávané roku 52 n. 1. Claudiom. Z dalších vodo-
vodov to bol Anio vetus, Aqua Marcia, Aqua
Julia a Aqua Virgo, postavená Agrippom ako
část rozsiahleho programu otvorených stavieb.24
V úvodnom texte Piranesi rekonštruuje vý-
stavbu Aqua Julie za Agrippu. Dokazuje tech-
nickú vyspělost Rimanov, a to v období druhej
polovice 18. storočia, keď v období osvietenstva
a národného uvedomovania Talianov vznikal
záujem o ich kultúru v celej Europe.
G. B. Piranesi: Nádvorie kastella Júliovského vodovo-
du, 1761 (404). Martin, Matica slovenská.
Foto T. Leixnerová
Za spolupráce kníhtlačiara Salomona knihu
upravil a vybavil grafickými vinetami a ozdob-
nými iniciálami, ktoré knihe dodávájú vzneše-
nost. Jej fóliový stojatý formát má stránky
komponované s vyberaným vkusom vyspelej
knižnej kultúry. Typy antikvového písma, ktoré
je zalamované do poměrně vefkej bordúry, tvo-
ria prehfadný a harmonický text. Kniha je
v jednoduchej koženej väzbe bez ozdob. Na
ilustráciu uvádzame opis grafickej výzdoby
diela:
rekonštrukciu celého principu antického vodo-
vodu so zvyškami ruin a fragmentmi kamenár-
skych ozdob. Upozorňuje na tento dóležitý sta-
rověký objekt ako na technickú stavbu i ume-
leckú architektúru Rimanov. Vidí v nej pamiat-
ku z antickej lokality.
V prvej časti textu rozdelenej do 25 kapitol
sa podrobné opisujú dějiny a užívanie akvaduk-
tu a nádrže na vrchu Esquilin pri kostole sv.
Eusébia. V druhej časti, nazvanej Spiegazione
della ta vole del castello dell’ Acqua Giulia, je
legenda k jednotlivým tabuliam obrazovej pří-
lohy, umožňuj úca postupné si utvořit obraz
o celej stavbě. Pôdorysy a řezy castella, názorné
komponované na tom istom liste, ilustrujú re-
konstruovaný vodojem.
Římské akvadukty, ako vieme zo zachovaných
prameňov, sa napájali riečnou alebo pramenitou
vodou, ktorá sa čerpala v skalnatých výtesoch
— prameništiach, alebo sa zvádzala do starost-
livo vymurovaných nádrží. Odtia! viedlo hlině-
né, dřevené alebo olovené potrubie uložené
v zemi, alebo vo zvodníkoch murovaných v ze-
mi, alebo voda prúdila do města po mostoch.
Zvodníky mali v určitých vzdialenostiach kolmé
vetracie otvory a murované prieduchy. Vodo-
vody, ktoré sa napájali priamo z riek, boli opat-
řené na začiatku velkými murovanými kališťami
(piscina limaria), neskór zvanými kastely na vy-
čistěme kalnej vody. Kalištia sa zriaďovali aj
po trati, aby sa zmiernila rýchlosť. Na konci
vodovodov, teda priamo v mestách a na hlav-
ných námestiach sa stavali monumentálně vo-
dárně na rozvod vody do mestskej siete. Trúb-
kové vodovody z římských dôb sa zachovali
zriedka. Naj starší vodovod bol mohutný zamu-
rovaný Appiov pri Volcii, Claudiov a Anio no-
vus, založené roku 38 před n. 1. Caligulom a do-
stávané roku 52 n. 1. Claudiom. Z dalších vodo-
vodov to bol Anio vetus, Aqua Marcia, Aqua
Julia a Aqua Virgo, postavená Agrippom ako
část rozsiahleho programu otvorených stavieb.24
V úvodnom texte Piranesi rekonštruuje vý-
stavbu Aqua Julie za Agrippu. Dokazuje tech-
nickú vyspělost Rimanov, a to v období druhej
polovice 18. storočia, keď v období osvietenstva
a národného uvedomovania Talianov vznikal
záujem o ich kultúru v celej Europe.
G. B. Piranesi: Nádvorie kastella Júliovského vodovo-
du, 1761 (404). Martin, Matica slovenská.
Foto T. Leixnerová
Za spolupráce kníhtlačiara Salomona knihu
upravil a vybavil grafickými vinetami a ozdob-
nými iniciálami, ktoré knihe dodávájú vzneše-
nost. Jej fóliový stojatý formát má stránky
komponované s vyberaným vkusom vyspelej
knižnej kultúry. Typy antikvového písma, ktoré
je zalamované do poměrně vefkej bordúry, tvo-
ria prehfadný a harmonický text. Kniha je
v jednoduchej koženej väzbe bez ozdob. Na
ilustráciu uvádzame opis grafickej výzdoby
diela: