ôû


J. K. Merville: Žena s hadom (Déoida?), olovo. Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller

kompozícii25 a sochy by si museli zodpovedať
formátom a stvárnením sokla. Zásadné rozdiely
sú tiež v typike tváře a v modelácii aktu a vla-
sov. Kým viedenský Faun má poměrně mäkko
modelovaný povrch těla, po ktorom kíže světlo
a podrobné, jemne kreslené detaily, bratislav-
ská Venuša je stvárnená vo velkých hladkých
tvaroch, ktoré světlo pohlcuj ú alebo ho odrá-
žajú, podlá toho, v akom osvětlení ju vidíme.
Korektná, ale trochu neosobná modelácia po-
měrně tažkého aktu poukazuje na neskoré 18.
storoěie, ktorému zodpovedá aj spósob stvárne-
nia drapérie, visiacej v plochých paralelných
záhyboch k zemi. Štíhlejšie tvary Fauna, zdů-

razněné hrou světla, nadvážujú naproti tomu
ešte priamo na proporčný kánon Donnerových
sošiek. Zaradeniu tejto figúry medzi Donnerove
práce bráni však sentimentálny přízvuk diela,
labilný, nevyvážený postoj a všeobecne slabšia
úroveň práce. Předpokládáme teda, že vieden-
ský Faun patří do širšieho okruhu Donnerových
následovníkův a že je pravděpodobně vieden-
skej proveniencie.26 Bratislavská Venuša vznik-
la podlá nášho názoru asi o 20—30 rokov ne-
skoršie, už v období klasicizmu; jej vztah k Don-
nerovi je už velmi vzdialený, resp. žiadny.
Jasný je naproti tomu súvis Venuše Kallipy-
gos s ostatnými soškami z Mestskej galérie