Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

101

doteraz vieme len tolko, že bol synom dóstojníka (Ritt-
meister) Ignáca Mervilla a že súčasne s ním žili vo
Viedni aj jeho bratia kovolejár Friedrich a rytec
Heinrich (GUBY, R. : c. d., s. 55). V literatúre často
ná jdeme tvrdenie, že Mer ville pochádzal zo Stuttgartu,
hlavného města Wurttemberska a že študoval na ta-
mojšej akadémii. Podobné ako nebolo dosial možné
nájsť stopu po Mervillovi v Stuttgarte, nepoznáme ani
žiaden údaj o štúdiu Mervilla vo Viedni a o jeho po-
byte v tomto meste před rokom 1779.
30 O Marii Anne Torricellovej a jej rodině pozři
GUBY, R. : c. d., s. 55 n.
31 Okrem Mervilla pracovali na novom oltáři sochári
Filip Jakub Prokopp, Ján Michal Fischer a Benedikt
Henrici.
32 Mervillove práce vlastní: Národná galéria v Prahe
(Portrét mladého muža, olovo, 1780, inv. č. Z 1088),
Rakúska galéria vo Viedni (Návrh na pomník Kataríny
II., olovo, okolo raku 1788, inv. č. 2.290; Portrét Leo-
polda II., olovo, 1791, inv. č. 6.002), Historické múzeum
města Viedne (soška koňa, olovo, inv. č. 38.438). —
Mervillovi pripísaný náhrobok J. M. Grossera v Gross-
-Siegharts v Dolnom Rakúsku nepokládáme za jeho
dielo. Lit.: GUBY, R. : c. d., s. 61 n., obr. tab. IV V/3,
4, VI—X.; LUXOVÁ, V.: c. d., s. 540 n., obr. č. 2;
Klassizismus in Wien — Architektur und Plastik. Wien
1978 (katalog výstavy v Historickom múzeu města
Viedne), s. 148 n., obr. č. 33; BAUM, E. : Katalog des
Oesterreichischen Barockmuseums im Unteren Belve-
dere in Wien. Wien 1980, zv. 1, s. 360 n., kat. č. 216
a 217.
33 LUXOVÁ, V.: c. d., s. 542, č. 9.
34 Podlá zápisov fary sv. Michala vo Viedni a pro-
takolov zomretých vo viedenskom Mestskom archíve
narodili sa a zomreli vo Viedni tieto Mervillove děti
(čiastočne uvedené tiež v práci V. Luxovej) : Magdaléna
(nar. 31. augusta 1781, zomrela 10. augusta 1782), Maria
(nar. 14. októbra 1782), Karolína Terézia (zomrela 15.
marca 1783 ako 5-mesačná), Alžběta (nar. 19. novembra
1789), Karolína (zomrela 14. februára 1787 ako 3-me-
sačná), František (zomrel 24. marca 1788 ako 3-mesač-
ný). Dátum narodenia najstaršej dcéry Anny Pavlíny
nepoznáme, zomrela v Bratislavě roku 1792 ako 13-
ročná.
35 Vo Wiener Zeitung zo 4. januára 1792 sa na s. 32
uvádza, že Merville, ktorý mal mať 14. februára 1792
kvóli dlžobám súdne pojednávanie, opustil Viedeň
a nachádza sa „na neznámom mieste“.
36 Doteraz sa Mervillovi pripísali v Bratislavě tieto
práce: pieskovcové náhrobky generála Grawa a Ol-
gyayho, obidva z Ondrejského cintorínu, a kamenná
fontána (chlapec s rybou) na nádvoří starej radnice.
Pozři: LUXOVÁ, V.: c. d. v pozn. 28, s. 541, obr. č. 3;
PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, A.: Bratislavskí výtvarní
umělci a umeleakí remeselníci 18. storočia. Ars, 1970,
1—2, s. 225, 234, obr. č. 33.
37 Merville platil městu dané v rokoch 1794/1795,
1795/1796 a 1797/1798, (LUXOVÁ, V.: Archívně zázna-

my o bratislavských umelcoch a remeselníkoch, Ars,
1968, 1, s. 180). Zápis v Protocollum Magistratuale
z 28. marca 1798 o nezaplatení městských dávok publi-
kovala LUXOVÁ, V. : c. d. v pozn. 28, s. 542,
č. 12.
38 Pozři Wiener Zeitung zo 7. apríla 1792, s. 940,
a z 12. januára 1793. Na dražbu sa dostali Mervillove
diela: olovený portrét Leopolda II., alabastrové (?)
sošky Venuše, Diany, dvoch Bakchantiek, dve zobra-
zenia Flory a Spiaca Venuša. Okrem prvého diela,
ktoré móžeme stotožniť s portrétom Leopolda II. v Ra-
kúskej galérii vo Viedni (pozři pozn. 32), sú ostatně
práce dodnes nezvěstné.
39 Matričné zápisy o úmrtí Mervilla a jeho příbuz-
ných publikovali: PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, A.: c. d.,
s. 225; LUXOVÁ, V.: c. d. v pozn. 28, s. 541, č. 11.
Podlá správy o smrti manželky v Pressburger Zeitung
z 24. marca 1797, s. 283, Mervillova rodiina bývala
v Bratislavě na Růžověj ulici (dnešnej Jesenského).
40 Ondrejský cintorín ako miesto pochovania sa uvá-
dza vo všetkých troch zápisoch v matrike zomretých.
41 Příslušné archívně údaje publikovala LUXOVÁ,
V.: c. d. v pozn. 28, s. 541, č. 12. Mervillova pozosta-
losf bola ocenená velmi nízko, na 187 fl. 4 gr., vydra-
žená bola za 311 fl. 37 gr.
42 Archív města Bratislavy, Reg. 1798, fase. VI., č.
582. Súpis pozostalosti sa uskutočnil 11.—13. apríla,
rok je v spise nesprávné uvedený ako 1789.
43 V citovanom článku V. Luxovej, v ktorom sa súpis
pozostalosti taktiež spomína, tento passus („3 unver-
fertigte Uhr Kästen“) na s. 541 sa nesprávné cituje
ako „rám na hodiny“. O předpokládanéj spolupráci
s bratislavskými hodinármi dosial nič nevieme.
44 Súhrnná monografia o Beyerovi dosial chýba. Do-
terajšiu literatúru zhrnula: BAUM, E. : c. d., s. 57 n.
45 Doterajšia snaha nájsť v Stuttgarte dáta, ktoré by
potvrdzovali Mervillovo štúdium na Akadémii alebo
jeho pósobenie v meste, priniesla len negativny výsle-
dek. Pozři aj pozn. 29.
46 GUBY, R. : c. d., s. 58.
47 FEULNER, A.: c. d., s. 45.
48 TIETZE-CONRAT, E. : Oesterreichische Barock-
plastik. Wien, 1920, s. 32, 144, obr. č. 91, 92. Autorka
vychádza vo svojom zaradení, ktoré sa uspokojuje len
so všeobecnými konštatovaniami, predovšetkým z ná-
hrobku v Gross-Siegharts, ktorý podlá nášho názoru
nie je Mervillovým dielom (pozři aj pozn. 32).
49 Feulner vidí v soške Herkulesa z návrhu na pom-
ník Kataríny II. kompiláciu reminiscencií na sochu
Dňa od Michelangela a na antické Torzo z Belvederu.
50 HELBIG, W. : Führer durch die öffentlichen Samm-
lungen klassischer Altertümer in Rom. 4. vyd., zv. 1,
(Die Päpstlichen Sammlungen in Vatikan und Lateran).
Tübingen 1963, s. 211 n.
51 MANSUELLI, G. A.: Galleria degli Uffizi — Le
sculture. Zv. 1. s. 80 n.
52 Pozri: LADENDORF, H.: Antikenstudium und An-
tikenkopie. Leipzig 1953, najmä s. 62 n. Ku vplyvu