Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 11
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0207
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
11

vojně to bol ako prvý E. Belluš, ktorý sice začal
štúdiá na Fakultě technickej univerzity v Bu-
dapešti — 1918—1919, potom však pokračoval
v Prahe, kde absolvoval roku 1923. Z dalších
Slovákov, ktorí skončili svoje štúdiá v Prahe
sú to: Kamil Gross (1899—1971), Juraj Chorvát
(1895—1955), Vitalij Zraževský (1898—1984),
Ján Stefanec (1903—), Pavol Andrík (1903—
1977), Eudovít Stoličný (1899—1980) a Vojtech
Donner (1901—1945). Z mladšej generácie štu-
dovali na českých vysokých školách: Herman
Kvasnica (1905—1979), Julius Lehotský (1907—
1970), Dušan Martinček (1910—) na AVU, Eugen
Rosenberg (1907—), Gustáv Stadtrucker (1906—
1980), Ján Střapec (1910—), Ferdinand Čapka
(1905—), Ján Sturmayr (1912—), Milan Skorupa
(1912—), Ján Světlík (1912—), Stefan Lukačo-
vič (1913—), Eugen Kramár (1914—), Vladimír
Chrobák (1909—1984), Pavol Kedro (1907—
1964), Alexander Knapo (1912—1984), ktorí boli
absolventmi ČVUT a AVU v Prahe a Vojtech
Bustin (1905—1944), Stefan Fajnor (1908—1968),
Milan A. P. Harminc (1905—), Jozef Konrad
(1899—?), Tibor Lukovich (1910—?), Stefan
Lukačovič (1913—), Jozef Matonok (1914—1980),
Michal Scheer (1902—), Oskár Singer (1899—?),
Ladislav Unger (1904—), Stefan Zhorella (1910—
?), a Stefan Zongor (1899—1966), ktorí boli
brněnskými absolventmi.
Z uvedeného je vidieť, že to boli predovšet-
kým české školy, ktoré pomohli v rozhodujúcej
miere vychovat medzivojnovú generáciu sloven-
ských architektov. Napokon třeba ešte spome-
núť aj niektorých prvých absolventov Sloven-
skej vysokej školy technickej, ktorí začínali štú-
diá už po oslobodení roku 1945 v Brně a potom
přešli roku 1947 do 3. ročníka do Bratislavy,
ako napr. J. Chovanec, M. Beňuška, V. Uhlia-
rik a další.
Okrem českých architektov, ktorí na Sloven-
sku žili a tvořili v období medzi dvoma vojna-
mi, třeba tiež spomenúť viaceré významné reali-
zácie, kterých autoři nežili na Slovensku.8 Ich
dlela sa však stali súčasťou hmotnej kultúry
slovenského národa a často boli aj vzorom, ktorý
ovplyvňoval myslenie a tvorbu slovenských ar-
chitektov. Z hladiska tohto pozitivně ovplyvnili
vývoj modernej slovenskej architektúry najmá


J. Merganc: Obytné domy družstva Justicia
na Soltésovej ul. v Bratislavě. Foto S. Šlachta

diela špičkových představitelův českej avant-
gardy: B. Fuchsa, J. Víška, J. Krejcara, J. Po-
láška a dalších. Okrem toho to boli aj kontakty
na poli teorie, ako napr. přednáška Jana Víška
O podstatě architektúry, ktorú mal v Bratislavě
roku 1925 (výtah publikovaný v Stavbě, roč. V,
1926/1927). Z realizácií si zaslúžia pozornost
napr. bývalá Národná banka v Banskej Bystrici
od pražského architekta J. Skřivánka dokumen-
tujúca ešte snahu o oživenie renesančných tva-
rov (1920—1925). Realizovaným príkladom výni-
močnej architektonickej koncepcie bola zotavov-
ňa Morava v Tatranskej Lomnici (1932) od br-
něnského architekta B. Fuchsa. Jednou z naj-
dóslednejších funkcionalistických stavieb v dis-
pozici!, konštrukcii, vnútornom zariadení, použi-
tých materiáloch, v čistotě architektonického vý-
loading ...