33

graficky vpisoval portrétny detail, historizu-
júci etnografický atribút. Citovost a citlivost
niekolkých komorných práč ostala iba epi-
zodou.
Spolu s J. Pospíšilom (o jeden školský rok
před ním) študoval na AVU v Štursovej soohárr-
skej škole jeho mladší generačný súčasník Voj-
tech Ihriský (1899). Povodně sa chcel věnovat
maliarstvu, ale po zmeškaní přijímacích skúšoik
přijal „osudom ponúkané“ štúdium sochařstva
na UPS u J. Mařatku, odklal prestúpil na AVU
do Štursovho ateliéru. Po štípendij nom pobyte
v Taliansku sa aj on vracia roku 1925 na Slo-
vensko. V ranom diele V. Ihriského sa odrazila
súveká situácia v českom sochárstve dvadsia-
tych rokov, predovšetkým sociálny civilizmuis.
Sochár začínal komornými žánrovými kompozí-
ciami spočiatku s idealizuj úcim pohladom na
skutečnost’, ako o tom .svedčia školské ipráce
inspirované slovenským vidieckym rolnickým
prostředím — Rozsievač (1922), Hrabačka (1923),
Popoludnie (1924). K nim sa radí aj prvá kom-
pozícia s výrazným sociálnym námetom — Bez
roboty, bez chleba (1925). Obrazy zo života 1’udu
sú poznamenané sociálnym súcitom, idylickým
nánosom a etnografickou naratívnosťou minu-
losti. Popři uplatnění národopisného detailu
směruj e Ihriského přejav k zjednodušovaniu a
sumarizácii tvarov a povrchov. Sociálno-civilis-
tické tendencie v českom sochárstve dvadsia-
tych rokov, gutfreundovské náběhy ku keramic-
ké j zaobluj úcej redukcii, štursovská robustnost
tvaru bolí hlavnými východiskami a inšpirač-
nými zdrojmi výrazového repertoáru figurál-
nych kompozici!, ktoré Ihriský vytvořil v trid-
siatych rokoch, a ktoré sa stali pre sochárov
přejav najobjavnejšími. V terakotách Tažká ro-
bota (1930) a Žiarlivý (1928) buduje «hmoty z ob-
lých, pevných, kompaktně cítěných uzavretých
objemov, ktoré mierne deformuje, nadsadzuje
a stylizuje hladkou modeláciou bez zbytočných
detailov v účinných pohybových skratkách. Mie-
ru štylizácie určovala snaha o zachovanie celist-
vosti myšlienky v celistvej kompozícii a forme,
čím Ihriský v niektorých plastikách dospieval
k vnútornej monumeintalizácii svojho plastické-
ho prejavu. Ihriský si toto sociálno-kritické za-
meranie neudržal a jeho plastiky sa stali iba


Vojtech Ihriský: Ťažká robota, pálená hlina, 37X47,5
cm, 1928, Slovenská národná galéria. Foto SNG

ojedinělými pendantami dobových úsilí v ma-
liarstve a grafike.18
Z ideového hladiska právě sociálno-kritické
zameranie vzdaluje tieto diela od ich formovo-
-výrazových koreňov v českom sociálnem civiliz-
me, ktorého hlavnou ideovou konstantou (pod-
mienenou i ekonomickým a politickým optimiz-
mem „prvého slobodného“ desaťročia) bolo zdó-
razňovanie pozitívnej hodnoty práce, optimis-
tické očarenie krásou práce, a ktorá mala krát-
ké trvanie končiac v sociálnej dezilúzii kapita-
listického poriadku.19
Ojedinele sa plastická a myšlienková poetika
sooiálneho civilizmu ozvala aj v niekolkých ra-
ných prácach Fraňa Stefunku (1903—1974), kto-
rý absolvoval umeleckopriemyselné vzdelanie
na UPŠ v Prahe v rokoch 1925—1930 (prof.