DOI Artikel:
Bajcurová, Katarína: K problematike česko-slovenských vztʹahov v sochárstve na Slovensku medzi dvoma vojnami
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0231
35
bývalej Robotníckej sociálnej poisťovne v Bra-
tislavě, 1935) a P. Bána (pendantný čelný reliéf
k Majerského práci na Robotníckej poisťovni,
1935), z hïadiska námětu — práce a utvrdzova-
nia jej společenských hodnot, i monumentalizu-
júceho, robustného prejavu didakticko-epickej
i symbolickej šířky na priečeliach veřejných bu-
dov ich možno zařadit’ a uviesť do solitémej sú-
vislosti s monumentálnymi prejavmi sociálneho
civilizmu pre architekturu v Cechách, kde
v najcharakteristickejších príkladoch odzneli
o celé desaťročie skór.
Štvoricu sochárov, prvých absolventov AVU
uzatvára Ladislav Majerský (1900—1965). Ukon-
čil medajlérsku školu u prof. O. Španiela, kam
prešiel z ateliéru J. Mařatku na UPŠ. V jeho
osobnosti žilo viac tvořivých problémov i dosť
ojedinělá snaha o formový experiment. Z výra-
zovo-štylizačnej stránky bol jeho přejav poměr-
ně závislý od vzorov, z kterých čerpal: na pří-
klade Španielovej reliéfuej školy a juhoslovan-
ského sochára I. Meštroviča s kterým sa zozná-
mil roku 1933 počas jeho prvej súbornej výstavy
v Prahe. Bohaté skúsenosti nadobudnuté počas
štúdia využil v reliéfnej tvorbě. Stal sa, možno
povedať, jedným z prvých priekopníkov tohto
druhu na Slovensku. Už spomínané reliéfně
diela, predovšetkým Tlačiari, badatelne využí-
vajú poučenie zo Španielovej teorie reliéfu. Ma-
jerský vyvíja objemy vo vysokom reliéfe až
k úplnému uvofneniu od podložky — sústava
za sebou nasledujúcich figurálnych výjavov sle-
duje zaoblené nárožie, které sochár poňal ako
sériu scén s výjavmi z tlačiarenskej práce (Muž
a žena v tlačiarni, Sadzač, Rotačka, Muž s kni-
hárskymi nožnicami, Nosič balíkov). Pás výja-
vov budoval Majerský na kombinácii vertikál a
diagonál, v objemových a kresebných perspek-
tivných skratkách, tvar — figúru i atribut stup-
ňoval od rytej kresby cez nízký reliéf až k úpl-
nému uvofneniu. Nie vždy sa autorovi v nároč-
ných a komplikovaných pohfadoch a uhloch
s ciefom podat čo naj výstižné jšiu plastickú a po-
hybovú hodnotu podařilo adekvátně vyriešiť
väzbu rovin a vypuklin. Výjavy tak pósobia
tvrdosťou obrysov, výrazovou i pohybovou str-
nulosťou. L. Majerský sa v období medzi dvorná
vojnami (popři mladších F. Štefunkovi a A. Pet-
Ladislav Majerský: Medaila k celoštátnej výstave pas-
tových známok v Bratislavě, bronz, 4 cm, 1937, Slo-
venská národná galéria. Foto SNG
bývalej Robotníckej sociálnej poisťovne v Bra-
tislavě, 1935) a P. Bána (pendantný čelný reliéf
k Majerského práci na Robotníckej poisťovni,
1935), z hïadiska námětu — práce a utvrdzova-
nia jej společenských hodnot, i monumentalizu-
júceho, robustného prejavu didakticko-epickej
i symbolickej šířky na priečeliach veřejných bu-
dov ich možno zařadit’ a uviesť do solitémej sú-
vislosti s monumentálnymi prejavmi sociálneho
civilizmu pre architekturu v Cechách, kde
v najcharakteristickejších príkladoch odzneli
o celé desaťročie skór.
Štvoricu sochárov, prvých absolventov AVU
uzatvára Ladislav Majerský (1900—1965). Ukon-
čil medajlérsku školu u prof. O. Španiela, kam
prešiel z ateliéru J. Mařatku na UPŠ. V jeho
osobnosti žilo viac tvořivých problémov i dosť
ojedinělá snaha o formový experiment. Z výra-
zovo-štylizačnej stránky bol jeho přejav poměr-
ně závislý od vzorov, z kterých čerpal: na pří-
klade Španielovej reliéfuej školy a juhoslovan-
ského sochára I. Meštroviča s kterým sa zozná-
mil roku 1933 počas jeho prvej súbornej výstavy
v Prahe. Bohaté skúsenosti nadobudnuté počas
štúdia využil v reliéfnej tvorbě. Stal sa, možno
povedať, jedným z prvých priekopníkov tohto
druhu na Slovensku. Už spomínané reliéfně
diela, predovšetkým Tlačiari, badatelne využí-
vajú poučenie zo Španielovej teorie reliéfu. Ma-
jerský vyvíja objemy vo vysokom reliéfe až
k úplnému uvofneniu od podložky — sústava
za sebou nasledujúcich figurálnych výjavov sle-
duje zaoblené nárožie, které sochár poňal ako
sériu scén s výjavmi z tlačiarenskej práce (Muž
a žena v tlačiarni, Sadzač, Rotačka, Muž s kni-
hárskymi nožnicami, Nosič balíkov). Pás výja-
vov budoval Majerský na kombinácii vertikál a
diagonál, v objemových a kresebných perspek-
tivných skratkách, tvar — figúru i atribut stup-
ňoval od rytej kresby cez nízký reliéf až k úpl-
nému uvofneniu. Nie vždy sa autorovi v nároč-
ných a komplikovaných pohfadoch a uhloch
s ciefom podat čo naj výstižné jšiu plastickú a po-
hybovú hodnotu podařilo adekvátně vyriešiť
väzbu rovin a vypuklin. Výjavy tak pósobia
tvrdosťou obrysov, výrazovou i pohybovou str-
nulosťou. L. Majerský sa v období medzi dvorná
vojnami (popři mladších F. Štefunkovi a A. Pet-
Ladislav Majerský: Medaila k celoštátnej výstave pas-
tových známok v Bratislavě, bronz, 4 cm, 1937, Slo-
venská národná galéria. Foto SNG