DOI Artikel:
Slavík, Jaroslav: Oravské inšpirácie Josefa Čapka
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0254
58
úvahy o velkosti anonymného umenia vůbec.40/
Keď potom bolo zretelne badat, že Čapek sme-|
ruje k tomu, aby sa stal koncom tridsiatych ro-<
kov „goyovským žurnalistom dějin“41 — a obraz
Krajina s krížom a holubmi (obr. 12), v ktorom
takisto nechýba vztah k Oravě, to naznačil —
vyznal sa roku 1937 básnik František Halas:
„Najkrajším stavom pre umelca by bola ano-
nymita . . . »Nebolo by zlé, keby ti z nás, ktorí
sa stávajú známými, svoje měno vymazali« po->
vedal kdesi akýsi surrealista . . . Príde čas, keď
toto všetko bude samozřejmé a básnik sa za-
raduje z novej slobody a z nových možností,
ktoré mu poskytne táto anonymita.“42 Toto sa
čoskoro splnilo tak Halasovi, ako aj Čapkovi, nie
však z radosti z novej slobody, ale naopak zo
žialu nad jej stratou: vo svojich dielach tak
splynuli so strastami svojho 1’udu, že sa mu
vlastně odovzdali až do „bardsky“ anonymného
stotožnenia. U Čapka to bola záměrná anonymi-
ta ,,žurnalistu dějin“, predznačená už Krajinou
s krížom a holubmi a vrcholiaca obrazovými
cyklami Oheň a Túžba, ktorými vrchovato na-
plnil svoj zúfalý povzdych z čias zničenej česko-
slovenskej štátnosti: „Ach, radšej ako človekom
bol by som dnes len zvonom bijúcim na po-
plach!“43
Josef Čapek sa zblížil s Oravou, keď jeho
predchádzajúci 1’udský i umělecký vývoj ho us-
pósobil vnímavo zareagovat na jej přírodně i lu-
dové prostredie. Spočiatku přitom převládali
radosti z letnej pohody, vnímané neraz s roz-
marom dětských očí (roku 1930 mala jeho dcér-
ka sedem rokov). Dramatické zložky oravského
prostredia sa čoskoro dostali do súzvuku s Čap-
kovým uvědoměním si zosilujúceho sa všeobec-
ného ohrozenia, integrovaného stále viac do
expresívnych výrazových foriem. Výsledné dra-
matické vyznenie jeho mal’by sa stalo bezpro-
středným predstupňom pátosu posledných diel,
keď sa už beh života Josefa Čapka osudovo rútil
k tragickému konců.
Poznámky
1 Najrozsiahlejšie spomienky na Čapkové pobyty
v Oravskom Podzámku: MALÍŘ — BÁSNÍK. Vzpomí-
nání na Josefa Čapka. Praha 1948. Red. J. Kopta
a M. Halík, příspěvky: KRlCKA, J.: Osmero prázdnin
s Josefem Čapkem (1931—1938), s. 61—78, a FOUST-
KA, J.: Vzpomínání na milovaného, s. 79—116; ROZ-
SÍVAL, J.r Oravské vzpomínky. Dolný Kubín 1970.
O význame oravskej inšpirácie na Čapkovu tvorbu:
SLAVÍK, J.: Maliar radosti a starosti. In: Josef Čapek
1887—1945. Bratislava, Galéria hl. města 1981. Úvod
v katalogu. Zhrnutie vztahu bratov Capkovcov k Ora-
vě: FIŠAR, V.: Capkovci u nás alebo vyznania orav-
skému krajů. Dolný Kubín 11. 7., 1986 s. 3 (časopis).
Príspevok k odhaleniu pamätnej došky bratov Capkov-
cov v Oravskom Podzámku.
2 Sprostredkoval mu ho zať, brněnský advokát Fran-
tišek Koželuha, pochádzajúci z Moravského Slovácká
a dobré oboznámený so slovenskými pomermi. Pozři
ČAPKOVÁ, H. : Moji milí bratři. 3. vyd. Praha 1986,
s. 268—269 (1. vyd. 1962); SÍPOS, J. : Capkovci v Tren-
čianskych Tepliciach. Balneologický spravodaj 1982,
s. 106—133, najmä s. 113.
3 HALÍK, M. — OPELÍK, J.: Karel Čapek. Život a
dílo v datech. Praha 1983, s. 29.
4 Vtedy sa Čapkovi rodičia vrátili do Prahy. HALÍK,
M. — OPELÍK, J.: c. d., s. 41’.
5 ČAPKOVÁ, J. : Vzpomínky. Strojopis, s. 118; GLI-
VICKŸ, J.: Listy Josefa Čapka Mojmíru Helceletovi.
Prostějov 1974, s. 7.
6 ČAPEK, K. : Listy Olze 1920—1938. Praha 1971,
s. 221, 222. ČAPKOVÁ, H. : c. d., s. 406, uvádza, že K.
Čapek roku 1927 spolu s bratom Josefom strávil část
léta v Oravskom Podzámku. Josef Čapek už roku 1921
oboslal svojimi dielami 3. výstavu pražskej skupiny
Tvrdošíjných v Košiciach so zaujímavou medzinárod-
nou účasťou; výstava bola reprízou pražskej a brnen-
skej výstavy skupiny. Pozři SLAVÍK, J.: Skupina Tvr-
došíjní. Umění 30, 1982, s. 193—21'3, najmä s. 202—204
a pozn. 67 na s. 209.
7 FOUSTKA, J.: c. d., s. 94. KRlCKA, J.: c. d., s. 63
neurčito spomína: „Myslím, že to bol náš spoločný
priateí dr. Jiří Foustka, ktorý Capkovcom objavil
Oravu.“
8 ČAPKOVÁ, H.: c.d., s. 407.
9 ČAPEK, J.: Kulhavý poutník. Praha 1936, s. 20.
10 ČAPEK, J. : Jak se má člověk dívat na moderní
obrazy. Přítomnost 8, č. 16, 22. 4. 1931, s. 248—250,
znova odtlačené in: ČAPEK, J.: Moderní výtvarný vý-
raz. Praha 1958, s. 35.
11 Farebná reprodukcia in: SKÁCEL, J. — ČAPEK,
J. : Kam odešly laně. Praha 1985.
12 SULA, P.: Letňáskové. Praha 1931, s. 171.
úvahy o velkosti anonymného umenia vůbec.40/
Keď potom bolo zretelne badat, že Čapek sme-|
ruje k tomu, aby sa stal koncom tridsiatych ro-<
kov „goyovským žurnalistom dějin“41 — a obraz
Krajina s krížom a holubmi (obr. 12), v ktorom
takisto nechýba vztah k Oravě, to naznačil —
vyznal sa roku 1937 básnik František Halas:
„Najkrajším stavom pre umelca by bola ano-
nymita . . . »Nebolo by zlé, keby ti z nás, ktorí
sa stávajú známými, svoje měno vymazali« po->
vedal kdesi akýsi surrealista . . . Príde čas, keď
toto všetko bude samozřejmé a básnik sa za-
raduje z novej slobody a z nových možností,
ktoré mu poskytne táto anonymita.“42 Toto sa
čoskoro splnilo tak Halasovi, ako aj Čapkovi, nie
však z radosti z novej slobody, ale naopak zo
žialu nad jej stratou: vo svojich dielach tak
splynuli so strastami svojho 1’udu, že sa mu
vlastně odovzdali až do „bardsky“ anonymného
stotožnenia. U Čapka to bola záměrná anonymi-
ta ,,žurnalistu dějin“, predznačená už Krajinou
s krížom a holubmi a vrcholiaca obrazovými
cyklami Oheň a Túžba, ktorými vrchovato na-
plnil svoj zúfalý povzdych z čias zničenej česko-
slovenskej štátnosti: „Ach, radšej ako človekom
bol by som dnes len zvonom bijúcim na po-
plach!“43
Josef Čapek sa zblížil s Oravou, keď jeho
predchádzajúci 1’udský i umělecký vývoj ho us-
pósobil vnímavo zareagovat na jej přírodně i lu-
dové prostredie. Spočiatku přitom převládali
radosti z letnej pohody, vnímané neraz s roz-
marom dětských očí (roku 1930 mala jeho dcér-
ka sedem rokov). Dramatické zložky oravského
prostredia sa čoskoro dostali do súzvuku s Čap-
kovým uvědoměním si zosilujúceho sa všeobec-
ného ohrozenia, integrovaného stále viac do
expresívnych výrazových foriem. Výsledné dra-
matické vyznenie jeho mal’by sa stalo bezpro-
středným predstupňom pátosu posledných diel,
keď sa už beh života Josefa Čapka osudovo rútil
k tragickému konců.
Poznámky
1 Najrozsiahlejšie spomienky na Čapkové pobyty
v Oravskom Podzámku: MALÍŘ — BÁSNÍK. Vzpomí-
nání na Josefa Čapka. Praha 1948. Red. J. Kopta
a M. Halík, příspěvky: KRlCKA, J.: Osmero prázdnin
s Josefem Čapkem (1931—1938), s. 61—78, a FOUST-
KA, J.: Vzpomínání na milovaného, s. 79—116; ROZ-
SÍVAL, J.r Oravské vzpomínky. Dolný Kubín 1970.
O význame oravskej inšpirácie na Čapkovu tvorbu:
SLAVÍK, J.: Maliar radosti a starosti. In: Josef Čapek
1887—1945. Bratislava, Galéria hl. města 1981. Úvod
v katalogu. Zhrnutie vztahu bratov Capkovcov k Ora-
vě: FIŠAR, V.: Capkovci u nás alebo vyznania orav-
skému krajů. Dolný Kubín 11. 7., 1986 s. 3 (časopis).
Príspevok k odhaleniu pamätnej došky bratov Capkov-
cov v Oravskom Podzámku.
2 Sprostredkoval mu ho zať, brněnský advokát Fran-
tišek Koželuha, pochádzajúci z Moravského Slovácká
a dobré oboznámený so slovenskými pomermi. Pozři
ČAPKOVÁ, H. : Moji milí bratři. 3. vyd. Praha 1986,
s. 268—269 (1. vyd. 1962); SÍPOS, J. : Capkovci v Tren-
čianskych Tepliciach. Balneologický spravodaj 1982,
s. 106—133, najmä s. 113.
3 HALÍK, M. — OPELÍK, J.: Karel Čapek. Život a
dílo v datech. Praha 1983, s. 29.
4 Vtedy sa Čapkovi rodičia vrátili do Prahy. HALÍK,
M. — OPELÍK, J.: c. d., s. 41’.
5 ČAPKOVÁ, J. : Vzpomínky. Strojopis, s. 118; GLI-
VICKŸ, J.: Listy Josefa Čapka Mojmíru Helceletovi.
Prostějov 1974, s. 7.
6 ČAPEK, K. : Listy Olze 1920—1938. Praha 1971,
s. 221, 222. ČAPKOVÁ, H. : c. d., s. 406, uvádza, že K.
Čapek roku 1927 spolu s bratom Josefom strávil část
léta v Oravskom Podzámku. Josef Čapek už roku 1921
oboslal svojimi dielami 3. výstavu pražskej skupiny
Tvrdošíjných v Košiciach so zaujímavou medzinárod-
nou účasťou; výstava bola reprízou pražskej a brnen-
skej výstavy skupiny. Pozři SLAVÍK, J.: Skupina Tvr-
došíjní. Umění 30, 1982, s. 193—21'3, najmä s. 202—204
a pozn. 67 na s. 209.
7 FOUSTKA, J.: c. d., s. 94. KRlCKA, J.: c. d., s. 63
neurčito spomína: „Myslím, že to bol náš spoločný
priateí dr. Jiří Foustka, ktorý Capkovcom objavil
Oravu.“
8 ČAPKOVÁ, H.: c.d., s. 407.
9 ČAPEK, J.: Kulhavý poutník. Praha 1936, s. 20.
10 ČAPEK, J. : Jak se má člověk dívat na moderní
obrazy. Přítomnost 8, č. 16, 22. 4. 1931, s. 248—250,
znova odtlačené in: ČAPEK, J.: Moderní výtvarný vý-
raz. Praha 1958, s. 35.
11 Farebná reprodukcia in: SKÁCEL, J. — ČAPEK,
J. : Kam odešly laně. Praha 1985.
12 SULA, P.: Letňáskové. Praha 1931, s. 171.