Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 59
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0255
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
59

13 PECÍRKA, J.: Josef Čapek. Praha 1961, far. obr.
VII.
1/1 OPELÍK, J.: Josef Čapek. Praha 1980, s. 164.
15 Čapková, h.: c. d., s. 58.
10 Čapková, h.: c. d., s. 117.
17 Tento společenský pohfad čerpal Čapek aj z otco-
vých skúseností vidieckeho lekára, ludomla a poziti-
vistického pokrokára, pochádzajúceho zo sedliackeho
rodu, usadeného v tomto kraji: „Otec bol velký a
mocný; vždy nás mohol viesť, kam sa mu zachcelo,
do svištiacich strojární so strašnými, páchnúcimi stroj-
mi, aj do bohatých domov milionárov. A zasa inými
cestami do najúbožejších chalúpok, kde sa musel velmi
zohnúť v nizučkých dverách a potom ešte hlbšie nad
lóžkom chraptiaceho chorého.“ ČAPKOVÁ, H.: c. d.,
s. 78.
18 Autentickosf názvu Z Podzámku dokládá údaj
v katalogu Capkovej výstavy v Brně 1934, č. 33.
19 Ukážky napr. PECÍRKA, J.: c. d., obr. 108, 109,
118, 119, far. obr. XIII. V Kvetinárkach sa viidiecka
téma vracia so sociálnym akcentom zasa do mestskej
ulice, kde chudobná vidiečanka ponúka na predaj kve-
ty. Příznačné sa potom sociálny typ Kvetinárok v před-
večer výbuchu druhej světověj vojny premenil na Čap-
kových patetických obrazových cykloch Oheň a Túžba
na symbol Vlasti.
20 ČAPEK, J.: Život na dluh. Život, 12, 1933—34,
č. 1, december 1933, s. 18—19, odtlačené in: ČAPEK, J.:
Moderní výtvarný výraz, Praha 1958, s. 60—63. ,
21 ČAPEK, J.: Kapka vody. Národ, 10. 1. 1918, na-
písané 1917.
22 Medzi prvé dósledky patřili pásmo 1’udovej poézie
Vojna, inscenované E. F. Burianom, ale aj výstava čes-
kej gotiky, obe v Prahe roku 1935.
23 Podlá Capkovho širokého poňatia sa črty moder-
nej malby polarizujú 1. do uvofnenia a obnaženia mal-
by; 2. do konštruktívnej a formovej dynamickosti vý-
tvarných prvkov: ČAPEK, J.: Moderní výtvarný výraz,
Praha 1958, s. 103. Jeho vlastná malba neskorého ob-
dobia — na rozdiel od ranějších konstruktivnějších
období — patřila skór do silového póla prvého pólu,
v ktorom zakladatelská úlohu připisoval Goyovi a jeho
rozvíjanie expresívnym tendenciám s velkými osobnos-
tmi Daumierom a extatickým Munchom. Tamže,
s. 113.
24 ČAPEK, J.: Frenesie hmoty. Život 16, č. 1, 15. 1.
1938, s. 81—82, odtlačené aj in: ČAPEK, J.: Moderní
výtvarný výraz, Praha 1958, s. 39—41.
25 OPELÍK, J.: Poznámka k textu Josefa Čapka, in:
ČAPEK, K.: Poměr estetiky a dějin umění, ČAPEK,
*L: Umění přírodních národů, Praha 1985, s. 31—34
(tlač Společnosti bratří Čapků); OPELÍK, J.: Vznik
a proměny Umění přírodních národů Josefa Čapka.
Literární archiv 19—20, 1984—1985, s. 37—77.
2G ČAPEK, J.: Psáno do mraků. Praha 1947, s. 59.
Napr. SOUREK, K.: Pohled nesentimentální. Život
15, 1936—1937, s. 29.

23 ČAPEK, J. : Kulhavý poutník. Praha 1936, s.
34—36.
29 „Samozřejmé, vyšiel som z organického, ktoré chce
zasa organické, z prírody, ktorá chce, aby život pokra-
čoval. A bezpochyby som vyšiel aj z vesmíru, z ktorého
vychádza všetko, čo je. Ale odkial’ to je, neviem.“
Tamže, s. 36.
30 Pozři WITTLICH, P.: Edvard Munch. Praha
1985, far. obr. č. 38.
31 Čapek začal takéto satirické kresby zoskupovať do
celkov, napr. od jari 1933 do série Základy hitlerovskej
výchovy so sarkastickými citátmi z nacistického výnosu
o zásadách německého školstva (napr. karikatura k na-
cistickej ,,ídee“ : „Hlavnú část štúdia dějin musí tvoriť
obrovský zážitok zrútenia sa liberalisticko-marxistické-
ho světonázoru a vífazného preniknutia nacionálne-
-socialistickej myšlienky“. Lidové noviny, 41, 14. 5.
1933.
32 HOFFMEISTER, A. : Sto let české karikatury.
Praha 1955, s. 66, 71.
33 ČAPEK, J.: Goya žurnalista. Lidové noviny, 41',
5. 5. 1933, s. 9, odtlačené in: ČAPEK, J.: Moderní vý-
tvarný výraz. Praha 1958, s. 113. S priamou narážkou
na Goyu sa střetáváme v Čapkových novinových kres-
bách, ktorými reagoval na hrózy španielskej občian-
skej vojny. Zdesený nimi parafrázoval slávny Goyov
akt Maja desnuda (před 1802) kresbou V Španielsku
podlá Goyu, kde na lóžku, obklopenom ostnatým drô-
tom, spočívá miesto krásného ženského těla kostlivec.
Lidové noviny, 44, 19. 12. 1936, odtlačené in: ČAPEK,
J. : Dějiny zblízka. Soubor satirických kreseb. Praha
1949, nestr., odd. Ve stínu fašizmu.
34 O ceste ako o jednom z hlavných motívov Capko-
vej beletrie pozři OPELÍK, J. : c. d. v pozn. 14, s.
211—212: „ .. . tvoří os mnohých poviedok zo Žiarivých
hlbín (Í916), Lelia (1917), Pre delfína (1923) a drobnej
prózy Prechádzka z Almanachu na rok 1914, odkazujú
na ňu mottá k poviedkam .. .V Tleni kapradiny (1930)
motiv cesty sa epizuje. V tridsiatych rokoch fungoval
tento motiv v Capkovom diele v plnej miere, predsa
však změněný: cesta stratila exotickosť, je teraz situ-
ovaná »za humná«, do českej krajiny, a ak bolo prv
stretnutie s luďmi len dósledkom putovania, teraz sa
nastupuje cesta nielen z vnútorného nepokoja, ale aj
z pútnikovej potřeby stretnúť sa s luďmi... V texte
Kulhavého pútnika (1936) je mnoho výjavov bezpro-
středné korešpondujúcich so scénami súdobých olejov,
z metafyzickej cesty životom sa stále otvárajú priehla-
dy na zmyslovo konkrétné cesty v krajině. Napr.:
»Tamto je cestář, je skutočný a nie je žiadnou alegó-
riou: zasypává drobným štrkom dajakú nerovnost. Děti
tadial chodia do školy a zo školy; stará mať si vedie
poskakujúce vnúča; žena nesie od kupca cukor a sol’;
muži sa ponáhfajú za svojimi záležitosťami, a večer
sa tu prechádzajú milenci. Chodieva sa tadial’ na krs-
tiny, inokedy sa po ceste sunie pohřeb. Dobré nalo-
žené fůry zvážajú po nej tovar na trh a úrodu z polí.
loading ...